Akvaristika/Kŕmenie akváriových rýb

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

Otázka krmiva je veľmi dôležitá - závisí od nej aj zdravie našich rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii - vyberať treba špecificky pre každý druh. Pre niektoré druhy je niektorá potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá: neprekrmovať, postarať sa o rozmanitosť výživy. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva: suché, mrazené a živé, vlastné čerstvé. Okrem toho ryby dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu, avšak tieto zdroje sú obyčajne vyčerpateľné. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšie ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej 3 týždne. Často aj v tomto prípade, menej je niekedy viac. Aj v prípade kŕmenia rýb je treba väčšinou počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú - môže sa nám stať, že odmietajú krmivo, ktoré je vhodné, pretože si potrebujú naň zvyknúť. Dôvody môžu byť rôzne, majte trpezlivosť.

Na samotný spôsob podávania potravy existujú aj niektoré zaujímavé nápady. Keďže nie je úplne od veci zabrániť styku vonkajšieho prostredia s komplexom akvária, na trhu existuje krmivo, pri ktorom neprichádzate do fyzického kontaktu s krmivom. Granule vám takým zaujímavým mechanizmom odídu do vody - netreba ich rukou vyberať. Obmedzuje sa tým možnosť nákazy. Osobne to považujem trochu za prehnané obavy a reklamný ťahák, ale je to zaujímavé. Ak sa vám stane, že potrava vám padá na dno, a zostane dlhší čas nespotrebovaná, časom sa aj tá najlepšie pripravená potrava začne rozkladať. To zo sebou prináša množstvo nevýhod - zakalenie, znížená kvalita vody, extrémne plesnivenie potravy. Preto zdôrazňujem, kŕmte v malých dávkach, ale kvalitne, toľko koľko dokážu ryby behom 5 minút spotrebovať. Dospelé ryby sa obyčajne kŕmia 2 krát denne, no existuje v tom veľká variabilita. Zato však plôdik rýb je nutné kŕmiť aj 5 krát za deň, pretože ich metabolizmus pracuje veľmi rýchlo a ich tráviaca sústava nedokáže prijať väčšie množstvo potravy. Ak by sme tak neučinili, vystavujeme sa tým veľkému riziku. Existuje aj možnosť použitia krmítok. Existujú rôzne typy. Obzvlášť zaujímavá je možnosť použitia automatického krmítka. Dá sa kúpiť, alebo vyrobiť. Nadobúda význam pri vašej neprítomnosti. Kombinované krmítko v náčrte opisujem nižšie. Lepšie je kŕmiť často po menších dávkach ako viac a naraz. Výživa rýb má byť pestrá, doporučujem meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou nedoporučujem, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou.

Suché krmivo[upraviť]

Spôsob úpravy suchého krmiva je rôzny. Veľmi častá je úprava do vločiek (flakes), alebo granúl. príjmajú prakticky všetky ryby. Granule sú hrubšie krmivo, ktoré má rôznu veľkosť.Malé granulky sú určené pre malé ryby.(granule majú väčšiu tendenciu padať na dno ako vločky). Obe však majú tú vlastnosť, že vo vode zmäknú. Iná forma je lyofilizované krmivo, kedy je obyčajne vo forme pomerne veľkých kociek, z ktorých treba krmivo trhať, resp. drobiť. Lyofilizácia je spôsob úpravy potravy veľmi nízkou teplotou - mrazom. Alebo to môže byť doslova prášok (napr. pre poter), prípadne ako celé usušené organizmy - sušený cyklop, dafnie, artémia, alebo gammarusy. Niektoré druhy krmiva sú tzv. extrudované, to znamená, že väzby ktoré držia pokope toto krmiva sú narušené. Zrejme sú fyzikálne skrátené. To má za následok zvýšenie energetickej účinnosti - čiže tohto krmiva je možné podávať menej. Iný spôsob prípravy je mrazenie potravy.

