Katechéza/ONŽ 0 - 5

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

5. ĎEŇ NÁJDENIA[upraviť]

POKYNY PRE SKUPINIU ANIMÁTOROV[upraviť]

Dnešný deň, keď opäť približujeme účastníkom ideál nového človeka (čo je osobitným cieľom prvých piatich dní oázy) ukazujeme ho z pohľadu služby.

Pojem služby, (ktorý vyvoláva negatívne asociácie) ukazujeme v náväznosti na postavu Krista – Sluhu, ktorý prišiel, aby „bol vo veciach Otca“ a vyplnil Jeho plán.

Dnes je príležitosť ku správnemu motivovaniu služieb v oáze ako kresťanského postoja služby – diakonie spoločenstvu. Počas dňa v rôznych situáciách treba pripomínať spontánnu službu (ochotu) a uskutočňovať ju, aby sa takto naplnil zákon oázy: agapé.


RANNÁ MODLITBA[upraviť]

Hymnus: podľa DMLS

Žal s antifónou: podľa DMLS

Krátke čítanie: Ž 119,9-16

Predstavenie dňa:

Slovo života: „Pane, nauč ma tvoje ustanovenia“ (Ž 119,12)

Piaty deň oázy nám stavia pred oči Krista, ktorý vyslovuje svoje prvé slová, ktoré sú zaznačené v evanjeliách: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“

Tieto slová sú programom. Celé Evanjelium ukazuje Krista pri plnení vôle a plánu Otca, hovoriaceho: „Áno, Otče“.

Jeho posledné slová zneli: „Dokonané je“. Dokonalo sa všetko, čo Otec zveril Synovi.

Toto je cesta aj pre nás, to je aj naše povolanie: s Kristom plniť vôľu Otca, uskutočniť jeho plán spásy sveta, našou hlavnou starosťou má byť poznanie Otcovej vôle a jeho povolania. O to sa musíme modliť.

Zapálenie sviece:

Horiaca svieca nám dnes pripomína svetlo Božieho slova, ktoré má vždy osvetľovať cestu nášho života. Zapáli sa svieca.

(Dvaja dobre pripravení animátori čítajú nasledujúce úryvky zo 119. žalmu: 105-112; 129-135)

Pieseň dňa:

HOMÍLIA: ZHROMAŽDENIE BOŽIEHO ĽUDU[upraviť]

Z mnohých rôznych pomenovaní svätej omše, ktoré sa snažia vyjadriť bohatstvo jej obsahu, dnes často používame názov: zhromaždenie Božieho ľudu (alebo liturgické zhromaždenie, eucharistické zhromaždenie). Prečo taký názov?

Pozrime sa najprv na pojem Boží ľud. Stretávame sa s ním vo svätej omši v modlitbe po Premenení („Otče, my tvoji služobníci, aj tvoj svätý ľud“). Tvoj ľud znamená Boží ľud. Takto sa nazýval svätý národ, vyvolený národ. Boh si vybral tento národ, pripravil ho, uzavrel s ním zmluvu a vyviedol ho z Egypta a voviedol do zasľúbenej zeme.

Boží ľud starého zákona je obrazom a predpoveďou nového Božieho ľudu, ktorý stvoril a zhromaždil Kristus. Tento ľud „sa narodil“ vo chvíli zolania Ducha Svätého a od vtedy putuje cez stáročia do novej „zasľúbenej zeme“, do neba, kde sa raz zhromaždí v plnom počte, vo večnom dome Otca. Pravdu o tomto Božom ľude, ktorým je Kristova Cirkev zjednotená v Duchu Svätom nám pripomenul II. Vatikánsky koncil v druhej kapitole dogmatickej konštitúcie o Cirkvi „Lumen Gentium“.

Tento Boží ľud sa zjavuje svetu v znaku, ktorým je liturgické zhromaždenie: svätá omša. Všetky spolky majú z času na čas schôdze, zhromaždenia, zrazy. Tým sa prejavuje ich život. Členovia, ktorí sú cez deň rozptýlení, ukrytí, sa počas stretnutia predstavujú svetu ako spolky, spoločenstvá. Podobne Boží ľud – Cirkev – musí mať svoje zhromaždenie, v ktorom prežíva seba a zjavuje sa ako Boží ľud. Cirkev sa takto zhromažďovala od počiatku svojej existencie. Stretávala sa aj počas prenasledovania, keď za samotnú účasť v zhromaždení bol trest smrti. Zhromaždenie Božieho ľudu Novej zmluvy má svoj predobraz v zhromaždení Starého zákona. Prvým z nich – mal dokonca názov Jahal, t.j. zhromaždenie Jahve – bolo to zhromaždenie na úpätí hory Sinaj, kde Boh uzavrel so svojím ľudom zmluvu. V tomto prvom zhromaždení nachádzame nasledujúce prvky:

