Katechéza/ONŽ 0 - Príchod

Pokyny pre skupinu animátorov

Animátori,ktorí pripravujú a vedú Oázu by mali hneď na začiatku zaujať postoj hostiteľov (trvalých obyvateľov) Oázy. Čakajú na príchod hostí. Je to v podstate už vytvorené spoločenstvo, ktoré má medzi seba prijať tých, ktorí prichádzajú na Oázu.

Oáza musí byť pripravená na prijatie hostí. Predovšetkým musí byť pripravená výzdoba v sídle Oázy. Animátori skupín majú, ak je to možné, pridelených členov svojich skupín a očakávajú ich príchod v pripravených ubytovacích priestoroch. Každej skupinke treba zabezpečiť úplné Sväté písmo, sošku, alebo obraz Nepoškvrnenej a sviecu.

Hneď od začiatku sa treba srdečne venovať skupinám pútnikov prichádzajúcich do Oázy: zoznámiť sa s nimi, postarať sa o nich, uspokojiť ich potreby (smäd, hlad), umožniť oddych po dlhej ceste. Čas čakania na otvorenie Oázy možno využiť na uloženie vecí do spální, na rozhovory o prostredí, z ktorého prichádzajú účastníci rekolekcií, ich predstavy, s ktorými sem prišli a pod. Možno uskutočniť úvodnú anketu. Vzorové otázky:

Prečo si prišiel na Oázu?
Čo sa chceš na Oáze naučiť?
Aký postoj očakávaš od tých, ktorí vedú Oázu?

Taktne treba povzbudiť k prijatiu sviatosti zmierenia dnes večer, alebo zajtra ráno pred svätou omšou, aby nakoľko je to možné, všetci spolu už prvý deň prežili eucharistické spoločenstvo.

Program dňa príchodu predpokladá:

Úvodnú besedu a otvorenie Oázy;
Úvodnú prednášku;
Príležitosť k prijatiu sviatosti zmierenia.

Zásadne sa v tento deň nepredkladá slávenie Eucharisite. Ak však okolnosti vyžadujú, aby bola svätá omša, má sa slúžiť votívna o Duchu Svätom.

Na stretnutí skupiny vychovávateľov treba prediskutovať aktuálne problémy, rozdeliť funkcie a služby na nasledujúci deň. Animátori Oázy nového života (chlapci, lektori) musia pripraviť eucharistickú liturgiu na prvý deň Oázy. Rozdelia si medzi sebou všetky funkcie a snažia sa ich vzorne plniť, aby od začiatku ukázali vzor vykonávania liturgie v Oáze.

Úvodná beseda - Otvorenie Oázy

Vedie ju moderátor počas prvého spoločného stretnutia v sídle Oázy. Hneď od začiatku má voviesť do rodinnej, radostnej, bezprostrednej nálady. V Oáze dievčat druhú časť, ktorá hovorí o rôznych praktických a poriadkových veciach vedie moderátorka.

Po privítaní všetkých, ktorí prišli a po všeobecnom predstavení sa jednotlivých skupín (odkiaľ prišli) je potrebné dotknúť sa v besede nasledujúcich otázok:

1. Objasniť si cieľ príchodu: ani tábor, ani rekreácia, ale Oáza. Čím je Oáza, to sa presnejšie dozvieme počas večernej prednášky. Trochu sa podobá táboru, rekreácii, ale je niečím viac - obnovou a odpočinkom duše i tela.

„Odpočívať“, napísal kedysi Norwid znamená „začať na novo“. Preto duchovný odpočinok človeka musí viesť k nájdeniu a vytvoreniu v sebe toho „nového stvorenia“, o ktorom hovorí sv. Pavol. Cesta k tomu vedie cez Božie slovo čítané a celebrované s vierou a láskou, cez príjmanie sviatostí nadovšetko Eucharistie. Cesta k tomu vedie cez pochopenie a vytvorenie spoločenstva, t.j komúnie s ľuďmi, ktorá sa rodí z komúnie s Kristom, z Eucharistie. Cesta k tomu vedie tiež cez pochopenie a uskutočnenie evanjeliovej služby, teda cez diakoniu, Kiež by ste moji drahí, neustávali v tejto šľachetnej námahe, ktorá vám dovoľuje stávať sa svedkami Krista. Svedok v biblickom jazyku znamená „martýr“ (Ján Pavol II., Nový Targ, 8.6.1979)

Čaká nás teda niečo pekné, ale pod podmienkou, že hostia, ktorí prišli do Oázy, prijmeme s ochotným a otvoreným, postojom tunajší štýl a program života. Nie všetko bude hneď pochopiteľné a ľahké. V Oáze sú záväzné isté predpisy, poriadok a disciplína. Preto prosíme o dôveru a určite po niekoľkých dňoch všetko pochopíte ako potrebné a dobré. Od prijatia takého postoja závisí celý úspech nášho spoločného podujatia, ktoré nesie názov Oáza.