Percentuálne zastúpenie jednotlivých základných zložiek výživy je podobne ako u potravín deklarované na obaloch jednotlivých krmív - obsah tukov (lipidov), cukrov (sacharidov) a bielkovín (proteínov). Je možné, že niekde je uvedený aj obsah vitamínov, ale skôr len kvalitatívne - bez číselného vyjadrenia, rovnako stopové prvky. Avšak uvádza sa aj obsah popola - t.j. nerozlíšených častí. Ja možné, že niekde je uvedená vláknina, prípadne balastné látky. Čím je obsah popola nižší tým lepšie. Pre výživnejšiu stravu si vyberte krmivo s vyšším obsahom bielkovín. Naopak ak je vhodná strava, ktorej sa podáva viac a mala by byť ťažšie stráviteľná, vyberte si nižší obsah tukov, vysoký obsah balastných látok, vlákniny. Sušené krmivá všetkého druhu obsahujú často tieto zložky: rybia múčka, filé, sušené hovädzie srdce, strúhanka, ovos, vaječné žĺtok.

Alternatívne suché krmivo[upraviť]

Nie je však nemožné použiť krmivo, ktoré nie je určené pre ryby. Avšak na vlastné riziko - napr. krmivo pre mačky, pre králiky. Má to však aj nevýhody - vyššie riziko, rýchly pád krmiva na dno, zakaľovanie vody, zvýšený rozklad nespotrebovanej potravy. Výhoda je iba jedna - cena. Napr. krmivo pre mačky, výrazne páchne, preto doporučujem ak sa preň rozhodnete, nechajte ho najskôr aspoň 30 minút vylúhovať vo vode. Nasiakne vodou, zbytok vody vylejte, ešte zopár krát prepláchnite a týmto dosiahnete menšie zakalenie vody, odstránenie najväčšej mastnoty, eliminujete zápach. Po procedúre, prípadne po kŕmení držte granule v chlade, ideálne v chladničke, alebo od jesene do jari na neslnečnom balkóne.

Mrazené krmivo[upraviť]

Mrazené krmivo poskytuje hodnotný zdroj výživy. Avšak je trochu užšie zamerané na rozdiel od sušených krmív. Dá sa kúpiť v chovateľských obchodoch, prípadne zaobstarať vlastnými silami nachytaním a následným zmrazením.

Na trhu sa vyskytujú tieto druhy:

  • patentky - larvy pakomára Chironomus plumosus - veľmi obľúbená potrava hádam všetkých rýb
  • cyklop - veľmi vhodná výživná potrava pre všetky druhy rýb
  • dafnie - trochu väčšia menej výživná potrava
  • koretry - Chaoborus plumicornis - často považované za najhodnotnejšie krmivo
  • čierne larvy komára pískľavého - Culex pipiens - potrava, ktorá sa kvalitatívne veľmi podobá na potravu prirodzenú pre ryby v ich pôvodnom prostredí v prírode
  • sladkovodná artémia - žiabronôžka - ide o druh z nášho mierneho pásma, dorastajúcu 1 cm
  • nitenky - Tubifex
  • hovädzie srdce - vysoko hodnotná potrava vhodná napr. pre niektoré veľké cichlidy
  • filé - mixované mäso rýb - vhodné pre dravé ryby
  • špenát - mixovaný špenát
  • gammarus - Orchestia gamacellus
  • rybie mäso
  • kreveta - Leander adsperus
  • moina
  • rôzne zmesi

Živé krmivo[upraviť]

Pod pojmom živé krmivo rozumieme všetky druhy živých organizmov ktoré sú nachytané vo voľnej prírode a sú vhodné na podávanie ako krmivo pe ryby, alebo sú pre tento účel chované v domácich podmienkách. Živé krmivo je nielenže veľmi vhodné ale jednoznačne najvhodnejšíe krmivo pre ryby, pretože je to potrava prirodzená. Živá potrava potrava sa vo svojej vlastnej podstate môže rozdeliť na 3 hlavné skupiny:

  1. náletový hmyz, t.j. hmyz ktorý si ryba uloví vyskočením alebo spadne na hladinu vodného prostredia;
  2. planktónne organizmy - počnúc nanoplanktónom a končiac makroplanktónom;
  3. bentické organizmy - dnové organizmy, žijú na dne alebo v substráte dna biotopu.

Nálevníky[upraviť]

Nálevníky - kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov - prvokov (Protozoa), ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, riekach, podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo. Niekedy je však nevyhnutné. Pre svoju malú veľkosť je pre ich chytanie nutná veľmi hustá tkanina. Pretože existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie si nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Ide o črievičku - Paramecium caudatum (vhodná pre poter), Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis - zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.

