Katechéza/Evanjelizačné kázania 1

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

Nikodém[upraviť]

Vysoko postavený človek, vplyvný. A predsa nespokojný vo svojom srdci. Na druhej strane nerozhodný, bojazlivý. Mnoho počul o Ježišovi z Nazaretu. Celým Jeruzalemom zaznievalo rozprávanie o tom neobyčajnom človekovi, o jeho zázrakoch, o jeho učení. Nakoniec sa rozhodol ísť k nemu tajne, v noci, aby nikto nevidel, lebo načo ohrozovať svoju dobrú povesť, načo sa vystavovať posmechu: čo ľudia povedia.

A teda v noci tajne. Spoznajme seba v postave Nikodéma! Nie si ty tým Nikodémom? Ty máš taktiež postavenie, máš perspektívu urobiť kariéru, máš pred sebou diplom, teda myslíš: nemôžem sa vystavovať, nemôžem sa stať smiešny, otvorene sa priznať, že som Kristovým učeníkom. A teda skúsim tak tajne ako Nikodém, aby sa pred nikým neprejavil.

Každý z nás je takým Nikodémom. Taktiež v tom zmysle, že každý z nás nosí v sebe Nikodémovu otázku: načo žijem na tomto svete? Čo mi dáva moje kresťanstvo? Aký zmysel má to, že chodím do kostola? Nakoniec žiadny životný problém mi to nerieši. Keď príde ťažká situácia, konflikt, nenachádzam oporu vo svojej viere. Pravdaže, je to pekná tradícia. Nemal by som odvahu zanechať ju. Je to také dôstojné, zakorenené v tradícii. Ale čo mi to vlastne dáva? Dáva to zmysel môjmu životu? Môžem sa o to oprieť v každej situácii? Dokážem všetko prekonať silou svojej viery?

Každý z nás nosí v sebe nikodémove problémy a otázky. Ale ideme s tým ku Kristovi? Nikodém začína rozhovor zdvorilostnými frázami. Ale to nie je potrebné, lebo Kristus číta jeho jemné myšlienky, preniká jeho srdce. On vie, čo potrebuje, čo ho trápi. Čo je jeho najhlavnejším problémom. Kristus mu bez pýtania dáva odpoveď na otázku, ktorú vlastne nepoložil. Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha (Svätého), nemôže sa dostať do Božieho kráľovstva.

Nestačí, že sa nazývaš nábožným katolíkom, že chodíš do kostola, že vedieš tzv. usporiadaný život. To všetko nestačí, aby si vošiel do Božieho kráľovstva. To konečne ani teba neuspokojuje. Lebo či nakoniec netúžiš po tom, aby si bol blízko Boha, aby Boh nebol pre teba len akousi hmlistou ideou, frázou, abstrakciou, ale aby si stretol Boha živého, hlboko zasahujúceho do tvojho života. Chcel by si rozprávať s ním ako priateľ s priateľom, ako s niekým, kto je „TY“ pre tvoje „JA“, pre ktorého tvoje „JA“ existuje. Ty chceš vstúpiť do Božieho kráľovstva, stretnúť lásku, nevymyslenú, nepokryteckú. Chceš stretnúť skutočnosť, ktorá sa neotrasie, o ktorú môžeš všetko oprieť. Túžiš po Božom kráľovstve.

A tu prichádza odpoveď: ak sa znova nenarodíš, nevojdeš do Božieho kráľovstva. Nič ti nepomôže. Treba sa narodiť z vody a z Ducha Svätého. Nikodém to nedokázal pochopiť. „Ty si učiteľ v Izraeli, a toto nevieš?“ Kristus hovorí taktiež k tebe: ty si kresťanom, toľko rokov chodíš na katechizáciu, vypočul si toľko stoviek kázní a nevieš to? Ako sa môže človek znava narodiť? Nikodém zapochybuje. Ale Kristus opakuje: ak sa niekto znava nenarodí, nevojde do Božieho kráľovstva. Akože sa to môže stať? Čo je z tela, je telo, čo je z Ducha je duch. To nie z tela môže vyjsť tá skutočnosť, ktorú Kristus nazýva novým narodením. Čo pochádza z tela? Ohraničenosť, hriešnosť, slabosť, choroba, smrť. Čo sa narodilo z tela, zostane telom. Ak zostaneš vo svojom živote v okruhu materiálnych možností, nikdy nevyjdeš z tejto krízy. V tebe nie je žiadna moc, aby si sa stretol so živým Bohom.