2. Kto sa Vám bude venovať? Kolektív vedúcich. Jeho úlohy: priateľská služba - diakonia, vedenie k dobrému.

3. Objasniť význam rozdelenia na skupiny. Spoločné ubytovanie nech sa stane príležitosťou na budovanie spoločenstva lásky.

4. Zoznámiť s programom dňa, objasniť jednotlivé body.

5. Určiť miesta, na ktorých sa budeme stretávať, cesty a chodníky, po ktorých budeme chodiť.

6. Oznámiť poriadkové, hygienické a organizačné zásady, bezpečnostné a finančné otázky, oblečenie záväzné v jednotlivých situáciách.

7. Zdôrazniť hodnotu mlčania (od večernej po rannú modlitbu).

8. Upozornenie na dekorácie, krátko vysvetliť jednotlivé prvky, zvlášť sviecu (podrobnejšie v rámci prednášky).

9. Otvorenie oázy: Zapálenie oázovej sviece so slovami: „Kristus Svetlo sveta - Bohu vďaka!“ Modlitba Anjel Pána za to, aby sme vstúpili do Oázy v postoji Márie,

služobnice Pána.

Program dňa

budíček
ranná modlitba
Svätá omša
raňajky
liturgická škola
voľný čas
obed, poobedňajšie mlčanie
výprava otvorených očí
evanjeliová revízia života (za dobrého počasia v prírode)
večera
hodina Božieho slova
večer pohody, večerná modlitba
slovo života, príprava na spánok
večierka

Tento program je potrebné:

aktualizovať vzhľadom na prostredie a situáciu
vyhlásiť a vysvetliť v deň príchodu do Oázy
odporučiť jeho zapísanie do zošitov
vyvesiť ho na viditeľnom mieste

Úvodná prednáška

Na začiatku pieseň a modlitba.

Chceme spolu prežiť 15 dní. Určite ste už neraz boli na spoločných prázdninách mimo domu - v tábore, na rekreácii. Náš program bude mať určité prvky spoločné s nimi, ale bude mať zásadne iný charakter. Vyjadrujeme ho slovom „Oáza“.

Slovo oáza poznáte. Označuje miesto na púšti, kde okolo prameňa bujne prekvitá život. Je to najočakávanejšie miesto odpočinku a obnovy síl pre karavány putujúce púšťou.

To je doslovný význam pojmu „oáza“. My toto slovo používame v prenesenom význame. Chceme, aby sa oázou stal náš spoločný pobyt na tomto mieste, aby sa počas týchto dní v nás samých bujne rozvinul život, aby sme sa osviežili a obnovili sily na ďalšiu životnú púť.

Takýto obsah skrýva v sebe samotné slovo oáza. Ale plný názov znie „Oáza nového života“. Pojem „nový život“ sa viaže s pojmom „nový človek“. Nový život rodí nového človeka. V Oáze nového života v nás samých sa má narodiť a rásť nový človek. Tieto tri pojmy - oáza, nový život, nový človek sa navzájom dopĺňajú a vysvetľujú.

Život

Zamyslime sa najprv nad samotným javom života. Všimnime si, že okolo nás sú rôzne druhy života, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu hierarchicky usporiadané:

Život rastlinný - vegetatívny
Život živočíšny - zmyslový
Život ľudský - duchovný

Ten posledný - najvyšší, sa vyznačuje tým, že si je vedomý seba (len človek má reflexívne vedomie), rozumný, slobodný.

Okrem týchto troch stupňov života, však existuje stupeň štvrtý, najvyšší - nový život.

Nový život

S týmto pojmom sa stretávame v evanjeliách. Ten život zvestuje a prináša Kristus. Celé evanjelium, zvlášť podľa sv. Jána, je dobrou novinou o novom živote, pre ktorý sa treba narodiť znova (Kristus v rozhovore s Nikodémom - Jn 3). Kristus seba samého nazýva životom, živým chlebom, živou vodou, svetlom života, pastierom, ktorý vedie ovce na pastvu, aby mali hojný život, (por. Jn, 8,12; 10,10; 11,25) a sľubuje večný život tým, ktorí uveria v Neho.