Ak sa odhodláme ku vlastnému chovu, zabudnite na senný nálev. Takto si pripravíte síce nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody, nanajvýš odstátou vodou, a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá - nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2-3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá - ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Resp. je možné udržiavať kultúru mliekom. To rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do nej jednu - dve kvapky. Iné spôsoby, kedy využívame tvorbu zákalu inak ako mliekom, alebo slamou nie sú ako krmivo pre ryby vhodné. Šalát, seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcim nálevníkom. Repa poskytuje vhodný substrát pre trepku a neškodné Colpidium.

Ako som už spomenul, problém je nálevníka dostať z vody. Ideálna je pipeta, ktorou môžeme nasať vrchnú vrstvu, ktorú necháme odstáť uzavretú a stojacu. Trepka sa nám podobne ako v kultúre po čase zhromaždí na vrchu, a keďže pipeta je veľmi úzka, môžeme ich takto ľahšie oddeliť od okolitej vody za účelom skŕmenia. Samozrejme je možné použiť aj sito, ak ho máme dostatočne husté.

Dafnie, cyklopy, vírniky[upraviť]

Systematicky patria kôrovce (classis Crustacea), do podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Na chytanie je vhodná bavlna, prípadne pančucha a priamo na to stvorený je mlynársky hodváb. Cez pančuchu však prach prejde, takže to nie je najlepšie riešenie. Existujú sitká s rozlične veľkými okami, v ktorých je možné túto potravu triediť. Dafnie sú pomerne citlivé na prenos, obsah kyslíka. O niečo lepšie sú na tom cyklop, vírniky a prach. Dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Prípadne doporučujem túto potravu, ak ju hneď neskŕmite prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče. Za prach sa považujú menšie živočíchy ako vírniky. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie "prach" - hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. kolizy.

Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu. Pravda za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Ideálne sa pestujú vo veľkej jame, sude, v ktorej je množstvo organického odpadu, ktorý sa často doplňuje. Napr. trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka. Tie poskytujú substrát, ktorý sa rozkladá, čo tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento "odpad". Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc.

Sám mám čosi veľmi vzdialené v byte. Samozrejme bez dafnií - tie viažu príliš veľa kyslíka. Potravu mi tvoria riasy - fľašu som asi mesiac predtým ako som do nej dal násadu nechal vystavenú priamym slnečným lúčom. Asi raz za 2 týždne pridám do fľaše niekoľko kvapiek mlieka. Darí sa tam najmä cyklopom, avšak samozrejme nijako masovo.

Iná možnosť je nachytať si tieto blšky. Za pomoci dlhšej palice a sita. Sú náchylné na prenos - najmä dafnie a počas leta. Preto sa doporučuje ich niesť v rámikoch, len v nevyhnutnom množstve vody. Je to ideálne aj pre prípadné zamrazenie, čo využíva aj akvaristický trh - takže mrazený cyklop a mrazené dafnie dostať v akvaristických obchodoch.

Vírniky[upraviť]

Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik (poter) rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu - vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodbvábu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion.

Cyklop[upraviť]

Cyklopy, podrad Cyclopoidea, rad Podoplea, podtrieda Copepoda - veslonôžky, trieda Crustacea kmeňa Arthtopoda - článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides.

Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb. Je pomerne výživné, je to kvalitný zdroj bielkovín. Ako som už spomenul vyššie, je možno ich za splnenia určitých podmienok aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine - buchanka. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípali, prípadne neusmrtili náš chov. Cyklopy je možné chovať napr. v jame zaliatou vodou, v ktorej sa rozkladá napr. konský, prípadne ovčí alebo kravský trus s trochou kvasníc. Pre rozvoj baktérií (potravy) je možné použiť napr. kyslé mlieko, kefír, pokazené jogurty, srvátku apod.

Perloočky - Cladocera[upraviť]

Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda - lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Moina dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, častokrát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Dafnie, aj moiny je možné chovať za pomoci rozkladajúcej sa organickej hmoty niekde v jame zaliatou vodou, do ktorej sú eventuálne pridané kvasnice (droždie), odbobne ako cyklop. Moina však na rozdiel od dafnií rodu Daphnia vykazuje oveľa vyššiu koncentráciu ako v prírode, tak aj umelo pestovaná.

Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním - partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária - prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie. Dafnie sú väčšie ako cyklopy. Nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru.

Kriváky[upraviť]

Krivák.

Kriváky - príslušníci čeľade Gammaridae sú dnové kôrovce žijúce vo vode. Označujú sa nesprávne aj ako "ráčiky". Chutia aj korytnačkám a dostupné sú v mrazenej forme.

  • krivák obyčajný (Rivulogammarus fossarum) - je našim najbežnejším druhom studničiek a potokov
  • Orchestia gammacellus - morský kôrovec, často sa predáva v sušenej alebo mrazenej forme

Rupice[upraviť]

Taxonomicky ide o čeľaď Enchytraeidae - muchárky, druh Enchytraeus albidus a E. buchholtzi. Akvaristi ako rupice označujú len prvý z nich, druhý sa teší pomenovaniu grindal (viď nižšie). Rupice sú dekompozitory hmoty. Živia sa rastlinným materiálom. Prirodzene žijú v pôde. Môžeme ich chovať za predpokladu neustáleho vlhka v zemine. Ako zdroj potravy pre ne je možné použiť napr. rozkladajúce drevo, namočený chlieb, ovsené vločky, varenú zeleninu, cestoviny, strúhanku, piškóty. Ak vám začne potrava plesnivieť, odstráňte ju. Po nasadení násady sa behom 2 mesiacov rozmnoží. Je nutné, ostatne ako vždy pri násadách živého krmiva mať viacero násad. Chov rupíc sa čoskoro vyčerpá. Ak sa nám vyskytnú roztoče v násade, môžeme použiť kontaktný insekticíd, alebo pridať viac hliny. Optimálna teplota chovu je 16 °C, pod 2 °C sa prestanú rozmnožovať, a pri teplote nad 24 °C kapú.

Grindal[upraviť]

Grindal je príbuzný druh rupiciam - Enchytraeus buchholtzi. Je menší ako E. albidus. Vyskytuje sa aj v Južnej Amerike. Je podstatne menší ako rupice, tým sa podobá viac mikrám. Násada sa na rozdiel od rupíc doporučuje chovať v prevarenej rašeline, v ktorej im chutnajú ovsené vločky. Optimálna teplota chovu je 25 - 30 °C, pod 20 °C sa prestavajú množiť.

Nitenky[upraviť]

Tubifex bahenný (Tubifex tubifex) známy aj ako bahenník červený alebo nitenka je obrúčkavec, ktorého nájdeme snáď v každom potoku. Pre akvaristiku má však význam iba jeho vyššia koncentrácia. Nitenky žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. kľudnejších tokov. Prirodzene sa vyskytujú v silne organicky znečistených tokoch. Ich výskyt bol v minulosti masový, paradoxne dnes, keď sa už toľko povrchové vody neznečisťujú, je ich populácia zdecimovaná. Odpad z mliekární, pivovarov, sladovní, liehovarov evidentne prospieval populácií Tubifexov. V tokoch sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna. Chytajú sa podberaním, a pomerne ťažko sa premývajú. Je to veľmi vhodná potrava napr. pre sumcovité ryby, pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať. Sú veľmi závislé od čerstvej vody, oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách. Nitenky sa dokážu zavŕtať do dna, kde môžu buď hniť, alebo sa niekedy môže stať, že sa po čase masovejšie vyroja. Nitenky sú veľmi výživné krmivo. Ich umelý chov je snáď možný iba v sude, kde sa nám nakoniec niekedy môže stať, že ich tam bez nášho pričinenia aj nájdeme. Alebo, ak cez náš pozemok tečie kľudnejší prúd, môžeme si napr. násadu preniesť doňho.

Dážďovky - Lumbricidae[upraviť]

Vhodné sú menšie druhy - Eisenia, Allolobophora, napr. pre väčšie druhy cichlíd, v prípade konzumovateľnosti aj najbežnejší druh Lumbricus terrestris. Vhodné však je, podobne ako u tubifexov, aby sa dážďovkám vyprázdnila pred požitím rybami tráviaca sústava.

