Katechéza/ONŽ 0 - 9

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV[upraviť]

Deň nesenia kríža je jeden z veľmi dôležitých dní oázy. Pri každej príležitosti treba zvlášť ukazovať na Krista, ktorý urobil z kríža znak najväčšej lásky a zaviazal nás k láske zanechajúc nám príkaz lásky (Jn 15, 12 - 15).

V dnešný deň má veľký význam modlitba krížovej cesty. Rozjímania pripravené mládežou ukážu, či pojmy objasňované v prvých ôsmich dňoch oázy vnikli do jej vedomia ako prvky formujúce jej modlitbu.

Revízia života na tému zodpovednosti má byť výzvou k väčšej zodpovednosti za formovanie života vo vlastnom prostredí, k spoluzodpovednosti za atmosféru života v oáze. Po niekoľkých dňoch oázy už možno zbadáme určitú únavu, prejavia sa dôsledky nedbalostí alebo nedôslednosti z prvých dní oázy. Je tu teda príležitosť všetko dať do poriadku a napraviť.

RANNÁ MODLITBA[upraviť]

Hymnus: podľa DMLS

Žalm s antifónou: podľa DMLS

Krátke čítanie: Jn 8, 12

Predstavenie dňa:

Slovo života: „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." Jn 8, 12

Dnes, keď budeme uvažovať o tajomstve Nesenia kríža, pripomíname si Pánov prísľub: „Kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života." Tieto slová si dnes zoberieme ako slovo života. Ísť za Kristom znamená ísť krížovou cestou.

Zapálenie sviece:

Horiaca svieca nám dnes pripomína svetlo života, ktoré Kristus prisľúbil všetkým, čo ho nasledujú. „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (Jn 8, 12)

Teraz sa zapaľuje svieca.

Pieseň dňa:

HOMÍLIA: KRISTOVA OBETA A NAŠA OBETA[upraviť]

Časť sv. omše, ktorá nasleduje po liturgii lásky, má rôzne pomenovania: veľká eucharistická modlitba, kánon sv. omše, premenenie, niekedy v schémach štruktúry sv. omše nachádzame aj názov - uskutočnenie obety.

Podstatou tejto časti sv. omše je sprítomnenie Kristovej obety. Zamyslíme sa nad významom týchto slov.

Kristova obeta. Touto obetou je všetko to, čo urobil počas svojho pozemského života z lásky k Otcovi. Zvláštnym spôsobom je všetko to, čo rozvíjame v bolestných ružencových tajomstvách. Jeho utrpenie, krížová cesta, smrť na kríži. Kristus sám povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." (Jn 15, 13)

Kristus obetoval svoj život z lásky k Otcovi a nám. Ako dôsledok našich hriechov sme si zaslúžili smrť. Kristus, sám spravodlivý, bezhriešny, prijal na seba trest za naše hriechy, viny, zadosťučinil za nás Otcovi. Jeho obeta ako obeta Božieho syna má nekonečnú hodnotu. Stačí na zadosťučinenie za hriechy všetkých ľudí. A pretože ju Boží syn priniesol ako človek, v ľudskej prirodzenosti, môže byť prijatá za naše hriechy.

Kristova obeta je našou jedinou cestou k Otcovi. Musíme si túto obetu privlastniť, zjednotiť sa s ňou. Preto sa pre nás musí stať prítomnou, dostupnou. Sprítomňuje sa sviatostne vo sv. omši. Ako je to možné? Kristova obeta ako úkon jeho Božskej Osoby má večné, nadčasové trvanie. Preto môže byť sprítomnená.

Kristova obeta sa sprítomňuje preto, aby sa mohla stať našou obetou, obetou Cirkvi. Aby sme ju nejakým spôsobom mohli vziať do svojich rúk a priniesť ju Otcovi vo svojom mene. S Kristom spoluobetujeme, t.j. jeho obetu predkladáme Otcovi ako našu v svojom mene. To je podstata účasti na sv. omši. Neprinášame Otcovi dary, obety, prinášame svoje hriechy, svoje biedy a odovzdávame sa Kristovi, aby nás vykúpil.

