Modlitby/Ruženec - čo je to?
História modlitby ruženca[upraviť]
Historický pôvod ruženca spadá do stredoveku, do čias, keď žalmy predstavovali hlavný východiskový bod modlitby. Avšak biblické žalmy boli súčasne v tom čase neprekonateľnou prekážkou pre všetkých, ktorí nevedeli čítať, a bola ich väčšina. Hľadal sa teda vhodný žaltár primeraný týmto ľuďom. Našiel sa v mariánskej modlitbe, ku ktorej sa pridávali tajomstvá zo života Ježiša Krista zoradené jedno za druhým ako zrnká retiazky.
Musím povedať, že modlitba sv. Ruženca je pre mňa asi to najkrajšie po sv. omši. Má to úžasnú silu pri prekonávaní pokušení a vôbec sebaovládania sa a zlepšuje to vieru a všetko dobre.
Ruženec, kolíska pre dušu[upraviť]
Pápež Benedikt XVI, ešte ako známy teológ a kardinál J. Ratzinger, napísal vo svojej knihe o svojom osobnom vzťahu k modlitbe ruženca, kde poukazuje, ako je táto „ľudová zbožná úcta“ základným prameňom pre dušu, ktorá z neho čerpá vnútorný pokoj a tichosť.
Modlitba ruženca je meditačná niť. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústredenie sa na slová, najmä na Máriinu postavu a na obrazy Krista, ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu.
Ruženec nám v skutočnosti vracia tú pôvodnú múdrosť, ktorá dobre vie, že opakovanie je dôležitý komponent modlitby a meditácie. Tento rovnaký rytmus nás ukolíše a upokojí. Nie je dôležité, aby sme sa sústreďovali na každé slovo, ale aby sme nechali pôsobiť pokoj, ktorý jednotvárny rytmus prináša. Nejde tu iba o prázdne slová, pretože prinášajú našim očiam a našej duši veľké obrazy a videnia, predovšetkým postavu Márie a cez ňu aj postavu Krista.
Tí, čo sa kedysi ruženec modlievali, obvykle celý deň tvrdo pracovali a po práci neboli schopní konať veľké intelektuálne modlitbové úkony. Potrebovali modlitbu, ktorá by im vrátila pokoj, aj ich trochu rozptýlila, zbavila ich starostí a poskytla útechu a posilu.
Skúsenosť s opakovaným rytmom zborovej modlitby ma priam unáša a napĺňa mi dušu. Túto starodávnu skúsenosť kresťanstvo úplne prijalo, nie div, že sa modlitba ruženca stala takou populárnou pre každého, pre vzdelancov a pre jednoduchých ľudí
Ruženec - modlitba srdca[upraviť]
Ruženec je najkratšou cestou k modlitbe srdcom[upraviť]
"Máriina modlitba priťahuje do srdca človeka, čo sa modlí s ružencom v ruke, modlitbu Ducha Svätého. Stalo sa tak vo večeradle, keď Mária pripojila svoju prosbu k prosbe učeníkov a stala sa vzorom modlitby pre Cirkev: Duch Svätý zapálil v Cirkvi a vo svete oheň a rozžeravil ho do biela." Takto píše P. Jean Lafrance, zapálený apoštol modlitby z Paríža. (Ruženec, Vyd. Ancora, Miláno) Skúsenosť hovorí, že keď sa niekto modlí ruženec s dôverou a vytrvalosťou, prv či neskôr pocíti, že sa mu v srdci rodí ustavičná modlitba Ducha. Porozumie tak Ježišovým slovám z Evanjelia: "Treba sa neustále modliť a neochabovať". (Lk 18, 1) Modlitebňa srdca. V tomto zmysle sa ruženec, jeho "obsah" a čas potrebný na jeho správne pomodlenie, podobá beztvarej mase z hliny, ktorú ponúkame Otcovi, aby ju svojimi rukami vymodeloval Slovom a Duchom Svätým. Od chvíle ako sa ruženec modlíme s Máriou a v Nej, sme na ceste neustálej modlitby. Sv. Ľudovít z Montfortu to vyjadruje slovami: "Mária je pre dušu modlitebňou srdca, kde možno vyjadriť všetky prosby Bohu s istotou, že budú vyslyšané." Všemohúcnosť úpenlivej prosby. Mária okrem toho, že je Matkou modlitby srdca, je aj "prosebnou všemohúcnosťou". K Nej sa musíme obrátiť, aby sme dosiahli dar trvalej úpenlivej prosby. Ak budeme opakovane hovoriť: "Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej," raz sa nebesia otvoria a vtedy pochopíme, že Mária za nás neustále oroduje
Aby sa ruženec stal modlitbou srdca[upraviť]
P. Andrea Gasparino, známy učiteľ modlitby, sa v mnohých svojich poučeniach prehlasuje za nepriateľa bezmyšlienkovite odriekanej modlitby. Práve ruženec s neustálym opakovaním toho istého textu by sa ľahko mohol stať "odriekanou" modlitbou. Poslucháči Rádia Maria mu položili niekoľko otázok o modlitbe. (16. 6. 1999)
Ak tajomstvá ruženca nie sú meditáciou, tak je ruženec mŕtvola bez života[upraviť]
Otázka: Každý deň sa modlím ruženec, ale neviem, či sa modlím ústami alebo srdcom, lebo moja modlitba je často suchá a prázdna.
