Dogmatika/Teologická antropológia - otázky

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obsah

Čo je biblický Hexaémeron?[upraviť]

  • hneď na začiatku Písma je nádherná rozprava o tom , ako Boh stvoril svet, za šesť dní uspodriadal a upravil. Obsahuje dôležité náboženské pravdy, ktoré sú zjaveným slovom Božím. Cirkev doteraz nevydala podrobný definitívny dogmatický výklad o týchto šiestich dňoch sveta.

Aké sú všeobecné zásady pre zosúladenie zdanlivého rozporu medzi biblickou správou o stvorení a výsledkami prírodných vied?[upraviť]

a) treba so sv. Tomášom rozlišovať, čo je inšpirované per se (pravdy zjavené v Písme majú za cieľ nábožensko-mravné ponaučenie a inšpirácia sa vzťahuje na tieto náboženské a mravné pravdy) a inšpirované per acidens (prírodovedné a historické údaje nachádzajúce sa v Písme sú inšpirované len vo vzťahu k pravdám nábožensko-mravným) b) pre vieru i pre rozum je jeden prameň poznania = Boh, preto medzi určitými výsledkami vedy a správne pochopeným Božím slovom nemôže byť skutočný rozpor c) pri výklade Písma si treba starostlivo všímať, čo je obsahom výpovede a čo jej formou

Aké zásadné rozhodnutia k výkladu Hexaémeronu vyslovila Biblická komisia (1909) ako úradný i keď nie neomylný orgán učiteľského úradu Cirkvi?[upraviť]

  • a) prvé tri kapitoly Genezis obsahujú skutočné udalosti
  • b) ak pojednávajú o veciach, ktoré sú základom kresťanského náboženstva, treba sa držať doslovného historického zmyslu;
  • c) miesta, ktoré cirkevní otcovia a teológovia vykladajú rozlične, sa smú vykladať podľa vlastného uváženia pri zachovaní analógie viery;
  • d) pri výklade sa nemôže použiť prísne vedecké hľadisko, lebo svätopisec sprostredkoval vedomosti ľudovým, svojej dobe primeraným spôsobom;
  • e) deň = nie vo vlastnom zmysle slova (24 h), môže ísť aj o dlhší časový úsek;
  • f) prvých 11 kapitol predstavuje zvlášny literárny druh, nedajú sa posudzovať podľa súčasných kritérií na písanie dejín

Je dôležitý postup pri stvorení sveta?[upraviť]

  • Je to len literárne vyjadrenie náboženskej pravdy, že celý svet Boh povolal k bytiu svojim stvoriteľským slovom

Musí byť Boh nutne činný bezprostredne na riadení tohto sveta?[upraviť]

  • V skutočnosti mohla ďalší vývoj zapríčiniť samotná pralátka, ktorú stvoril Boh z ničoho a do ktorej vložil tvorčie sily a schopnosti k ďalšiemu vývoju.

Čo ovplyvnilo logicko - ideálnu umelú výstavbu schémy do poradia v Hexaémerone?[upraviť]

  • Tento obraz je závislý zároveň na orientálnom obraze sveta a na rozumovom myslení, uznávajúcom prirodzený poriadok.

Aký zámer autora vidieť na opise dňa odpočinku po šiestich pracovných dňoch?[upraviť]

  • Je tu vidieť vedľajší pedagogický zámer, totiž svätenie soboty. V skutočnosti Boh neodpočíva, ale nepretržite pôsobí.

Je hmota dobrá?[upraviť]

  • Všetka hmota je stvorená Bohom a preto je dobrá. Je výrazom Božích myšlienok a Božej vôle.

Kde dostalo materiálne bytie najvyššiu výrazovú a symbolickú silu?[upraviť]

  • Tým, že Logos sa stal človekom, stal sa znamením Božej prítomnosti vo svete v Bohočloveku Kristovi. Zároveň sa tým preukázala najvyššia česť materiálnemu bytiu. Posledné povýšenie dostalo materiálne bytie zmŕtvychvstaním a oslávením Kristovho tela.