  • Zvoláva ho Boh Jahve
  • Boh je prítomný
  • A vedie ho cez svojich vyvolených
  • Hovorí
  • A obetou uzatvára zmluvu

Takýchto zhromaždení v dejinách Izralea bolo viac a každý rok si ich slávnostne pripomínali. Vtedy sa všetci Izraeliti zhromažďovali v Jeruzaleme v chráme. (Na takéto zhromaždenie putoval s Máriou a Jozefom dvanásťročný Ježiš a po ňom zostal v chráme.)

Počas jedného z podobných zhromaždení zostúpil na apoštolov Duch Svätý. Vtedy sa narodil Boží ľud Novej zmluvy. Odvtedy sa Cirkev zhromažďuje, aby konala „pamiatku Pána“ - Eucharistiu.

Svätá omša – zhromaždenie nového Božieho ľudu má tie isté prvky ako zhromaždenie na úpätí Sinaja:

  • Kristus ho zvoláva
  • Je prítomný
  • Vedie ho skrze kňaza
  • Prináša obetu Nového zákona
  • Ňou uzatvára Novú zmluvu – spoločenstvo s Bohom


Prvá časť omše[upraviť]

Vstup

Schádzanie sa pripomína, že svätá omša je zhromaždením Božieho ľudu. Ako pokrstené Božie deti sa s radosťou stretávame (vstupná pieseň), pozdravujeme Krista prítomného v kňazovi i v zhromaždení. Modlíme sa a počúvame Božie slovo. (Podrobne opísať postup podľa Ordo Missae.)

Na zhromaždenie Božieho ľudu sa máme s radosťou ponáhľať.

Nie: „musím ísť na svätú omšu“ Ale: „teším sa, že môžem ísť...“

Ak ideme na zhromaždenie, musíme splniť podmienku: pomeriť sa s blížnymi, odstrániť to, čo nás rozdeľuje, rozbíja. V takom prípade bude zhromaždenie znakom jednoty, bude zodpovedať pravde nášho života.

V zhromaždení nemôžeme byť pasívni. Každý musí priniesť svoj vklad, zapojiť sa. V zhromaždení existuje podelenie úloh, funkcií – tým sa prejavuje v znaku to, že cirkev je spoločenstvo služieb a chariziem.

V zhromaždení sa učíme odpovedať na Božiu výzvu, aby sme vstúpili do spoločenstva a slúžili v ňom charizmami, ktoré sme dostali.

VOČ: HĽADANIE KVETOV[upraviť]

Úvodné pokyny[upraviť]

Cieľom cvičenia je učiť ľudí citlivosti na krásu prírody ukrytú v kvetoch a utvárať schopnosť pozorovať prírodné symboly, cez stvorené veci vidieť duchovné skutočnosti.


Priebeh cvičenia[upraviť]

Každá skupina sa snaží nazbierať čo najvyšší počet rôznych druhov kvetov, ktoré na lúke kvitnú. Každý zbiera sám, potom spočíta počet exemplárov, ktoré skupina našla. (Pri tejto príležitosti upozorniť na chránené kvety, ktoré sa nesmú trhať.) Potom v skupine určiť, ktorý kvet je najkrajší. Odpoveď na to je ťažká – využiť túto príležitosť na zdôraznenie množstva a rôznorodosti druhov v prírode. Veľké bohatstvo množstva a rôznorodosti pozorujeme aj medzi ľuďmi. Každý človek je iný, neopakovateľný, každý má svoje vlastné povolanie (poslanie). Ak mu bude verný, rozkvitne tak krásne, ako kvety.

Pieseň:

VEČER POHODY:[upraviť]

Možno usporiadať súťaž o najkrajšiu kyticu kvetov. Akú úlohu majú kvety v živote človeka? Vysvetliť symboliku kvetov.

Kvety sú symbolom obety, vyjadrujú našu túžbu uctiť si Boha obetovaním toho, čo je najkrajšie.