P. Gasparino: Musíš v sebe vykonať zásadný obrat modlitby, lebo keď sa budeš skutočne modliť ako to chce Mária, tak tvoj život sa zmení. Ruženec, ak si s ním nedáš námahu, je typicky odriekanou modlitbou. Čo máš teda robiť? Pavol VI. v encyklike Marialis Cultus (č.47) povedal: "Ak modlitba nie je kontemplatívna, je to iba mŕtvola bez duše," telo bez duše. Tvoj ruženec je málo platný, ak nie je kontemplatívnou modlitbou. Prijmi teda takýto návrh: Keď sa budeš modliť ruženec, zastav sa pri tajomstve a skúmaj, či tu nie je niečo konkrétne, čo by si mohol urobiť. Spýtaj sa Márie: "Čo mám urobiť s týmto tajomstvom?" a Ona ti to určite objasní. Prečítaj si napríklad príslušnú stať z Evanjelia, lebo jednoduché odriekanie tajomstva ti toho málo napovie. Ak si však otvoríš príslušnú stránku Evanjelia, ktorá hovorí o tomto tajomstve, je to celkom iné. Nechaj si trochu viac času na meditáciu. Potom sa zastav na niektorom slove Zdravas´u. Stačí jedno slovo. Keď napríklad hovoríš "pros za nás hriešnych, teraz..." zastav sa na slove "teraz" a pochopíš, že možno máš niekomu odpustiť, možno sa máš zosúladiť s Božou vôľou, možno musíš niečo v sebe zmeniť.
Zastav sa teda na jednom slove a uvidíš, ako ti ruženec pomôže ku skutočnému obráteniu. Namiesto odriekania viacerých ružencov, pomodli sa jeden, ale tak, ako to žiada Mária a snaž sa s Ňou komunikovať. Môže sa stať, že sa ti v polovici ruženca ešte nepodarí nadviazať komunikáciu, a tvoje myšlienky sú ďaleko. Prebuď sa a povedz: "Nie, chcem komunikovať s Máriou!" Zastav sa teda radšej na jednotlivých slovách, lebo to je opravdivý ruženec.
Načúvanie pri modlitbe nás musí zmeniť[upraviť]
Otázka: Často sa modlím, ale nemôžem dosiahnuť ozajstnú komunikáciu s Bohom. Chcel by som sa s Ním rozprávať, ale nie v modlitbe stíšenia.
P. Gasparino: Je ľahšie hovoriť s Bohom, ako Mu načúvať. Nezabúdaj ale, že nie je dôležité to čo ty hovoríš Bohu, lebo On to vie, ale naopak, dôležité je to, čo On chce povedať tebe. Vždy keď sa modlíš, urob si v tichosti malú prestávku a vži sa do Božej prítomnosti. Uvedom si Jeho prítomnosť v tebe v Najsvätejšej Trojici a spýtaj sa ho: "Pane, čo mi dnes chceš povedať?" Veľmi ti pri tom pomôže Božie slovo, Evanjelium. Spýtaj sa napríklad: "Pane, čo mi chceš povedať o mojej láske k iným, o mojich povinnostiach, alebo o mojom spôsobe pristupovania k Eucharistii?" Ak ti neodpovie hneď, nezabúdaj, že Pán vždy hovorí cez malý závoj, pretože my potrebujeme očakávanie, vieru, poníženosť. Neznepokojuj sa ak na tvoje naliehanie nedostaneš okamžitú odpoveď. Tvoja otázka musí byť pravá, nefalšovaná. Odpoveď ti príde možno ešte v ten istý deň. Uč sa načúvať.