Akým spôsobom sa môžeme teda narodiť z Ducha? Kristus nám dáva odpoveď: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna... Boh je Láskou, miluje nás, každého jedného. Každý z nás má svoje miesto v srdci Boha. Každý je zahrnutý jeho Láskou. Boh má svoj odveký plán a v tom pláne zahŕňa každého z nás. Je to plán lásky. Boh pre každého z nás pripravil dar, neobyčajný dar: večný život. Boh čaká s týmto darom na každého jedného z nás.

Existuje však prekážka, ktorá nám nedovoľuje prijať tento dar, ktorá spôsobuje, že Boh nás nemôže obdarovať. Táto prekážka je v nás. Nazýva sa hriech. Chceme si vystačiť. Nazýva sa hriech. Chceme si vystačiť sami sebe. Sami si chceme poradiť. Boh nám nie je potrebný. Chceme žiť pre seba, chceme sa uzavrieť do seba. Svojvôľou, pýchou a hriechom sme zmarili Bohu plán lásky. Každý z nás nosí v sebe tento hriech. To je naša skutočnosť. Je skrytá hlboko v našom vnútri: chceme iba vďaka sebe žiť. Chceme o seba bojovať, seba vyzdvihovať, k sebe všetko privádzať. Náš hriech však nebol v stave zmeniť lásku Boha. Boh nás naďalej miluje. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna... Bolo treba, aby Syn človeka bol vyzdvihnutý, tak ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...

Ako vás o tom presvedčiť? Povedz ľuďom, že ich milujem. Tá pieseň mi znie celý čas v ušiach. Ako to mám povedať ľuďom? Povedz ľuďom, že ich milujem. Pane, ja to nedokážem, ja neviem, ako to povedať. Ale keď som uvažoval, ako odpovedať na Kristovu výzvu, padol mi zrak na kríž pri oltári. Povedz ľuďom, že ich milujem. Pozrite na Božieho Syna, ktorý je pribitý na kríž. Povedz ľuďom, že ich milujem. Treba k tomu obrazu ešte niečo dodávať?  Jn 3,16-17 • 16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Naše hriechy nie sú schopné prekážať Božej láske. Čím väčší bol hriech, tým väššou sa ukázala Láska. To my sme ho pribili na kríž, naše hriechy. A on zomieral na kríži a modlil sa: „Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia. „Povedz ľuďom, že ich milujem“, tak Pane hovorí tvoj kríž, tvoje zomieranie. V dejináchc ľudstva nebolo vyslovené silnejšie slovo o láske ako totoo: Boh pribitý na kríž. Boh umiera za teba. Už sa nepočítajú naše hriechy. Čože sú naše hriechy v porovnaní s tak veľkou láskou? Kto si môže myslieť, že jeho hriechy sú väčšie ako táto Láska? Nikto nemôže pochybovať, ani ten najväčší hriešnik.

A tak stojí pred nami kríž. Míňajú sa storočia, krúti sa koleso dejín. Všetko sa mení, všetko plynie. Všetko sa končí rozčarovaním. Iba jedno trvá: slovo lásky vyslovené na kríži, a bude trvať do konca. Kríž nič nevyvráti. Nikto nevytrhne toto slovo z dejín ľudstva. Ráta sa len toto jediné: Kristus na kríži a ja, ja a slovo Božej lásky, ktorá je väčšia než čokoľvek. V živote máme iba jedinú úlohu: celou svojou existenciou sa postaviť zoči-voči tomuto faktu, tejto udalosti, tejto skutočnosti. Táto skutočnosť stojí red každým z nás: čakám, že mi konečne uveríš, že mi začneš dôverovať, necháš mi svoje hriechy, aby som ich vyhubil, zničil, aby viac neexistovali. Po ničom ňom netúžim, iba po dobre pre teba, po tvojom oslobodení, po tvojom spasení. Na to som prišiel na svet, aby som ohlasoval záchranu, radosť, slobodu, pokoj...

