Dogmatika/Náhodný vývoj
Vesmír sa náhodou vyvinul až k človeku
[upraviť]Vývoj neživého a živého sveta nemá žiadny plán, cieľ, ale veľkú úlohu v ňom hrá náhoda.
Evolúcia sa dá najlepšie dokázať na živých organizmoch. Rôzne druhy organizmov, aby zachovali rod, sa musia rozmnožovať, lebo sú smrteľné. Pri rozmnožovaní predá rodič potomkovi informáciu zapísanú v jeho génoch: parametre tela, farba očí, vlasov, čiastočne i správanie. Pritom však vznikajú chyby pri prepise génov – mutácie. Mutácie môže u jedinca vyvolať určitú odlišnú vlastnosť voči ostatným.
V prírode existuje medzi jednotlivými organizmami boj o prežitie. V prírodnom (súperia o potravu, bránia sa voči nepriateľom, zápasia s nepriaznivými prír. podmienkami) a pohlavnom (súperenie o partnera) výbere prežijú životaschopnejší, lebo sa lepšie prispôsobili prostrediu. Zmena prostredia kombinovaná s vhodnými mutáciami je motorom evolúcie. Dlhodobým pôsobením prírodného výberu na mutácie sa môže druh zmeniť, alebo sa z jeho oddeleného spoločenstva vyvinie nový druh. Ak sa neprispôsbí, vyhynie.
Žijúce a vymreté druhy organizmov možno usporiadať do hierarchického systému, ktorý sa podobá stromu, ktorý má spoločný kmeň a postupne sa rozkonáruje. Tak zistíme, že jednotlivé druhy majú spoločných predkov. Čím sú vývojové línie bližšie, tým majú organizmy viac viditeľných spoločných znakov. Ak sa organizmus prispôsobí prostrediu, neznamená to, že sa hneď stane aj zložitejším (baktérie sú veľmi primitívne a sú pritom veľmi dobre prispôsobené svojmu prostrediu). Počas histórie našej planéty však pozorujeme rast zložitosti u organizmov od jednoduchých primitívnych jednobunkových až k mnohobunkovým s rozvinutými zmyslami a nervovou sústavou. Je to primerane dlhý tvorivý proces, v ktorom sa po nepatrných postupných krokoch môžu vytvoriť nesmierne zložité orgány a spôsoby prispôsobivého chovania bez toho, aby tomu pomáhala nejaká skôr existujúca inteligentná bytosť.
Autorom evolučnej teórie je Darwin, ktorý mal svojich nasledovníkov. Táto teória sa od svojej prvej formulácie stále vylepšuje a dnes sa nazýva syntetická teória evolúcie (neodarwinizmus). Táto teória dosiaľ najlepšie vystihuje zistené fakty a zatiaľ nemá žiadnu lepšiu alternatívu. Dôkazy pre fakt evolúcie:
- Variácie v rámci existujúcich druhov vyvolané zmenou prostredia (baktérie si vyvíjajú odolnsoť voči antibiotikám alebo hmyz voči insekticídom, zmeny v rámci druhu – šľachtenie).
- Nálezy skamenelín – našlo sa niekoľko prechodných členov. Napr. Ichthyostega, živočich ktorý má znaky rýb aj obojživelníkov.
- Časové údaje o oddelení nových druhov vypočítané na základe molekúl približne zodpovedajú odhadom prvého výskytu nových druhov na základe skamenelín.
- Vo vývoji zárodkov organizmov sa najskôr objavujú znaky spoločné veľkej skupine a neskôr znaky špeciálne pre menšiu skupinu.
- Stavba a funkcie jednotlivých druhov organizmov nie sú dokonalé. Poukazujú na to, že sa museli vytvoriť už z existujúcich iných organizmov. Všemohúci Boh by predsa nestvoril také nedokonalé tvory.
Námietky
[upraviť]Faktom je hierarchický systém súčasných a vymretých organizmov, ktorý je zostavený na základe ich podobných znakov. Objavovanie sa čoraz zložitejších organizmov v histórii života je tiež nesporné. Dodnes však nie sú presvedčivé dôkazy o tom, že prírodný výber a mutácie majú tvorivé schopnosti. Nie je uspokojivo objasnené, ako sa objavia nové zložitejšie orgány a organizovanejšie skupiny organizmov. Mechanizmus vzniku nových druhov je stále veľkým otáznikom.
Pozvoľný vývoj organizmov nevysvetľuje uspokojivo vznik zložitých orgánov, ani nezodpovedá nálezom vyhynutých foriem organizmov. Paleontológovia totiž pozorujú náhle objavenie sa nového druhu, niektoré druhy sa zase nemenili až 10 miliónov rokov. Takisto je nejasná porucha prepisu génov a následný vznik mutácie. Prírodný výber nemôže pracovať s nefunkčnými počiatočnými štádiami orgánov, lebo mu neposkytujú žiadnu výhodu. Náhodou asi ťažko vzniklo oko, chlp, zuby, vedomie... K evolučnej teórii sa pokúsili prispieť aj matematici. Snažili sa napr. vzpočítať pozvoľný vývoj oka hromadením priaznivých mutácií. Zistili, že je to vysoko nepravdepodobné. Darwinisti ich výsledky ignorovali ako chybu vo výpočtoch, lebo oko sa predsa vyvinulo. Vyvinulo sa, ale asi iným mechanizmom ako predpokladajú. Teória tiež hovorí o prechodných organizmoch vo vývoji. Ale u fosílií nenachádzame žiadne prechodné druhy.
Prívrženci evolučnej teórie, slepého, náhodného vývoja sa označujú ako naturalisti, lebo považujú prírodu za hlavného činiteľa vývoja. Svojím svetonázorom sú väčšinou ateisti. Hovoria, že na svete je všetko reťazou príčin a ich následkov. Niektorí z nich pripúšťajú, že prvotnou príčinou všetkého by mohol byť Boh, ktorý však do sveta nevložil žiaden účel ani cieľ.
Darwin, autor evolučnej teórie si nevedel predstaviť svet bez Boha: „Sila, riadiaca procesy vývoja, taká rozhodujúca pre veľkosť predloženej koncepcie života, bola vdýchnutá Stvoriteľom v začiatočnom štádiu do jednej alebo niekoľkých foriem.“ „Nemôžem pochopiť, ako by tento nádherný a veľký svet mohol povstať náhodou... Tento fakt sa mi zdá hlavným argumentom pre existenciu Boha. Ani v najkrajnejších názoroch som nikdy nebol ateistom v tom zmysle, že by som popieral existenciu Boha.“