Otázka: Patrím ku skupine Obnovy, ale naše modlitby sú zdĺhavé, nejasné a často sprevádzané gestami. Čo si o tom myslíte?
P. Gasparino: Modlitba má vyjadrovať kontakt s Bohom. Skús sa po polhodine modlitby spýtať sama seba, či si komunikovala s Bohom: duša k duši, srdce k srdcu s Bohom. Pravdepodobne si to nedocielila, pretože si to vyžaduje vhodné prostredie. Keď ste teda všetci spolu, je pekné, keď sa zúčastňujete na spoločnej modlitbe, ale nezabúdajte, že predovšetkým by ste mali vnútorne komunikovať s Bohom.
Musíš si vstúpiť do svedomia a dobre počúvať, čo Boh od teba chce. Môžeš to urobiť iba v modlitbe stíšenia. Iba osobnou modlitbou budeš môcť mať účasť na spoločnej modlitbe skupiny a tvoja účasť bude úprimná a pravá. Bez osobnej modlitby aj liturgia je zmarená. Veľa hovor vo vašej skupine o modlitbe stíšenia.
Otázka: Veľa sa modlím a mám zvyk odporúčať Bohu jednotlivé osoby tým, že ich vymenúvam po mene aj s ich problémami. Je to správne?
P. Gasparino: Nerob si s tým starosti, lebo Boh nepotrebuje informácie. Je ale pekné, keď sa pri vzývaní Ducha Svätého sústreďuješ na jednotlivé osoby, aby mohol v nich pôsobiť a priviesť ich tam, kam je treba. Keď osobitne za niekoho prosíš, je dobré sa priamo spýtať: "Daj mi vedieť, čo môžem urobiť pre túto osobu." Tak sa modlitba stáva konštruktívna, lebo si vyhrnieš rukávy a pomôžeš tej osobe. Je ľahké pomáhať niekomu slovami, ale ťažšie skutkami a svojím správaním.
Tajomstvá sv. ruženca[upraviť]
Tajomstvá svetla[upraviť]
Oddávna existovala akási medzera v čase a udalostiach medzi evanjeliovými scénami, ktoré tvoria radostné tajomstvá - Ježišovo vtelenie a detstvo - a bolestnými tajomstvami, syntézou vrcholnej hodiny poslania Spasiteľa na zemi - jeho umučenie. Chýbal tu pohľad na udalosti, ktoré charakterizovali tri roky verejného života Ježiša Krista. Preto Svätý Otec cítil potrebu formulovať päť nových tajomstiev, ktoré nazval "tajomstvá svetla" alebo "žiarivé tajomstvá". v skutočnosti celé Kristovo tajomstvo je svetlom. On je "svetlom sveta" (Jn 8, 12), vysvetľuje Ján Pavol II. Predsa však tento rozmer sa osobitne vynára v rokoch jeho verejného života, keď ohlasoval Evanjelium Kráľovstva.
Tajomstvom svetla je predovšetkým krst v Jordáne. Vtedy, keď Ježiš schádza do vody, on nevinný, ktorý sa stal "hriechom" za nás (por. 2 Kor 5, 21), otvárajú sa nebesia a Otcov hlas ho vyhlasuje za milovaného Syna (por. Mt 3, 17) a Duch Svätý zostupuje na neho, aby ho povolal do budúceho poslania.
Tajomstvom svetla je počiatok zázrakov sa na svadbe v Káne (por. Jn 2, 1-12), keď Kristus na príhovor Panny Márie, prvej z veriacich, premenil vodu na víno, a tak otvára srdcia učeníkov k viere.
Tajomstvom svetla je Ježišovo ohlasovanie Božieho kráľovstva a výzva k obráteniu (por Mk 1, 15), keď odpúšťa hriechy tým, ktorí sa približujú k nemu s dôverou (por. Mk 2, 3-13; Lk 7,47-48).
