Arabčina/Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená

Moderné ukazovacie zámena (الأَسْمَاءُ الإِشَارَةُ [ al-ʾasmáʾ^u-l-ʾišáraẗ^u ]) sa mnohé skladajú zo zámena z klasickej arabčiny, pripojeného za úvodnú (zvolaciu) časticu هَا [ há- ]. Koncový ʾalif predpony sa v pravopise skrátil na dýkový alif (^ا) alebo vymizol úplne, zostalo len krátke a:

• هَا [ há- ] +‎ ذَا [ ðá ] →‎ هٰذَا [ háðá ] tento

(→‎ هَذَا [ haðá ])

• هَا [ há- ] +‎ ذِي [ ðí ] →‎ هٰذِي [ háðí ] /‎ هٰذِهِ [ háðihi ] táto

(→‎ هَذِهِ [ haðihi ])

• هَا [ há- ] +‎ ؤُلَاءِ [ ʾuláʾi ] →‎ هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo

(→‎ هَؤُلَاءِ [ haʾuláʾi ]

Arabčina tiež rozlišuje ukazovacie zámená podľa toho, či je subjekt na ktorý sa ukazuje v blízkosti (لِلقَرِيب [ li-l-qaríb ]) alebo v diaľke (لِلبَعِيد [ li-l-baʕíd ]):

	Jednotné číslo				Dvojné číslo				Množné číslo
	masc.		fem.		masc.		fem.
v blízkosti	هٰذَا [ háðá ]	tento	هٰذِهِ [ háðihi ]	táto	هٰذَانِ [ háðáni ]	títo dvaja	هٰتَانِ [ hátáni ]	tieto dve	هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ]	títo / tieto
v diaľke	ذٰلِكَ [ ðálika ]	ten (tamten)	تِلْكَ [ tilka ]	tá (tamtá)	ذَانِكَ [ ðánika ] ذَاكَانِ [ ðákáni ]	tamtí dvaja	تَانِكَ [ tánika ] ذَاكِينِ [ ðákíni ]	tamtie dve	أُولائِكَ [ ʾúláʾika ]	tí (tamtí) / tie (tamtie)

Skloňovanie ukazovacích zámien

Ukazovacie zámená sa neskloňujú, okrem ukazovacích zámen v duálnom čísle, ktoré sa skloňujú ako každý pravidelný duál:

pád	tvar
nominatív	هٰذَانِ [ háðáni ]		هٰتَانِ [ hátáni ]
genitív	هٰذَيْنِ [ háðajni ]	týchto dvoch, týmto dvom	هٰتَيْنِ [ hátajni ]	tieto dve, týmto dvom
akuzatív

Ukazovacie frázy a ukazovacie vety

Ukazovacie frázy

Ukazovacie zámená sú v určitom stave (status determinatus) a stoja pred podstatným menom. Ak je podstatné meno tiež určité (napr. nesie určitý člen ال [ al- ]), obidva členy spojenia majú rovnakú gramatickú určitosť a dostávame frázu. Okrem určitosti s ním musia súhlasiť v rode aj v čísle (v prípade duálu aj v páde):

• هٰذَا المُعَلِّمُ [ háðá-l-muʕallim^u ] tento učiteľ
• هٰذِهِ المُعَلِّمَةُ [ háðihi-l-muʕallimaẗ^u ] táto učiteľka
• هٰذَانِ المُعَلِّمَانِ [ háðáni-l-muʕallimánⁱ ] títo [dvaja] učitelia
• هٰتَانِ المُعَلِّمَتَانِ [ hátáni-l-muʕallimatánⁱ ] tieto [dve] učiteľky

Ukazovacie vety

Ak však členy spojenia majú nerovnakú určitosť, takže za (gramaticky určitým) ukazovacím zámenom stojí neurčité podstatné meno, dostávame ukazovacie vety.

Množné číslo

Ukazovacie zámená množného čísla sa používajú len pre životné podstatné mená:

• هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمُونُ [ haʾuláʾi al-muʕallimún^u ] títo učitelia
• هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمَاتُ [ haʾuláʾi al-muʕallimát^u ] tieto učiteľky

Pre neživotné podstatné mená v množnom čísle sa používajú ukazovacie zámená jednotného čísla ženského rodu, aj pre podstatné mená mužského rodu:

• هٰذِهِ الكُتُبُ [ háðihi al-kutub^u ] tieto knihy (m., Nepravidelné množné číslo)
• هٰذِهِ الطَاوِلَاتُ [ háðihi aṭ-ṭáwilát^u ] tieto stoly (f.)