Príležitostne upozorniť na živé kvety na oltári, na stole pri ktorom sa stretávame počas evanjeliovej revízie života, vo výzdobe oázy. (Kto sa stará o to, aby boli vždy

čerstvé?) V kvetoch vidíme aj symbol živej Cirkvi, ktorá kvitne všade tam, kde sa verne počúva Božie slovo.

Možno prečítať úryvok z knihy kardinála Štefana Wyszyňskeho: "Láska na každý deň" z kapitoly - "Láska ... aj na prázdinách. tajomstvo skutočného oddychu."

RUŽENEC: TAJOMSTVO NÁJDENIA[upraviť]

1. ..., ktorý v jeruzalemskom chráme vysvetľoval mudrcom Písma a Prorokov, o príchode Spasiteľa.

2. ..., ktorý prišiel na zem, aby splnil Otcovu vôlu.

3. ..., ktorý tebe, keď si bola ustarostená, povedal: "nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?"

4. ..., ktorý v súlade s Otcovou vôľou prišiel hľadať a spasiť to, čo zahynulo.

5. ..., ktorý prišeil, aby nás vytrhol z tmy a voviedol do svojho obdivuhodného svetla.

6. ..., ktorý nás poučuje o ceste spásy.

7. ..., ktorý nám prikazuje verne zotrvávať v jeho náuke o spáse.

8. ..., ktorý poslanie poučovať o ceste spásy zveril kňazom svojej cirkvi.

9. ..., ktorého aj my nachádzame v chráme, v slove a vo sviatostiach.

10. ..., ktorý chce, aby sme išli za ním cestou svojho povolania, aby sme splnili Otcovu vôľu.

ERŽ: ŽIVOT AKO SLUŽBA (PRE CHLAPCOV)[upraviť]

Cieľ:

Poučiť chlapcov, že ľudský život musí byť chápaný ako služba. Služba pre kresťana je odpoveďou na Božie povolanie.

Ukázať pozitívny (smer) rozmer služby:

- je účasťou na postoji Krista, ktorý prišiel slúžiť; a Márie- Služobnice Pánovej

Servus servorum Dei- sluha sluhov božích, minister sluha

- je prejavom lásky, uskutočnením seba v dávaní seba.

Mt 20, 20 - 28;

Jn 4,7 - 11,20 - 21

Pomocné texty:

- Quist: "Milovať znamená dávať sa" (155 - 161)

Priebeh revízie života

Vidieť

1. Rozhovor na tému voľby povolania. Keď ste končili základnú školu, museli ste si vybrať školu, kde chcete pokračovať vo svojom vzdelaní. Prečo ste si vybrali tpto a

nie inú školu?

2. Akými motívmi sa dnes riadia ľudia pri výbere smeru štúdia, povolania, zamestnania?

Zhodnotiť

1. Motívom voľby smeru štúdia, povolania, zamestnania musí byť služba Bohu a blížnym, využitie svojich talentov a chariziem na naplnenie svojho povolania v Otcových

plánoch.

2. Prečitať jeden z pomocných textov.

3. Príklad Krista: - Tajomstvo nájdenia: "musím byť tam, kde ide o môjho Otca" - Mt 20, 20 - 28

4. Príklad Nepoškvrnenej- Služobnice Pánovej.

5. Je možné vo svetle týchto príkladov považovať službu za niečo ponižujúce? Služba je jedinou cestou ku skutočnej veľkosti človeka, je vlastnením seba v dávaní

seba.

Konať

- Služby v oáze služby.

- Správne ich prijímame?

- Vykonávame ich ochotne a starostlivo?

- Prispievame takto k budovaniu oázového spoločenstva

- Ako pristupujem k svojmu štúdiu, práci v škole i doma? (Spytovanie svedomia. Konkrétne rozhodnutia.)

ERŽ: POVOLANIE SLUŽOBNICE (PRE DIEVČATÁ)[upraviť]

Cieľ:

Poučiť dievčatá, že ľudský život musí byť chápaný ako služba. Pre kresťana je služba odpoveďou na Božie povolanie.

Ukázať pozitívny rozmer služby:

- Je účasťou na postoji Krista, ktorý prišiel slúžiť; a Márie Služobnice Pánovej.

- Je prejavom lásky, uskutočňovaním seba v dávaní seba. V postoji služobnice sa ukazuje veľkosť ženy. Slúžka z donútenia, služobnica z lásky.

