Arabčina/Menné vety

Menné vety

Použité slovíčka

slovensky	arabsky
chlapec	وَلَد
dievča	بِنْت
študent	طَالِب
študentka	طَالِبَة
auto	سَيَّارَة
pero	قَلَم
Egypt	مِصْر
stôl	طَاوِلَة
kniha	كِتَاب
mesto	مَدِينَة
nový	جَدِيد
starý, staroveký	كَدِيم
pekný	جَمِيل
veľký	كَبِير
malý	صَغِير
vysoký	طَوِيل
bohatý	غَنِيّ
chudobný	فَقِير
veľmi	جِدّاً

الجُّمْلَةُ الإِسْمِيَّة [ al-džumlaẗ^u-l-ʾismíjaẗ ]

Menná veta je taká, ktorá sa začína menom (v arabskom gramatickom zmysle), t.j. podmetom.

Podmet + prívlastok

Najjednoduchší typ mennej vety sa začína podstatným menom (podmet), za ktorým nasleduje prídavné meno (prívlastok, predikát), ktoré ho charakterizuje.

Ak sa prídavné meno zhoduje s podstatným menom v určitosti, rode a páde, nejde o vetu, iba o frázu:

• كِتَابٌ كَدِيمٌ [ kitáb^un kadím^un ] (nejaká) stará kniha
• الكِتَابُ الكَدِيمُ [ al-kitáb^u-l-kadím^u ] (tá) stará kniha
• وَلَدٌ جَمِيلٌ [ walad^un džamíl^un ] (nejaký) pekný chlapec
• الطَالِبُ الجَدِيدُ [ al-ṭálib^u-l-džadíd^u ] (ten) nový študent
• السَّيَّارَةُ الصَغِيرَةُ [ as-sajjáraẗ^u-ṣ-ṣaġíraẗ^u ] (to) malé auto

Ak však za určitým podstatným menom nasleduje neurčité prídavné meno, dostávame ich spojením už základnú mennú vetu. Takéto vety sú úplné, pretože arabčina nepoužíva v prítomnom čase pomocné sloveso byť (podobne ako ruština):

• الكِتَابُ كَدِيمٌ [ al-kitáb^u kadím^un ] Kniha je stará.
• الوَلَدُ جَمِيلٌ [ al-walad^u džamíl^un ] Chlapec je pekný.
• الطَالِبُ جَدِيدٌ [ al-ṭálib^u džadíd^un ] Študent je nový.
• السَّيَّارَةُ صَغِيرَةٌ [ as-sajjáraẗ^u ṣaġíraẗ^un ] Auto je malé.

Pri tvorbe základných menných viet treba mať na pamäti, že niektoré slová sú prirodzene určité aj bez člena:

• مِصْرُ الكَدِيمَةُ [ Miṣr^u-l-kadímaẗ^u ] staroveký Egypt
• مِصْرُ كَدِيمَةٌ [ Miṣr^u kadímaẗ^un ] Egypt je staroveký.

Podmet + predmet

Ďalším jednoduchým typom mennej vety je spojenie dvoch podstatných mien. V tomto prípade je tiež prvé podstatné meno (podmet) určité a druhé podstatné meno (predmet) neurčité:

• الَّجُلُ مُعَلِّمٌ [ ar-radžul^u muʕallim^un ] Muž je učiteľ. / Muž je učiteľom.
• الوَلَدُ طَالِبٌ [ al-walad^u ṭálib^un ] Chlapec je študent. / Chlapec je študentom.
• البِنْتُ طَالِبَةٌ [ al-bint^u ṭálibaẗ^un ] Dievča je študentka. / Dievča je študentkou.

Gramatika mennej vety

Z príkladov je zrejmé, že prídavné mená v úlohe prívlastku alebo podstatné mená v úlohe predmetu sa z gramatického hľadiska správajú v obidvoch typoch menných viet rovnako, ak tvoria druhý člen mennej vety. Tu sa ukazuje, prečo sú v arabskej gramatike zoskupené do jednej skupiny ako mená (أَسْمَاء [ ʾasmáʾ ]). Podobné gramatické správanie majú aj rôzne slovné druhy tvoriace prvý člen mennej vety. Arabská gramatika preto členy mennej vety pomenováva nasledovne:

1. المُبْتَدَأ [ al-mubtadaʾ ] začiatok (inchoatívum)
2. الخَبَر [ al-chabar ] správa (predikát)

Inchoatívum

Inchoatívum je gramaticky určité (Neurčitosť a určitosť), v nominatíve, a stojí na začiatku vety. Môžu ho tvoriť štyri rôzne typy výrazov:

1. podstatné meno
2. osobné zámeno
3. ukazovacie zámeno
4. fráza

Predikát

Predikát je gramaticky neurčitý, nasleduje za inchoatívom a musí s nim súhlasiť v rode a v páde (nominatíve).

Cvičenia

A. Tvorte menné vety podľa vzoru

بَيت +‎ كَديم →‎ البَيْتُ كَدِيمٌ.

1. وَلَد +‎ طَوِيل → …
2. قَلَم +‎ جَدِيد → …
3. طَاوِلَة +‎ جَمِيلَة → …
4. مَدِينَة +‎ كَبِيرَة → …

B. Preložte do slovenčiny

1. الطَالِبَةُ الجَدِيدَةُ
2. البِنْتُ جَمِيلَةٌ.
3. مَلِكٌ غَنِيٌّ
4. الرَّجُلُ فَقِيرٌ جِدّاً.

C. Preložte do arabčiny

1. Pes je malý.
2. stará učiteľka
3. Auto je pekné.
4. Dom je starý.

Kľúč

A.

1. الوَلَدُ طَوِيلٌ. [ al-walad^u ṭawíl^un ] Chlapec je vysoký.
2. القَلَمُ جَدِيدٌ. [ al-qalam^u džadíd^un ] Pero je nové.
3. الطَّاوِلَةُ جَمِيلَةٌ. [ aṭ-ṭáwilaẗ^u džamílaẗ^un ] Stôl je pekný.
4. المَدِينَةُ كَبِيرَةٌ. [ al-madínatẗ^u kabíraẗ^un ] Mesto je veľké.

B.

1. [ aṭ-ṭálibaẗ^u-l-džadídaẗ^u ] (tá) nová študentka
2. [ al-bint^u džamílaẗ^un ] Dievča je pekné.
3. [ malik^un ġaníj^un ] (akýsi) bohatý kráľ
4. [ ar-radžul^u faqír^un džidd^an ] Muž je veľmi chudobný.

C.

1. الكَلْبُ صَغِيرٌ. [ al-kalb^u ṣaġír^un ]
2. مُعَلِّمَةٌ كَدِيمَةٌ [ muʕallimaẗ^u kadímaẗ^un ]
3. السَّيَّارَةُ جَمِيلَةٌ [ as-sajjáraẗ^u džamílaẗ^un ]
4. البَيْتُ كَدِيمُ. [ al-bajt^u kadím^un ]