Tajomstvom svetla v jeho plnom zmysle je ďalej premenenie, ktoré sa podľa tradície sa udialo na hore Tábor. Božia Chvála ožiarila Kristovu tvár, keď Otec vyzýva učeníkov, ktorí boli unesení údivom, aby ho počúvali (por. Lk 9, 35).
Tajomstvom svetla je nakoniec ustanovenie Eucharistie, v ktorej Kristus so svojim Telom a Krvou pod spôsobmi chleba a vína stáva sa pokrmom, kde daruje "až do konca" svedectvo svojej lásky k ľuďom (por. Jn 13, 1).
V týchto tajomstvách, s výnimkou svadby v Káne, prítomnosť Panny Márie zostáva ukrytá v úzadí, upozorňuje vo svojom liste Svätý Otec. Predsa však úloha, akú plní v Káne, určitým spôsobom sa ukazuje na celej ceste Ježiša. Stáva sa veľkým materinským napomenutím, ktoré dáva Cirkvi všetkých čias: "Urobte všetko, čo vám povie" (Jn 2, 5). Je to napomenutie, ktoré dobre uvádza Kristove slová a znamenia v čase jeho verejného účinkovania, a tak vytvára mariánske pozadie pre všetky "tajomstiev svetla".
Toto nečakané ale múdre začlenenie nových tajomstiev (Svätý Otec odporúča modliť sa ich vo štvrtok) do tradičnej modlitby ruženca je určené na pomoc pri obnovení záujmu modliť sa túto modlitbu kresťanskej duchovnosti. Je úvodom do hĺbok Ježišovho Srdca, ktoré je priepasťou radosti, svetla, bolesti a slávy...
RUŽE PRE PANNU MÁRIU[upraviť]
Keďže nie sme Ježišovými prvými učeníkmi, ani prvými ctiteľmi jeho Matky, vráťme sa v krátkosti do minulosti, aby sme sa pozreli na pôvod a časti dnešného svätého ruženca.
TROCHU Z HISTÓRIE... ZRNKÁ
Zrnká, z ktorých sa postupne ruženec vyvinul, pochádzajú z XII. a XIII. storočia Sú najmä plodom mariánskej úcty mníchov cisterciánov. Ich život je rozdelený medzi náboženský kult a manuálnu prácu. Pri práci na poli im pomáhali nádenníci. S rehoľníkmi ich spájala práca a pri telesnej námahe im pomáhala recitovaná modlitba a chvály. Modlitba preto musela byť jednoduchá, opakujúca sa, lebo slúžila ako zvuková opora ľuďom, čo takmer nevedeli čítať ani písať. Týmito najjednoduchšími modlitbami boli Otčenáš, Zdravas´ a Verím v Boha. Všetci tieto modlitby vedeli naspamäť a mohli ich recitovať v kostole a aj pri práci alebo na ceste.
ŠÍRENIE RUŽENCA
Zaslúžili sa o to žobravé rády, najmä dominikáni, ktorí boli poslaní kázať a slúžiť ľuďom Slovom na obrátenie ich sŕdc. Žiadaným ovocím ich práce bolo pokánie a modlitba. Potrebovali jednoduchú modlitbu, vhodnú na opakovanie, aby sa ju mohli modliť všetci, kedykoľvek a kdekoľvek, modlitbu vhodnú pre každú kultúru, ktorá človeka zaujme, otvorí mu jazyk a pomôže mu rozjímať.
MODLITBA VŠETKÝCH
Ruženec sa čoskoro stal modlitbou všetkých - vladárov, žobrákov, učencov aj nevzdelaných. Rozšíril sa najmä v časoch strachu pred smrťou pri more, hlade a vojnách. Všetci pápeži od Pia V. po Pavla VI. žiadali túto modlitbu, najmä v ťažkých časoch, keď dejiny pochovali každú nádej na lepší život.