Prečo možno Ježiša Krista nazvať Prasviatosť (sviatosť sveta)?[upraviť]

  • V Ježišovi Kristovi vstupuje hmota bezprostredne do nadprirodzeného a do sviatostných znakov spásy.

Aký dosah má božské do hmotného sveta v Eucharistii?[upraviť]

  • V Eucharistii božské vniká tak hlboko do hmotného sveta, že je zasiahnutý vo svojej podstate a dokonca premenený, nie však do inej hmoty, ale do nadprirodzenej substancie KristovhoTela.

Ako možno rozdeliť učenia o vzniku sveta?[upraviť]

  • a) materialistické - všetko vysvetľuje čisto mechanickým vývojovým procesom z večnej hmoty
  • b) vývojové - chápe matériu i život v kauzalite na Boha a pripúšťa, že organické bytosti sa vyvinuli z pôvodne stvorených zárodkových síl, alebo rodových foriem, podľa Božieho plánu

Ako sa dá teologicky chápať vývoj?[upraviť]

  • a) vzhľadom na Boha - Boh i v zložitosti vecí sveta, ktoré vývojom vznikajú, zostáva Stvoriteľom a Pánom a naopak,
    svet a jednotlivé bytosti závisia na Bohu
  • b) vzhľadom na stvorenia - stvorenia majú schopnosť, aby ich Boh spolupoužíval ako príčiny, človek nebol stvorený na vrchole
    svojich možností, ale tak, že sa môže zdokonaľovať i vyvíjať

S čím porovnáva teologická antropológia neustále svoje závery?[upraviť]

  • teologická antropológia je povinná neustále porovnávať svoje závery zo zjavených slov s výsledkami prírodoedeckého a psychologického výskumu ľudskej prirodzenosti. Zdanlivé rozpory medzi nimi sú zriedkavé.

Prečo má teologická antropológia zvláštnu dôležitosť v závislosti na kristológii?[upraviť]

  • Len Vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi odhaľuje poslednú radikálnu možnosť Božieho prejavu v človekovi a súčasne povyšuje človeka na "možného Kristovho brata".

Čo hovorí dogma katolíckej viery o stvorení človeka?[upraviť]

  • Prvého človeka priamo stvoril Boh.

Duša prvého človeka bola priamo stvorená Bohom. Čo sa týka tela, nemôžeme s istotou tvrdiť, že sa vyvinulo pomocou Božej činnosti z anorgnickej látky.

V akom zmysle treba chápať stvorenie ženy z muža podľa Biblickej komisie?[upraviť]

  • Nie je nutné držať sa doslovného znenia, ale postačí prijať ideový vzťah v tom zmysle, že žena bola stvorená tak, že je bytostne rovnocenná mužovi.

Ako vysvetľujú stvorenie človeka cirkevní otcovia?[upraviť]

  • Stvorenie človeka treba vysvetľovať tak, aby to zodpovedalo Božej dôstojnosti. Dôstojnosť človeka odôvodňujú na základe podstatnej odlišnosti človeka od ostatných živočíchov: kým živočíchy vznikli na Boží rozkaz, telo prvých ľudí Boh utvoril svojimi rukami - ľudské telo teda utvoril priamo, bezprostredne.

Čo učí Cirkev o jednote ľudského pokolenia?[upraviť]

  • "Od Adama a Evy pochádza celé ľudské pokolenie." Táto náuka sa odborným výrazom volá "monogenizmus".

Z ktorých dvoch bytostných zložiek sa skladá ľudská prirodzenosť?[upraviť]

  • Človek je bytosť " pozostávajúca z ducha a z hmotného tela": podľa učenia, ktoré definoval 4. Lateránsky a 1. Vatikánsky Koncil.

