Dogmatika: Vlastnosti Božieho života
Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Činnosť veci je vždy úmerná s jej bytnosťou a preto aj s jej prirodzenosťou, ktorá je princípom činnosti. Akú má vec bytnosť, takú má prirodzenosť a činnosť. Nakoľko človek má inú bytnosť ako rastlina alebo zviera, má aj činnosti, ktoré tieto nemajú a sú to predovšetkým činnosti rozumu a vôle.
Boh má najdokonalejšiu bytnosť a preto je aj najdokonalejším spôsobom činný. Božia činnosť je dvojaká:
vnútorná (immanens), ktorou sám seba poznáva a chce alebo miluje a
vonkajšia (transiens), ktorou svet stvoril, udržuje a riadi.
Ďalej budeme pojednávať o poznaní a vôli Božej, ktoré sú podľa nášho chápania princípmi vnútorných činov. A pretože Božia moc je podľa nášho chápania princípom, základom, ktorým Boh vykonáva svojou činnosťou navonok a uskutočňuje to, na čom sa podľa svojho poznania a svojej vôle rozhodol, na konci tejto časti bude reč aj o moci Božej.
Poučky o Božom poznaní, chcení a moci majú veľký význam. S ich pomocou si prehĺbime znalosť Božej podstaty a zároveň sa objasnia Božie diela: stvorenie, vykúpenie a dokonanie, ktoré vykonal a vykonáva Boh pre našu spásu. Tieto poučky sú veľmi dôležité aj pre náboženský život, lebo v nich sa nám Boh predstavuje ako najdokonalejšia osobnosť, ktorá nás pozná, miluje a zľutováva sa nad nami a chce, aby sme sa s ním spojili poznaním, láskou a milosťou a nakoniec vo večnej blaženosti. Takto je náš styk s osobným Bohom, ktorého máme poznávať, milovať nadovšetko a vrúcne oslavovať, umožnený aj prikázaný. Tieto pravdy o Bohu vyhovujú ľudskej túžbe po dôvernom styku s Bohom, ktorý nás čo najdokonalejšie pozná a miluje, viac ako tie, ktoré nám približujú Boha v jeho nekonečnej dokonalosti a nekonečnej velebnosti.
Poznanie a chcenie sú prejavy života. U Boha - číre duchovnej osobnosti - spočíva všetok život práve v týchto činnostiach rozumu a vôle. Život je tým dokonalejší, čím menej závisí od vonkajších činiteľoch a okolnostiach, čím dokonalejšie ovláda hmotu a čím širšia je oblasť jeho činnosti.
Dogma viery je: Boh je živý, život sám a život najdokonalejší. De fide.
I. Vatikánsky koncil učí, že „jeden je pravý a živý Boh (Deus vivus)”, čím vlastne opakuje len to, čo predošlé koncily a všetky vyznania viery ohlasujú (DS 3001).
Písmo sv. často hovorí o Bohu a o Božom živote. „Boh živý“ je výraz, ktorý používa Písmo sv. výhradne o Bohu pravom na rozdiel od bohov falošných. Boh potvrdzuje svoje výroky slovami: „Akože žijem“. Izraelský národ prisahá: „Ako žije Jahve“.
Pán Ježiš označuje seba ako život. Jn14,6: Ja som Cesta i Pravda i Život“. Por. Jn5,26; 1Jn5,20. Ďalej porov.: Dt32,40; Sir18,1; Mt16,16; Heb10,3 a i.
Život Boží je najdokonalejší, lebo je absolútne vnútorný, nezávislý na vonkajších činiteľoch a okolnostiach, je samotná Božia podstata a preto je tak nekonečný, ako je nekonečná samotná Božia bytosť. U Boha neprechádzajú poznanie a chcenie z pokoja dočinnosti ( e potentia ad actum ), ani nepostupujú od jedného predmetu k druhému, ale sú číra činnosť, plný vlastný a samostatný život.
Tradícia - Sv. Gregor Nys. nazýva život Boží: Auto dzoé - sám život a stvorenia účastníkmi na tomto živote (in Jo., PG78, 285). Sv. Cyril Alex. dáva Bohu názov: dzoé kata fysin - život podstatný, život pochádzajúci zo samotnej jeho prirodzenosti (De div. nominibus, PG III, 857). Sv Augustín vo Vyznaniach lapidárne potvrdzuje, že v Bohu je najvyššie bytie i život to samé: „... Pane, ktorý si nás stvoril, v ktorom niet rozdielu medzi bytím a žitím, lebo najvyššie Bytie a najvyšší Život je v Tebe to isté“ (Summe esse atque summe vivere idipsum es, 1,6.10). Teda sv. Augustín odôvodňuje dokonalosť Božieho života z identity tohto života s absolútnym Božím Bytím. Vo svojom diele De Trinitate (VI,10,11) píše: „Tam (v Synovi Božom je prvý a najvyšší život. Pre neho nie je niečím iným a niečím iným bytie, ale bytie a život sú jedno a to isté“. - „Ako Boh je pre tvory príčinou bytia, tak je pre ne aj príčinou života“. - „Boh je životom životov“ (Vyzn. 3,6,1; Deus est vita vitarum), píše ten istý sv. Augustín.
Podľa sv. Tomáša (STh, I,18,3) Boh je maxime vivens, obtinet gradum vitae. U Boha nie je základ života rozdielny od jeho podstaty, ani životné akty nie sú rozdielne od jeho bytnosti, takže jeho život je celý zároveň plný, najdokonalejší a najvyšší. Najdokonalejší Boží život spočíva v tom, že Boh všetko, čo má v sebe pravdu, najjasnejšia a všestranne poznáva a preto tiež všetko dobro slobodne chce. Ž 35,10: „Veď u teba je prameň života“. Sk 17,25: „sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.“
Intelektuálne poznanie a chcenie je životná činnosť duchovnej bytosti. Keďže je Boh nielen živý, ale je sám nekonečný Život (Jn 14,6), preto aj jeho poznanie a chcenie je nekonečné a je totožné s jeho podstatou.
Použitá literatúra:
- KANDERA,Pavol, Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát, Bratislava 1996.
 |
Táto stránka ešte nie je dokončená, preto ju voláme "Výhonok". Chýbajúce veci môžeš aj ty doplniť, prípadne rozvinúť to, čo je tu už napísané. Urobíš to tak, že hore klikneš na záložku upraviť (alebo tiež sem) a takto text dopíšeš, alebo zmeníš. |
| Príbuzné projekty |