Zaujímavé je, že práve dážďovky sú z hľadiska obsahu komplexným krmivom - totiž obsahujú všetky látky potrebné pre zdarný chov rýb. Nie je príliš ťažké si vlastnými silami zabezpečiť dostatok tohto krmiva. Napokon dážďovky využívajú aj záhradkári na spracovanie organického odpadu pri tvorbe kompostu. Neexistuje dôvod, prečo by sme si niečo podobné nemohli zaobstarať aj akvaristi. Použijeme napr. staré lístie, ktorú prekryjeme hlinou, pridáme zopár jedincov - násadu a udržujeme vlhkosť. Aby bolo dostatok potravy pre dážďovky, pridávame čas od času hnijúce drevo, kuchynské odpadky, záhradný odpad, prípadne opäť listy stromov.

Mikry - Anguillula[upraviť]

Anguilla - háďatko, Panagrillus silusiae sú označované za mikry. Rovnako ako Anguilla rediviva, Anguilla siusa a príbuzné druhy. Patria medzi hlísty - Nematoda. Mikry sa chovajú v miskách, doporučujem skôr v priesvitných miskách (aj z praktických dôvodov). Násadu získame na burze, v obchode, od akvaristu. Ako živný substrát sa hodí napr. zmes strúhanky, ovsených vločiek, vody, prípadne mlieka. Je prízvukujem vhodné mať viacero chovov, pretože po čase sa prostredie prekyslí, a je nutné tieto mikry buď vyhodiť, alebo ich preočkovať. Čím sú mikry lepšie zavreté - čím majú prístup ku kyslíku obmedzenejší, tým sa viac snažia vyliezať po stenách nádobiek. Občas sa hodí vystaviť mikry priamemu slnku, nie však na dlho, pretože inak obsah skysne, prípadne skaramelizuje. Hmota musí mať správnu konzistenciu, nesmie byť príliš hustá, ani príliš riedka. Mikry časom konzumujú, čím obsah hmoty redne, čiže je nutné pridávať pevné časti (strúhanku, resp. ovsené vločky). Používa sa aj mlieko, prípadne jogurt - tie však samé kysnú rýchlejšie a dosť po čase zapáchajú. Mikry sa zbierajú ľahko. Niekto používa napr. molitan, v ktorom je vyrezaný otvor, a na ňom je položená sklenená platnička, ktorú následne okamžite oplachuje vo vode. Ja skrmujem tak, že trochu namočeným kúskom látky zotieram vyliezajúce mikry zo stien.

Žiabronôžky - artémie - Entomastraca[upraviť]

Žiabronôžky, ktoré sa prevažne využívajú v akvaristike žijú v mori. Sú pomerne malé, oveľa menšie ako ich príbuzný v sladkej vode. Ku sladkovodným žiabronôžkam sa dostaneme prostredníctvom mrazených kociek v obchode. Morská žiabronôžka je veľmi vhodné krmivo pre poter rýb. Ide o druh Artemia salina. Vajíčka nasypeme do vody, napr. do fľaše, do ktorej na 1.5 litra vody pridáme 3-4 kávové lyžičky soli (25 - 30 g na liter), čím simulujeme morskú vodu. Je nutné aby sme vzduchovali. Udržujeme izbovú teplotu, prípadne o niečo vyššiu teplotu. Pri vyššej teplote sa liahnu rýchlejšie. Asi po 24 hodinách je už veľká časť vyliahnutá. Ja sám, aj väčšina akvaristov, ktorých poznám však necháva artémie liahnuť 2 dni - je potom o niečo väčšia, celkovo vyzerá zdravšie. Je treba si uvedomiť pre koho túto potravu servírujeme. Pretože je určená pre malé ryby, asi tak do 1 cm, pretože po prekonaní tejto veľkosti nie je táto strava pre nich dostatočne veľká. Museli by sme jej podávať pomerne veľké množstvá, vhodnejšia je vtedy rozmernejšia potrava. Žiabronôžky sa predávajú sa z rozličných lokalít - z Ruska, Kanady, USA, Číny. Pokiaľ je mi známe, rozlišujú sa až 3 veľkosti vyliahnutých artémií. Ich liahnivosť je otázkou ich kvality. 95% liahnivosť vajíčok je vynikajúci parameter. Ak žiabronôžky ponúkneme veľkým rybám, toľko si ich nevšímajú, ale celkom nimi neohrdnú.