Ako sa javí u človeka jeho nehmotná činnosť?[upraviť]

  • a) duševnými úkonmi, ktorými myslíme, chceme a rozhodujeme sa
  • b) naše sebavedomie je stále to isté, kým telo je podrobené neustálym zmenám
  • c) rozumom poznávame i také veci, ktoré na naše zmysly nepôsobia
  • d) človek chápe predmety jednotne a súčasne, poznáva ich vzájomnú súvislosť
  • e) človek chce, má vôľu, vzťahujúcu sa i k veciam nehmotným

Ako sa k jednote tela a duše vyjadruje naša vierouka?[upraviť]

  • a) človek sa skladá len z dvoch podstatných častí, z duše a z tela
  • b) duša je naozaj skutočná forma tela, ktorá telo určuje a zo seba, zo svojho vnútra oživuje
  • c) robí to sama sebou, bezprostredne - priamo bez nižšej duše
  • d) rozumná duša je zdrojom všetkého života v človekovi

Čo znamená dogma, že každý človek má individuálnu nesmrteľnú dušu?[upraviť]

  • a) každá duša je samostatná bytosť, duchovná podstata a nie obyčajný akcident. Je len jedna jemu vlastná duša.
  • b) sám Ježiš učí: "Nebojte sa tých, čo môžu zabiť telo, ale nie dušu!"(Mt10,28)

Podľa Svätého písma je človek stvorený na Boží obraz, čo to znamená?[upraviť]

  • Človek nie je iba jednoduchým dielom Božím, ako iné - od človeka nižšie - bytosti, ale svojou duchovnou, rozumovou a nesmrteľnou dušou je podobný Bohu. I v tom, že v poslušnosti voči Bohu má panovať nad ostatným tvorstvom na zemi (Gn 1, 26-28), ako Boh vládne nad celým svetom.

Čím sa zvyšuje obraz Boží v človekovi?[upraviť]

  • zvyšuje sa nadprirodzenými darmi.

Ako sa nazývajú jednotlivé mienky o spôsobe a vzniku ľudskej duše?[upraviť]

  • Praexistencializmus - duše existovali pred svojim spojením s telom (zavrhla synoda v Carihrade 543)
  • Emanatizmus - jednotlivé duše vznikajú z Božej podstaty (zavrhnuté ako heretické spolu s panteizmom na 1. Vatikánskom koncile)
  • Generacizmus - duša vzniká pri ploditeľskom akte rodičov (odsúdil pápež Lev XII.)
  • Kreacianizmus - "Každá jednotlivá duša je Bohom bezprostredne stvorená z ničoho." (zastáva väčšina Otcov a novších teológov)

Rušia poznania novšej katolíckej antropológie tradičné pravdy?[upraviť]

  • nerušia, ale sa pokúšajú spojiť súčasné prírodné alebo filozofické vedy, niekedy i oboje, s učením o kresťanskom človekovi.

O akom poriadku spásy nám podáva Zjavenie svedectvo?[upraviť]

  • Boh chcel dosiahnuť ciele stvorenia slávnostnejším a bohatším spôsobom ako čisto prirodzená dokonalosť človeka v medziach jeho obmedzenej ľudskej prirodzenosti. On si však už pri samotnom stvorení vyvolil rozumné bytosti (anjelov a ľudí) pre čisto nadprirodzený cieľ (oslava nadprirodzenou láskou a vierou vedúcich k blaženosti, ktorá spočíva v bezprostrednom spoločenstve s ním), a preto začlenil čisto prirodzený poriadok do vyššieho, nadprirodzeného poriadku spásy.

Aký je rozdiel medzi prirodzeným a nadprirodzeným?[upraviť]

  • prirodzené sa odlišuje od nadprirodzeného práve tým, že prirodzené alebo patrí k podstate veci alebo z nej vyplýva alebo k vývoju a dosiahnutiu stanoveného cieľa je nutné.

Čo znamená prirodzený poriadok?[upraviť]

  • je zameranie všetkých stvorení ku konečnému cieľu zodpovedajúcemu ich prirodzenosti. Na tieto veci majú tvory, každý podľa svojej bytnosti akési právo, pretože Boh chce podľa svojho plánu, uskutočneného v tvorstve, aby ich mali.