Čím je a v čom spočíva nový život? Dôkladnejšie budeme uvažovať počas celej oázy. Tu povieme len toľko: tento život sa nazýva životom Božím, životom Božieho dieťaťa, životom milosti, nadprirodzeným životom. Spočíva v zjednotení sa s Bohom v Duchu Svätom skrze Krista, v zjednotení s Bohom, ktorý sám je Životom, jeho plnosťou a prameňom. Preto tento život má vlastnosti Božieho života - je večný, niet v ňom to, čo je popretím idey života: rozklad, utrpenie, umieranie, smrť. Kto má v sebe tento nový život, ten podľa sv. Pavla je novým človekom a novým stvorením. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením.“ (2Kor 5,17)

Zárodok nového života dostal každý z nás pri sv. krste. To bolo naše druhé narodenie sa (por. Jn 3), narodenie sa z Boha (por. Jn 1).

Starostlivosť o tento život a jeho rozvíjanie je naším životným cieľom a povolaním. Žijeme nielen preto, aby sme jedli a udržiavali vegetatívny život, nie preto, aby sme nachádzali rozkoš v dojmoch poskytovaných zmyslami a ani nie preto, aby sme učením, vedou rozvíjali a prehlbovali svoj intelektuálny život, ale hlavne preto, aby sme rozvíjali a prehlbovali nový život. Žiaľ, na túto najdôležitejšiu úlohu - vzrast nového človeka v nás - často zabúdame. Oáza nám to chce pripomenúť. Počas nej chceme lepšie poznať, zamilovať si tento nový život. Chceme sa obnoviť, občerstviť na ďalšiu cestu k plnému rozkvetu tohto života v Bohu. Chceme nabrať silu a ochotu k ďalšej práci na formovaní nového človeka v sebe. To je cieľ oázy, ktorá, ako teraz vidíme, je určitým druhom rekolekcií, čiže cvičení, ktoré majú slúžiť obnove nášho náboženského, nadprirodzeného života.

Položme si otázku a uvažujme: akým spôsobom sa naše rekolekcie stanú Oázou nového života, v ktorej vyrastie nový človek?

Stane sa to:

1. Ak v nás bude konať Duch Svätý, ktorý je prameňom nového života v hĺbke našej osoby, vytvárajúcim v nás životodárnu vieru a lásku. Duch Svätý v nás pôsobí

hlavne tým, že nás povzbudzuje k modlitbe. Preto sa budeme snažiť pestovať v oáze osobnú modlitbu („stánok stretnutia“) a budeme sa učiť ako sa modliť.

2. Ak budeme zachovávať zákony nového života, ktoré vyjadruje slovo Agapé. Agapé (grécke slovo) označuje nezištnú lásku, zameranú na druhého človeka s cieľom

dávať. Od toho, ako každý z nás uskutoční túto lásku (agapé), ktorá je zákonom oázy, závisí úspech našej obnovy. Agapé je prikázaním nového života (Jn 13,34-35), je znakom toho života (1 Jn 3,14): „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov“. V dôsledku hriechu sme nastavení viac milovať seba ako bratov, viac brať a užívať, ako dávať. Preto zachovávanie príkazu lásky nie je možné bez askézy, umŕtvovania, odriekania, zrieknutia sa seba. Z toho vyplýva druhý zákon oázy - zákon umierania, zachovávanie ktorého vedie k životu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť stratí ho, ale kto stratí svoj život, zachráni si ho.“ (Lk 9,23-24). „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“. (Jn 12,24). Preto budeme v oáze klásť požiadavky, žiadať určité odriekania. Spoznáme však, že v tom je prameň života radosti.

3. Ak budeme čerpať z prameňa nového života, ktorým je Kristus. On je prameňom oázy. Veď sám povedal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a

nech pije... Z Jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ (Jn 7,37-38) Z toho prameňa budeme každodenne piť počas sv. omše a hodiny Božieho slova. Tam sa budeme stretávať s Kristom, ktorý je slovom života a chlebom života.

Keď splníme tieto podmienky, náš tunajší pobyt sa pre nás stane skutočnou Oázou nového života. Preto je potrebné, aby sa naša obnova začala v stave milosti posväcujúcej, ktorý je normálnym stavom kresťanského života. (Tu podať informáciu o príležitosti k sv. spovedi.)