Modlitby spoluobetovania: Unde et memores. To je najdôležitejšia chvíľa sv. omše, tu sprítomnenú obetu Krista predkladáme Otcovi.

„Spoluobetovanie" má aj iný význam: máme seba samých spolu s Kristom obetovať Otcovi. Máme sa snažiť prijať a vytvoriť vo svojom živote postoj Krista. Ale to sa učíme celý život. Nedokážeme to ihneď. Konštitúcia o posvätnej liturgií pokorne hovorí: „Veriaci sa učia obetovať seba samých...". Sv. omša je východiskovým bodom našej snahy oddať seba samých, svoj život ako obetu Bohu. „Boh od nás nechce nič, ale chce nás." (por. Modlitbu nad darmi zo slávnosti Najsv. Trojice).

KRÍŽOVÁ CESTA[upraviť]

Konáme ju v prírode. Jednotlivým skupinám zverujeme výber trasy, prípravu kríža a úvah, ktoré sú spojené so zastaveniami krížovej cesty. Uvedieme všeobecnú tému: Krížová cesta nového človeka, pričom účastníkom necháme slobodu v tvorbe rozjímaní a modlitieb k jednotlivým zastaveniam. Treba povzbudiť k využitiu doterajších myšlienok a zážitkov z obnovy.

RUŽENEC: TAJOMSTVO KRÍŽA[upraviť]

1. ..., ktorý z lásky k nám vzal na ramená ťažký kríž.

2. ..., ktorý vzal na seba ťarchu našich hriechov a zla, ktoré v nás vládne.

3. ..., ktorý vstal po každom páde a aj nás dvíha z našich pádov.

4. ..., ktorý túži, aby sme si navzájom nosili bremená.

5. ..., ktorý povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje."

6. ..., ktorý nás učí, že len kríž je cestou k životu.

7. ..., ktorý krížom uzavrel učenie o najväčšej láske.

8. ..., ktorý trpel a zomrel pre našu spásu.

9. ..., ktorý sám skrze kríž dáva dôkaz svojej lásky a túži, aby sme ho prijali.

10. ..., ktorý nám dal účasť na našom vykúpení dvíhaním každodenných krížov.

ERŽ: ZODPOVEDNOSŤ[upraviť]

Cieľ

Cieľom dnešnej ERŽ ukázať vzťah medzi láskou a zodpovednosťou. Láska sa prejavuje v zodpovednosti za druhého človeka. Nedostatok lásky privádza k ľahostajnosti a nezodpovednosti.

Kol 1, 24 - 29, 2, 1 - 5

Pomocné texty

- M. Quist: Úspešný život: „Uvažuj a rozhoduj - len tak sa staneš človekom" (113 - 118)

Vidieť:

Poukázať na prejavy ľahostajnosti a nezodpovednosti v živote:

- Nedostatok zodpovednosti u tých ktorí vládnu,

- Vandalizmus: nezmyselné ničenie vecí, ktoré majú slúžiť ľudom,

- Fušerstvo: nedbalosť v práci, výrobky musí niekto opravovať,

- Ľahostajnosť voči morálnemu úpadku iných ľudí (fajčenie detí, opité deti, mladiství páchajúci hriechy nečistoty a pod.),

- Najhoršie: nezodpovednosť za počatý ľudský život (dievčatá, ženy, ktoré zabíjajú alebo opúšťajú deti, mládenci, muži, ktorí opúšťajú dievča aj dieťa a cynicky si umývajú ruky). Tu sa prejavuje zbabelosť, podlosť hraničiaca so zločinom alebo vedúca priamo k nemu.