Čo znamená nadprirodzené?[upraviť]

  • a) nepatrí k prirodzenosti tvorstva
  • b) tvor na takúto dokonalosť nemá nijakého nároku
  • c) tvor takúto dokonalosť svojimi silami nemôže dosiahnuť

Čo znamená nadprirodzený poriadok?[upraviť]

  • je zameranie rozumného tvorstva k nadprirodzenému konečnému cieľu. V najčastejšom zmysle nadprirodzenou bytosťou je sám Boh.

Boh zaviazal k nadprirodzenému poriadku všetkých ľudí, aby používali nadprirodzené prostriedky k svojej spáse, zákonom všeobecným, základným a prirodzeným.

Aké je rozdelenie nadprirodzena?[upraviť]

1. Podstatne nadprirodzené - to, čo svojou podstatou presahuje prirodzenosť tvora

  • a/ absolútne nadprirodzené: prevyšuje prirodzenosť každého alebo možného tvora
  • b/ relatívne: prevyšuje prirodzenú dokonalosť nižšieho tvora, ale patrí k prirodzenosti vyšších tvorov)

2. Modálne nadprirodzené - podľa vnútorného bytia je prirodzené, ale v druhu a spôsobe uplatnenia prevyšuje prirodzené sily tvora

Ako prijíma ľudská duša nadprirodzeno?[upraviť]

  • tvory majú vo svojej prirodzenosti schopnosť prijímať nadprirodzeno = pasívna schopnosť poslušnosti

(ak vie pod Božím vplyvom spolupôsobiť k nadprirodzenému účinku = činná schopnosť poslušnosti)

V akom vzťahu je nadprirodzeno k prirodzenu?[upraviť]

  • a) nadprirodzeno predpokladá prirodzeno
  • b) nadprirodzeno zdokonaľuje prirodzeno (vnútorné organické spojenie)
  • c) nadprirodzeno doplňuje a dovršuje prirodzeno

Aké nadprirodzené dary dostal prvý človek?[upraviť]

  • Bol to stav tzv. prvotnej spravodlivosti: prví rodičia dostali dary posväcujúcej milosti a mimoprirodzené dary neporušenosti (nadprirodzené dary: vliate čnosti, dary Ducha Svätého, ktoré sú vždy spojené s milosťou)

Aké sú to dary mimoprirodzené, ktoré dostal prvý človek okrem milosti posväcujúcej?[upraviť]

  • Sú to tzv. dary integrity: a) neporušenosť ( oslobodenie od žiadostivosti), b) telesná nesmrteľnosť ( trvajúce priateľstvo s Bohom, do ktorého je zahrnuté i oslávenie tela)c) dar vedomosti(poznanie prirodzených a nadprirodzených právd) d) oslobodenie od utrpenia ( rajská blaženosť)

Aké dary môžeme dostať my cez milosť vykúpenia.[upraviť]

  • Môžme dostať dary nadprirodzené, nie však mimoprirodzené. Podľa Tridentského koncilu nám bola žiadostivosť ponechaná k boju, aby ten, čo spávne zápasil, dosiahol veniec víťazstva.

Pre koho boli určené dary udelené prvému človeku?[upraviť]

  • Otcovia vysvetľujú, že my, potomkovia Adama, sme prijali milosť od Boha a hriechom sme ju stratili. To znamená, ža pôvodné vybavenie milosťou malo prejsť na Adamových potomkov.

Čo znamená stav ľudskej prirodzenosti?[upraviť]

  • je vnútorné usporiadanie ľudskej prirodzenosti vo vzťahu k Bohom určenému poslednému cieľu.

Aký sú skutočné stavy ľudskej prirodzenosti?[upraviť]

  • a) stav povýšenej prirodzenosti (pred pádom do hriechu, dary posväcujúcej milosti + dary integrity)
  • b) stav padnutej prirodzenosti (ani posv. milosť ani dary integrity)
  • c) stav obnovenej prirodzenosti (cez Vykúpenie, dary posv. milosti)
  • d) stav oslávenej prirodzenosti (tí, ktorí dosiahli posledný cieľ - blažené videnie Boha, po vzkriesení z mŕtvych i telo bude mať mimoprirodzené dary integrity)