RUŽENEC - VENIEC Z RUŽÍ - KORUNKA Z RUŽÍ
Nevie sa, kto prvý premenil modlitby Zdravas´ Mária ako ruže do venca, do tvaru korunky ruží pre Matku Pána. Bezpochyby to bola poetická duša. Podľa názvu ruženec vieme, že ide o stretnutie s Matkou Pána, ktoré nikdy nemôže byť povinnosťou, záväzkom, nudnou záležitosťou, zastaralú zbožnosť. Nie, ide o ponúknutie venca z ruží, kde ruža znamená zdvorilosť, náklonnosť, lásku, úctu, dar, uznanie a vďačnosť voči našej Matke a Matke Pána.
TELO, KTORÉ SA MODLÍ
Ružencom je vlastne osoba - telo, ktoré sa modlí, či na kolenách alebo posediačky, v zamestnaní alebo v domácnosti, na ceste, pri šoférovaní alebo pri ceste električkou. Sú to slová vyslovované, opakované z pamäti, znovu vyslovované, odvíjajúce sa aj napriek rozptýleniam ako ideme mestom a vyhýbame sa autám, alebo keď s námahou obrábame polia, alebo keď obdivujeme prírodu alebo na dovolenke stúpame do kopca a Zdravas´Mária nám ukazuje smer, alebo pri mori, keď Zdravas´ Mária znie v súzvuku s prívalom vody.
Niekedy je náš ruženec plný roztržitých myšlienok, potom je zase hlbokým sústredením, alebo niekedy sme iba okúzlení rytmom Zdravas´u až do úžasu a radosti. V dnešnej civilizácii je ruženec utišujúcim prostriedkom, znovu rodí pokoj. Duša zaklieštená v tele sa pomaly, pomaličky otvára a uvoľňuje. Prichádza pokoj.
DUŠA, KTORÁ SA MODLÍ
Osoba - duša sa z toho teší. Teší sa, že v myšlienkach, aj keď roztržitých, dozrievajú plány, riešia sa problémy a dlho hľadaná pravda sa otvára vo svojej nádhere.
Modlitba ruženca pomáha skutočne a v plnosti sa vyprázdniť Bohu, otvoriť sa Bohu, ponúknuť mu voľný čas, aby ho Boh naplnil. Keď duša sa vyprázdni, môže prijímať, žiť a tešiť sa z jeho prítomnosti. Taký je postup ružencov, dňami, mesiacmi a rokmi ich pravidelným opakovaním nás pomaly unášajú, aby sme ako pozorovatelia - účastníci stotožnili s tajomstvami spásy.
KTO SA MODLÍ, JE VERIACI
Modlitba ruženca je rozjímaním. Nie meditáciou. Meditácia vyžaduje ticho a koncentráciu, aby pravda a hodnoty prenikli myseľ. Tajomstvá ruženca nehovoria o pravde alebo čnostiach, ale sú spomienkou historických faktov spásy. Tieto sa sa naplnili v Otcovi, ktorý poslal Syna, zrodeného zo ženy, aby vyslobodil svojich bratov a priviedol ich k adoptívnemu synovstvu. A posiela Synovho Ducha, ktorý v nás volá Abba, Otče (Gal 4, 4s).
"V prvom tajomstve rozjímame o..." Ružencom rozjímame o faktoch, scénach, príbehoch, ktoré nám prichádzajú na myseľ. Stávame sa účastníkmi a divákmi ich diania, pretože tajomným spôsobom sú v nás prítomné od nášho krstu v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Rim 6, 3). To je pamiatka, ktorá nás kladie vedľa a do spoločenstva osôb, ktoré sa zaslúžili o našu spásu a dali základ našej nádeje.
VÝNIMOČNÁ MODLITBA
Ruženec je modlitba, ktorá vytvorila a sformovala generácie veriacich. Je modlitbou za živých aj mŕtvych. Je modlitbou núdznych, ktorí do nej s dôverou vkladajú všetky súženia prítomné i budúce, je modlitbou bohatých a vzdelaných, laikov, biskupov a kňazov, je odporúčaná pápežmi aspoň pol tisícročia a modli sa ju v celom katolíckom svete. Všetci sú združení ako Boží úbožiaci, ktorí v sebe nemajú aroganciu voči Bohu ani Božej Matke.
(Voľne preložené z publikácie Ruženec od Serafína Zardoniho)
- Tento článok pôvodne čerpal zo zdroja: Medžugorské ozveny,č. 147, 163, 166, 171.