Akáže je to novina, čo vracia zrak, oslobodzuje, prináša radosť? Je to zvesť, že Boh je Láska. Dal svojho Syna, aby nik, čo v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. A preto prestaňme sa brániť, prestaňme sa trápiť. Prestaňme si sami riešiť svoje problémy. Nenájdeme riešenie v bohatstve v takom či onakom politickom zriadení, v pokroku medicíny a vedy, v rozkošiach, v príjemnostiach. Nikto nás neoslobodí od nás samotných, od nášho hriechu. Iba on. On čaká na každého z nás. Stojí za dverami a klope.

Táto evanjelizácia, to je ďalšie opätovné klopanie na dvere srdca každého z nás. Je to čas, v ktorom môžeš prijať Ježiša do svojho srdca. Sme vyzvaní, aby sme prijali Krista ako osobného Spasiteľa, aby sme uverili v Spasiteľa a nie v akési hmlisté idey spásy a vykúpenia, v akési doktríny. Uveriť v živého Boha, v živého Ježiša Krista, ktorý nás prišiel spasiť, oslobodiť od hriechu, aby nám darovoal život. Toto všetko nám je prisľúbené, stojí to pred nami, je nám to dané. Tak málo to žiada: krok viery, krok dôvery. Treba prijať Krista. Oddať mu svoj život. A to znamená: znovu sa narodiť. Znovu za narodím, keď prežijem, že Kristus je mojím Spasiteľom a prijmem jeho slovo.

Toto sa neuskutoční našou vlastnou mocou. Boh nám posiela svojho Ducha. Božia láska je vliata do našich sŕdc skrze Dcuha, ktorý nám je daný. V Duchu Svätom môžeme povedať: verím, Ježiš je Pánom, Spasiteľom. V Duchu Svätom sa môžem otvoriť a odpovedať. Duch Svätý nám hojne udeľuje svoje dary. V týchto dňoch bude pôsobiť. Volajme: Príď Duchu Svätý, otvor mi oči a uši, dovoľ mi prijať Krista, znovu sa narodiť. Takáto je naša úloha. Nejde o ďalšie rekolekcie v našom živote, zarátnanie ďalšejj veľkonočnej spovede, ale ide o to, a by sme sa znova narodili z Ducha Svätého. Uveriť v slovo Božej lásky vyslovené na kríži. Vtedy sa všetko v našom živote zmení. Táto premena je možná. Veľké veci uskutočňuje Duch Svätý v dnešnom svete. Neexistuje taký stav, také komplikácie, ktoré by Kristus nemohol zmeniť.

A na záver nášho dnešného evanjelizačného večera mám pre vás tri výzvy:

Prvá výzva: Nech sa každý započúva do toho, čo sa deje v jeho srdci. Ak pociťuješ túžbu, aby si novým, iným spôsobom odpovedal na Kristovo volanie, tak zostaň ešte chvíľu v kostole. Vystúp pred lavice. Stretneme sa ešte v sakristii, alebo v inej miestnosti, porozprávame sa. Povedz, že sa chceš znova narodiť, pridať sa ku skupine ľudí, ktorí opravdivo veria, žijú Božím slovom a spolu sa modlia. Cieľom našej evanjelizácie je, aby v tejto farnosti vznikli skupiny živých kresťanov, ktorí veria v Boha, ktorí prijali Krista ako svojho Spasiteľa. Nie všetko sa hneď uskutoční, pred nami je dlhá cesta, ale je to nová cesta, cesta, ktorá vedie ku svetlu. Čakáme na tých, čo chcú dnes, zajtra alebo v ďaľších dňoch urobiť tento krok ku Kristovi.

Druhá výzva: Texty evanjelia sv. Jána si zoberte so sebou. Je v nich obsiahnutá Dobrá Novina. Čítajte! Chceme, aby počas evanjelizácie každý prečítal celé evanjelium sv Jána.

Tretia výzva: Kristus chce všetkých v tomto meste spasiť. Zajtra nech každý privedie niekoho so sebou. Nech všetci znova počujú evanjelium Ježiša Krista.