Na záver treba poukázať ešte na jednu podmienku. Všade, kde sa v prírode zjavuje život stojí pri ňom a starostlivo sa nad ním skláňa matka. Každý život musí mať matku. To sa týka aj najvyššieho stupňa života, ktorým je nový život. Matkou tohto života v nás je Mária, Matka Kristova, Matka žijúcich, Matka Božích detí, Matka Cirkvi. Preto ona je zvláštnou patrónkou a ochrankyňou Oázy nového života, ktorá sa preto nazýva tiež Oázou Nepoškvrnenej. Nepoškvrnená je pre nás predovšetkým vzorom nového života, ktorýn sa v nás má rozvíjať a sformovať nového človeka. Ona sama je uprostred všetkých ľudí akoby Oázou nového života, lebo v nej sa tento život rozvinul najplnšie a priniesol nádherné ovocie. Na ňu musíme teda upierať oči, ju musíme nasledovať, vytvárať v sebe jej postoje.

Nepoškvrnenej, Matke nového života musíme zveriť tiež vec rastu nového života v nás. V istom kostole, kde bola zvlášť uctievaná socha Panny Márie, nejaká dievčina napísala do knihy prosieb: „Mária, učiň, aby som bola Niekým.“ Mária je akýmsi plným, dokonalým človekom, osobou, ktorá sa úplne zrealizovala skrze lásku. Každý z nás je vyzvaný k tomu, aby sa stal Niekým a tu na oáze má nájsť ideál a cestu svojho života. Túto veľkú úlohu musíme zveriť Nepoškvrnenej, Matke a patrónke oázy. (Na záver možno ešte vysvetliť výzdobu oázy, krátko objasniť symboly, ktoré vyjadrujú obsah vyššie uvedeného programu oázy).

Prednášku zakončiť voľne sformulovanou modlitbou k Nepoškvrnenej. (napr.: Mária, Nepoškvrnená Božia Matka, odovzdávam sa Ti dnes so všetkými dobrými i zlými náklonnosťami. Učiň, aby som túžil/a nasledovať Ťa a nauč ma chrániť v sebe nového človek tak, ako Ty. Mária, učiň, aby som bol/a Niekým), alebo spoločnou modlitbou „Pod Tvoju ochranu“.

Nakoniec sviatostné, alebo kňazské požehnanie.

Upozornenie: Vyššie uvedenú modlitbu možno napísať na obrázok Nepoškvrnenej účastníkom na začiatok, alebo na koniec oázy.

Pokyny ohľadom sviatosti zmierenia

Rekolekcie vo forme Oázy majú tú zvláštnosť oproti iným formám duchovných cvičení, že spoveď nie je pred koncom obnovy, ale na začiatku. Obrátenie totiž nemá byť len predsavzatím obnovy, ktoré by sa malo uskutočniť až po návrate z Oázy, ale už samotné rekolekcie majú byť zážitkom nového života, ktorý je životom v priateľstve s Bohom a v jeho milosti.

Preto sa rekolekcie začínajú vstupom, ak je to potrebné, do normálneho stavu kresťanského života, a to je stav milosti posväcujúcej. Ide tu o prelomenie, narušenie takého rytmu kresťanského života, ktorý je návykom často od momentu prvej spovede a príjímania. Podľa neho stav hriechu je normálnym stavom života, ktorý sa na sviatky mení spoveďou a sv. príjímaním. Sviatky takto predstavujú isté krátkodobé prerušenie, po ktorom sa čo najrýchlejšie vraciame do normy, čiže k životu v hriechu.

V deň príchodu do oázy treba v rámci úvodnej prednášky, alebo po nej krátko poukázať na vyššie uvedené požiadavky oázy, povzbudiť k spovedi tých, ktorí to potrebujú, dať si do poriadku svoje svedomie pred vstupom do oázy. Nejedná sa teda o hromadnú spoveď pre všetkých, ale o príležitosť pre tých, ktorí uznajú spoveď za potrebnú na to, aby sa vrátili do normálneho stavu Božích detí.

Príležitosť ku spovedi treba vytvoriť večer, v deň príchodu do oázy resp. ak je neskoro, v nasledujúci deň pred omšou.

Počas oázy treba každodenne vytvoriť príležitosť ku spovedi ráno pred sv. omšou, alebo večer, aby sa pomohlo účastníkom v osobných problémoch a pochybnostiach a vychovať ich k správnej citlivosti a jemnosti svedomia.

Počas oázy sa uskutoční (v jedenásty deň) vysluhovanie sviatosti zmierenia v spoločenstve kvôli prežitiu nových aspektov tejto sviatosti, v zhode s jej pokoncilovou obnovou. Na úvod naväzujeme na tradičnú koncepciu a usilujeme sa o prehĺbenie chápania a prežívania tejto sviatosti.

Príbuzné projekty