Zhodnotiť:

- Čo je príčina tejto nezodpovednosti? Hriech! Príbeh Kaina, ktorý zabíja brata. „Čo som ja strážcom svojho brata?" (1 Mj 4, 9)

- Láska - to je zodpovednosť. Boh prišiel v Kristovi vziať na seba zodpovednosť za hriešnych ľudí, prišiel ich vykúpiť. Prejavom toho je kríž, ktorý berie Kristus na seba.

- Kresťan je človek spoluzodpovedný s Kristom za bratov.

Texty: Kol 1, 24 - 29, 2, 1 - 5.

Konať:

Kto z dôvodu nedostatku mojej zodpovednosti musí niesť dodatočný kríž:

- Tu na oáze

- Doma

- V škole

- Vo farskom spoločenstve?

Akým spôsobom zmením túto situáciu?

HBS: LÁSKA A KRÍŽ[upraviť]

Pieseň:

Čítanie: Lk 23, 26 - 32

Kríž, ktorý Kristus nesie, je prejavom jeho lásky k nám. Ježiš ho berie dobrovoľne, chce nás svojou smrťou na ňom vykúpiť. Ježiš dvíha aj duchovný kríž - utrpenie ako následok hriechu a zla, ktoré je v ľuďoch, a túžbu po ich záchrane a šťastí.

Kristus nás vyzýva, aby sme niesli kríž s ním. Čo znamená niesť kríž s Ježišom? Kríž znamená predovšetkým utrpenie. Je to náš kríž, proti ktorému sa môžeme búriť, pred ktorým môžeme utekať alebo ho môžeme prijať. Čo znamená prijať kríž?

Znamená to vnútorne s ním súhlasiť, uveriť, že Boh - dobrý Otec - chce krížom dosiahnúť niečo dobré, preukazuje nám svoju lásku. Znamená to odovzdať Bohu svoje utrpenie a tým mu prejaviť svoju lásku k nemu, spojiť sa s Kristom nesúcim kríž.

Príklad: „Hovoria, že to bol taký človek, ktorý sústavne nariekal na svoj osud: na svoje smutné detstvo a nezaujímavú mladosť, teraz má ťažkú prácu. Raz, keď si ľahol spať, zdalo sa mu, že niekto vošiel do izby. Zistil, že to bol anjel. Prekvapený počul, ako mu hovorí. „Vstaň a poď za mnou!" Vstal z postele a išiel za svojim sprievodcom. Vyšli na schody vedúce na pôjd. Anjel otvoril dvere a vtedy ten človek uvidel pôjd, ktorý sa nepodobal ničomu, čo doteraz videl: Veľký a plný krížov, ktoré boli opreté o steny. Bolo ich tam nespočetne veľa a boli rôzne: zlaté, strieborné, železné, drevené, z neopracovaného dreva i maľované, malé i veľké, jednoduché i zdobené. Všimol si, že hádam tam nebolo dvoch rovnakých. Keď sa tak v údive rozhliadol po tom zvláštnom pôjde, počul, ako mu anjel hovoril: „Nariekaš nad svojim životom, hovoríš, že nie si schopný dvíhať svoj kríž. Boh dovolil, aby si si vybral taký kríž, aký chceš, veď vieš, že každý musí niesť nejaký kríž". Tento človek sa potešil a podišiel k veľkému zlatému krížu, chcel ho zobrať, ale nemohol ním ani pohnúť - taký bol ťažký. Vybral si iný, menší a veľmi vyzdobený, vzal ho na ramená, ale hneď ho odložil - ozdoby ho tlačili. Takto bral postupne rôzne kríže a skúšal ich položiť na svoje ramená, prejsť niekoľko krokov. Napokon po mnohom skúšaní prišiel s jedným krížom ku anjelovi a povedal: „Tento chcem, najlepšie sa nesie." Vtedy mu anjel spokojný povedal: „Dobre. Ale vieš, že toto je tvoj kríž, ten, ktorý si niesol celý svoj doterajší život?"

Hodnota utrpenia prijatého a prežívaného v zjednotení s Kristom.