Pre vyššiu energetickú hodnotu a následne jednoduchší a účinnejší príchod na svet malých artémií sa používa dekapsulácia. Odstraňuje sa ním ochranný obal vajíčka žiabronôžky. Ja tento postup nepoužívam. Keď chceme žiabronôžku skŕmiť stojíme pred otázkou, ako ich dostať do akvária bez toho, aby sme ich tam preniesli bez soli. Keďže ide o veľmi malé potvorky, pomohol by napr. mlynársky hodváb, ak ho nemáte, vystačíte si aj s bavlnenou látkou. Pomocou nej precedíme artémie - handričku potom jednoducho vypláchneme vo vode. Vo vode - v sladkej vode vydržia iba krátku dobu - asi tak 8 hodín.

Hmyz[upraviť]

Zástupcovia neprebernej tejto triedy článkonožcov je zdrojom viacerých druhov krmiva vhodného pre akvaristov.

Koretry[upraviť]

Ak chytáme dafnie, cyklopy, ľahko sa nám môže stať, že nám do sita zablúdi aj koretra - larva pakomára Chaoborus plumicornis (Corethra plumicornis). Je priehľadná, a pohybuje sa pohybom podobným zmršťovaniu. Považuje sa za veľmi hodnotné krmivo, v ponuke je aj v mrazenej forme.

Patentky[upraviť]

Patentka - larva pakomára Chironomus sp. - viacerých príbuzných druhov, napr. Chironomus plumosus je ostro červenej farby, a snáď neexistuje ryba, ktorá by ju z radosťou neprijímala, ak jej to veľkostné parametre dovoľujú. Osobne som nikdy lokalitu s hojným výskytom nevidel. Možno v luhoch Žitného ostrova, alebo vo Východoslovenskej nížine sú bohaté lokality. Pokiaľ viem, tak tieto sa vyskytujú najmä v Poľsku a v Rusku. Teplá voda, ktorá je vo väčšine našich akvárií vôbec nevyhovuje patentkám, ktoré sú naopak adaptované na studenú vodu.

Komáre[upraviť]

Culex pipiens - komár pískľavý - kto by ho nepoznal. Vyskytuje sa hojne najmä v nížinných oblastiach v lužných lesoch. Larva tohto komára je vhodná pre ryby. V mrazenej forme je v ponuke obyčajne pod názvom čierna larva. Ak ich nachytáme živé, mali by sme dbať, aby ryby stačili požrať celú dávku, pretože metamorfóza tohto tvora je pomerne rýchla. V opačnom prípade sa nám môžu vykukliť dospelé imága, ktoré sú hladné po našej teplej krvi. Neviem či vám potom bude stačiť povedať "Baby nebláznite?", pretože štípu iba samičky.

Drozofily - octomilky - ovocné mušky[upraviť]

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, tam kde nejaké ovocie, zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster Drosophila funebris a Drosophila hydei - octomilka - octová muška - ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Hádam iba preto sa nezaužíval výraz pokusná muška, že králik je cicavec ako aj človek, a teda je logicky nám bližší. Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Akvaristi, napokon aj teraristi najradšej využívajú tzv. bezkrídlu formu - vestigial, - antlered - strap formu. Nedajte sa pomýliť, táto vypestovaná forma krídla má, len nevie lietať a krídla sú značne zakrpatené. Ak chováme násadu, dbajme na to, aby sa nám do nej nezaplietla divoká forma, pretože genetická informácia prírody vykazuje silnú dominanciu, a jediný organizmus dokáže "naučiť" lietať celú populáciu. Ak nemáme inú možnosť ešte stále môžeme chovať aj divoké drozofily. Stačí nechať na istý čas nejaké ovocie napospas osudu, ideálne je ho mechanicky narušiť, a mušky takpovediac priletia samé. Potom ich stačí pochytať a uzavrieť. Následne zabezpečiť prísun potravy a vodu. Problém však nastane, ak ich chceme skŕmiť. Akonáhle totiž otvoríme uzáver, prejaví sa volanie po slobode, a mušky razom opustia priestor, ktorým sme ich doteraz obmedzovali. Riešenie existuje - stačí ich omráčiť éterom, čo sa mne práve etické nezdá, alebo omráčiť chladom, napr. z chladničky. Mušky zostanú letargické, ale budú prejavovať pohyb, čo je predpokladom ich vhodnosti krmiva pre ryby.