Aké sú to len možné stavy ľudskej prirodzenosti?[upraviť]

  • 1. stav čírej prirodzenosti - v ktorom by bolo všetko (ale len to!), čo patrí k ľudskej prirodzenosti
  • 2. stav neporušenej prirodzenosti - v ktorom by človek isto dosiahol svoj prirodzený cieľ (bez nadprirodzených darov ale mal by mimoprirodzené dary)

Čo znamená, že "Prví prarodičia prestúpením Božieho príkazu v raji ťažko zhrešili"?[upraviť]

  • Príkaz bol veľmi vážny, znamenal skúšku, ktorou si mali zaslúžiť prarodičia prvotnú spravodlivosť, Pán Boh za jeho prestúpenie ustanovil istú smrť (aj duševnú - strata posväcujúcej milosti, aj telesnú - stratu mimoprirodzených darov).

Zachovaním príkazu mali uznať svoju závislosť na Bohu vo všetkom i v užívaní prírody.

Aké boli následky hriechu?[upraviť]

  • a) stratili prvotnú spravodlivosť a pritiahli na seba Boží hnev (vylúčení zo spoločenstva s Bohom)
  • b) upadli do smrti a diablovho otroctva

Aké dogmy vyhlásil Tridentský koncil v súvislosti s dedičným hriechom?[upraviť]

  • 1. Adamov priestupok poškodil i celému potomstvu, preniesol na neho všetky tresty i hriech
  • 2. Adamov hriech je pôvodom jeden, prenáša sa na všetkých, je v každom ako jeho vlastný
  • 3. treba krstiť i nemluvňatá
  • 4. milosťou krstu sa úplne odpúšťa vina dedičného hriechu, i keď ostáva nezriadená žiadostivosť
  • 5. slobodná vôľa nebola Adamovým hriechom stratená

Aké vlastnosti má podľa Tridentského koncilu dedičný hriech?[upraviť]

  • má skutočnú a vlastnú povahu hriechu
  • je smrť duše
  • tkvie v každom ako vlastný hriech

V čom spočíva podstata dedičného hriechu?[upraviť]

  • je v tom, že človek prichádzajúci na svet prirodzeným splodením z Adamovho pokolenia nemá posväcujúcu milosť, ktorú by bol povinný mať, takže tento nedostatok je jeho hriechom, lebo je na neho prenesená vina prvého človeka ako hlavy ľudského pokolenia

Ako sa prenáša dedičný hriech?[upraviť]

  • Tým istým spôsobom ako ľudská prirodzenosť, t.j. aktom prirodzeného plodenia - ním sa uskutočňuje spojenie jednotlivého človeka s hlavou ľudského pokolenia.

Následky dedičného hriechu?[upraviť]

1. človek stratil nadprirodzený charakter (bol zbavený posväcujúcej milosti i mimoprirodzených darov integrity) 2. bola porušená jeho prirodzenosť

  • nevedomosť = ťažkosť pri poznávaní pravdy
  • slabosť = odpor proti ťažkostiam pri snahe o dobro
  • zloba = oslabená sila vôle, protiklad spravodlivosti
  • žiadostivosť v užšom zmysle = protiklad miernosti

Aký je osud duší odchádzajúcich v dedičnom hriechu?[upraviť]

  • Duše, ktoré odchádzajú zo života v dedičnom hriechu, sú vylúčené z blaženého videnia Boha. Platí to najmä pre nepokrstené deti. Teológovia zastávajú ten istý názor ako pápež Pius VI., teda že nie sú trestané vonkajšími alebo vnútornými trestami, len za dedičný hriech sú vylúčené z večnej slávy. Aký je osud týchto detí na druhom svete, to sa vymyká teologickému hodnoteniu.

Odporuje tajomstvo dedičného hriechu ľudskému rozumu?[upraviť]

  • Nie, lebo:
  • 1. nenarušuje Božiu spravodlivosť
  • 2. neodporuje svätosti manželstva
  • 3. rozumom sčasti osvetlené tajomstvo - prirodzené pochádzanie z Adama prináša ľuďom hriech