Vtedy sa kríž stane prejavom našej lásky k Ježišovi Kristovi, bude odpoveďou na jeho lásku.

Nesenie kríža ako prejav našej lásky k blížnemu. Prizrime sa postavám, ktoré Kristus stretol na krížovej ceste. Niektorí s ním spolucítili, teda spolutrpeli s ním a takýmto spôsobom niesli s ním kríž (Mária, Veronika, jeruzalemské ženy), iní boli ľahostajní, zvedaví (zvedavci, nepriatelia, posmeškári).

Každý trpiaci, ktorého stretávame na našej životnej ceste, je Kristus nesúci kríž. Aký je náš postoj? Nesieme s ním kríž alebo patríme medzi ľahostajných zvedavcov?

Problém ľahostajnosti k utrpeniu druhého človeka v dnešnom svete: „11. septembra 1981 okolo 20:30 na staničnom moste v Poznani traja opití mladí muži zastavili manželov s dvoma malými deťmi, ktorí tadiaľ prechádzali. Po slovnej urážke ženy dvaja z nich napadli muža, ktorý ju bránil. Zbili ho a ležiaceho na zemi kopali. Pripojili sa k nim dvaja muži, ktorí tadiaľ prechádzali a spolu katovali bezmocnú obeť. Prizeral sa k tomu zhluk ľudí, zarážajúce je, že nikto nevystúpil na obranu bitého. Zranený zomrel po niekoľkých hodinách, jeho deti sa stali sirotami. Dvaja z ukrutníkov už boli uväznení." (Glos vielkopolski, 12.9.1981).

Kresťanské povolanie: prinášať úľavu trpiacim, spolu s Máriou niesť Kristov kríž v kríži blížnych. Je to výzva i príkaz Krista, ktorý hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma." (Lk 9, 23).

Pieseň:

Odpúšťajúca láska

Pieseň:

Lk 23, 33 - 46

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." (Lk 23, 24). Najväčšia láska je tá, ktorá odpúšťajúc, obetuje sa za zlých, ktorí jej najviac ubližujú. V tom je obsiahnuté tajomstvo zmazania hriechov. Kristus, Boh - človek, sňal utrpenie spôsobené hriechmi tým, že z lásky prijal na seba utrpenie spôsobené hriechmi. „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta."

Účasť na Kristovom odpustení a vykúpení máme v každej sv. spovedi, v každej sv. omši a v zjednotení sa s ním vo sv. prijímaní.

Podmienkou dosiahnutia odpustenia je odpustenie blížnym. „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom." (Mt 6, 12), „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo." (Mt 5, 7). „Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukazoval milosrdenstvo." (Jak 2, 13), „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí." (Mt 6, 14), Podobenstvo o nemilosrdnom dlžníkovi (Mt 18, 23 - 35).

Zákon odpúšťajúcej lásky, s takým dôrazom toľkokrát hlásaný v Evanjeliu je základným príkazom kresťanského náboženstva. Zásada výmennej spravodlivosti „oko za oko, zub za zub", čo on mne to ja jemu je pohanským zákonom. V kresťanstve zaväzuje zákon: Ako Boh Otec voči mne, tak aj ja voči blížnemu. ( „Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!" /Kol 3, 13/). Kto to nechápe, chápe z kresťanstva ešte málo.

Pozrime sa na kresťanský život okolo nás, pozrime sa na svoj život vo svetle príkazu odpúšťajúcej lásky. Stretávame sa často s takou láskou? Skutočne sme kresťanmi, chápeme vo všeobecnosti, čo znamená byť kresťanom? Rozoberme si vo svetle požiadaviek Evanjelia napr. otázku nadávania si.

Nemám správny postoj voči Kristovmu krížu, ak deň, čo deň neodpúšťam. Kedy musíme odpustiť:

- Keď sa modlíme „Otče náš"

- Keď sa zúčastňujeme sv. omše

- Na konci každého dňa: „Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom." (Ef 4, 26)