Pred oveľa jednoduchší prípad sme postavený, ak sme si zadovážili drozofily vestigial. Tieto len lozia - nevzlietnu. Existujú rôzne recepty na substrát, ktorý je vhodný na produkciu drozofil. Jednotlivé zložky týchto zmesí tvoria: múka, strúhanka, cukrový sirup, ovocný sirup, agar, kvasnice, ocot, voda, tortové želé. Možno samozrejme využiť aj ovocie, problém však je, že rýchlo plesnivie a veľmi zapácha. Jeden pár dokáže behom 2 týždňov vyprodukovať 50 - 70 potomkov. Larvy sú bielej farby. Ak je substrát veľmi mokrý, larvy vyliezajú po stenách, ak je suchší, pohybujú sa viac-menej po jeho povrchu a v ňom.

Je však treba podotknúť, že je tak ako na takmer na každú novú potravu, je nutné aby si na ňu vaše ryby zvykli. Inak sa môže stať, že ryby budú plávať a nebudú si všímať veľké množstvo mušiek na hladine (mušky sa nohami postavia na hladinu tak, že vôbec ich telo nevstupuje pod hladinu) a po čase, kedy drozofily nájdu "breh" - kolmú stenu napr. - vylezú na krycie sklo, prípadne sa vyberú na prechádzku po našej domácnosti. Ich smer bude jasný - vyhľadajú napr. najbližšie ovocie.

Drozofily chovám v umelohmotných fľašiach, a kelímkoch zakrytých látkou, prípadne pančuchou. Skŕmim ich obrovské množstvá - pre rôzne druhy rýb. Druh Drosophila hydei je väčší, a má dvojnásobne dĺžku reprodukčného cyklu.

Rybičky[upraviť]

Ako krmivo sa samozrejme dá použiť aj poter (plôdik), prípadne menšie kusy rýb. Dá sa zhruba povedať, že veľkosť oka určuje veľkosť koristi. Ryba rybu zožerie bez problémov, ak je výška koristi menšia ako veľkosť oka dravca. Tieto dravce sa obyčajne napádajú svoju korisť určitým spôsobom - niektoré útočia spredu, iné zozadu, resp. útočia na hlavu, alebo od chvosta. Ak pristúpime k tomu, aby sme kŕmili živou rybacou stravou, musíme rátať s tým, že v našich jedincoch sa prebudí ešte viac túžba po živej potrave, po rybe a častokrát aj po vlastných potomkoch. Aj neživé rybie filé, rybie mäso, hovädzie srdce napomáha týmto chúťkam. Ako mäso sa hodí viac uvarené chudé kuracie a už vyššie spomínané hovädzie srdce. Chytať drobné ryby v rybníkoch, jazierkach a vodných tokoch nie je povolené, a je to aj rizikové z hľadiska zavlečenia chorôb. Tam kde v prírode žijú ryby, nie je vhodné si odtiaľ nosiť živý materiál, kvôli oveľa vyššej možnosti prenosu choroboplodných zárodkov.

Ak chceme, prípadne musíme mať zdroj rýb na skŕmenie, hodia sa na tento účel napr. niektoré živorodky: gupky, mečúne, platy, blackmolly, prípadne niektoré ikernačky: dánia, ale aj skaláre, guramy. Viac-menej ide len o množstvo produkcie a o ochotu ku treniu. Nádrž o 20 samiciach gupky Poecilia reticulata s 5 - 10 samcami bohato stačí pre jedno priemerné akvárium v byte - je zárukou pri zachovaní určitých pravidiel, neustále prísunu potravy.

Ostatné živé krmivo[upraviť]

Aj larvy niektorých ďalších skupín hmyzu sú vhodné pre ryby, prípadne vyliahnuté dospelce až dospelé imága, ktoré sú často aj prirodzenou zložkou potravy v domovine toho ktorého druhu: šidlá - Anisoptera, vážky - Odonata, chrobáky - Coleoptera, najmä tzv. múčne červy, čo je zástupca podradu Polyphaga, čeľade Tenebrionidae Tenebrio molitor. Svoj význam majú z hľadiska chovateľstva hlavne v teraristike, no akvaristi ich môžu využiť, najmä kým je ich pokožka ešte mäkká. Ďalej sú to muchy Brachycera - kedysi sa larvy múch bežne používali, napr. aj pomerne drastickým prispôsobením, kedy sa využila zdochlina, ktorá sa stala živnou pôdou pre muchy, ktoré potom chovateľ vyzbieral a použil; šváby - Blattodea, muchy Brachycera. Ďalej sú to tri čeľade rovnokrídlovcov Orthoptera: svrčky - Gryllidae, koníky - Acrididae, kobylky - Tettigoniidae; vošky - Aphidoidea, pakobylky - Phasmatodea, motýle - Lepidoptera, vidlonôžky - Mysisdacea - napr. Mysis relicta, pošvatky - Plecoptera, potočníky - Trichoptera, podenky - Ephemeroptera, komáre - Nematocera, mravce - Formicidae z triedy blanokrídlovcov - Hymenoptera - dospelce konzumujú radi iba niektoré. Pred chytaním, zbieraním kukiel veľkého množstva by som chcel odradiť, nechajte radšej mravce žiť, a mnohých iných. Larvy spomínaného hmyzu žijú v rôznych prostrediach, v zemi, pod kôrou stromov, vo vode, dospelce sa chytajú do sietí najlepšie na lúkach s nepokosenou trávou. Ak budeme sieťkou smýkať tesne nad zemou, určite si domov niečo prinesieme. Z iných článkonožcov sú to napr. chvostoskoky - Collembola (častý hosť našich kvetináčov - prejavujú sa skákavým pohybom): napr. Hydropodura aquatica, Isotoma, Smithurus viridis; krill - Carnela - drobné kôrovce. Ako krmivo sa hodia aj červy húb (aj jedovatých). Nemožno zabudnúť ani na vodné slimáky, ktoré sú pre niektoré taxóny spestrením menu - cichlidy, štvorzubce.

Človeku dostupné krmivo[upraviť]

Ako náhrada prirodzených zdrojov krmiva je možné použiť bežne dostupný sortiment potravín. Veľa druhov rýb s nadšením prijíma hrach. Odstráňte hornú šupku, roztlačte trochu (podľa druhu rýb) a môžete "servírovať". Najmä pre vyliahnuté mláďatá sa často používa v prvých dňoch uvarený vaječný žĺtok. Je treba dať pozor na rozklad tohto materiálu, pretože táto veľmi čistá bielkovina sa rozkladá v krátkom čase. No ani vaječný bielok zrejme neostane rybami nepovšimnutý. Namočené, nabobtnalé ovsené vločky, alebo krúpy prijímajú niektoré väčšie druhy rýb, podobne čiastočne uvarené zemiaky. Vhodné je ovocie: jablko, ríbezľa, hrozno, pomaranč, banán, hruška, ale aj zelenina: uhorka (napr. pre prísavníky, alebo cichlidy), rajčina, melón, mrkva, špenát (aj čerstvý, aj mrazený mixovaný), mangold, šalát, cukina, dyňa, čínska kapusta, atď. Vhodná je aj napr. žihľava. Tvrdšie časti je vhodné spariť, napr. ponechaním dlhšieho času na vzduchu, rýchlejšie na priamom slnku, alebo obariť obliatím vriacou vodou. Rybám chutí aj uvarený bielok, je to však rýchlo rozkladajúci sa materiál a energeticky veľmi výživný, preto nedoporučujem veľmi s ním kŕmiť. Z iného súdka sú cestoviny ako špagety, kolienka a pod., ďalej ryža (všetko samozrejme varené v čistej vode). Tieto varíme z praktických dôvodov väčšie množstvo, a zbytok po skŕmení uchovávame v mrazničke. Aj pre vyfarbenie rýb je veľmi vhodná sladká paprika.

Niektorí chovatelia si vyrábajú zmesi rôzneho zloženia, ktoré premiešajú a udržiavajú v mraze. Zabezpečia si tým okrem iného pestré zloženie v jednom.

Referencie[upraviť]

Späť na obsah knihy