Lk 2, 51;

Mt 20, 20 - 28

Pomocné texty:

Jn 13, 12 - 17

Gn 2, 18 - 24

M. Quist: Úspešný život: Žena" (41 - 46)

Priebeh revízie života

Vidieť:

Ideál služby, služobnice je dnes veľmi nepopulárky. V službe vidíme niečo, čo človeka pokoruje. Spája sa nám s pojmom nevoľníctvo, otroctvo. Útek od postoje

služby, ideálu služobnice je dnes medzi ženami a dievčatami výrazný. Hlása sa nie vždy dobre chápaný ideál emancipácie a zrovnoprávnenia.

Príklad: Čo som tvoje slúžka- povedala Hanka svojmu bratovi počas jednej z ich častných potýčok. Matka sa vtedy zmierujúco obrátila na svoju rozhorčenú dcérku:

"Ej, Hanka, Hanka. Celý život vám slúžim vo dne i v noci, ale ešte nikdy mi ani na um neprišlo, aby som túto službu odmietla robiť. Milujem vás; a kto miluje slúži."

Hanka stíchla. Nikdy si neuvedomovala, že matka slúži svojim deťom. Matkino slovo jej ako blesk z jasného neba všetko osvetlilo matkinu prácu aj hodnotu tejto

práce. Doteraz považovala všetky drobné i veľké matkine služby, ktoré umožňovali život celej rodiny, za celkom prirodzenú vec a samozrejmú samu v sebe.

Jednoducho nebolo sa nad čím zamýšľať. Teraz pochopila podstatu matkinho snaženia a neustáleho točenia sa okolo domu; Áno - bola to nikdy nekončiaca služba.

Hanka sa zahanbila a ticho zobrala bratov kabát, aby opravila, čo bolo treba opraviť.

Zhodnotiť:

Tento príklad ukazuje iný, kladný zmysel pojmu: služba- služobnica. Teraz už chápeme, prečo Mária nazýva seba samú služobnicou, prečo Kristus hovorí, že prišiel

slúžiť:

Jn 13, 12 - 17

Lk 2, 51

Mt 20, 25 - 28

Preto sa aj pápež podpisuje: "servus servorum Dei" (sluha sluhov Božích), najvyšší úradníci v štáte sa volajú ministri- sluhovia. Tarnowský biskup má vo svojom erbe

slová: "lavare pedes" (umývať nohy).

- Výhrady voči službe sú odôvodnené, ak ide o službu otrockú, spojenú s násilím a pozbavním slobody. To sa protiví dôstojnosti človeka ako soby. Najvyšším prejavom

tejto dôstojnosti je služba vyplývajúca z lásky (a teda zo slobody).

- V konečnom dôsledku je len jedna Osoba, ktorá je hodná ľudskej služby- Boh. Každá služba musí byť napokon nasmerovaná k Bohu- v ľuďoch slúžime Bohu.

Kresťanské chápanie služby:

Služba je láskou. V blížnych milujeme Boha:

Mt 25, 37 - 41

1 Jn 4, 7 - 11, 20 - 21

Služba ako životné povolanie mladej kresťanky.

- Prečo slúžiť?

Aby som sa stala podobnou Kristovi a Nepoškvrnenej, aby som bola ich nástrojom, aby cezo mňa mohli ďalej slúžiť ľuďom.

- Komu slúžiť?

Rodičom, súrodencom, najbližším v okolí Cirkvi.

- Ako slúžiť?

Talentami, ktoré vlastním, rozvážne, vytrvalo.

- Aby om našla radosť a iným robila radosť.

V dnešnom svete vládne egoizmus. Nič nie je tak potrebné, ako príklad krásnej, radostnej, nezištnej, mariánskej služby. Nie je nič krajšie nad dievča, ktoré si

zamilovalo ideál radostnej služby; a nič škaredšie nad ženu egoistku, ktorá sa venuje len sebe, vlastnej márnomyseľnosti.

Možno uviesť nasledujúci prejav svätého Otca Pavla VI." "Žena je pre nás obrazom transcendentálnej krásy, a znakom dobroty, ktorá sa nám vidí bezhraničná. Je

odzrkadlením ideálu človeka, ktorého Boh stvoril na svoj obraz a podobu. Poskytuje nám víziu panenskej čistoty, ktorá premieňa afektívne a morálne pocity a

spôsobuje ich pozdvihnutie nad ľudské srdcia. Keď rozmýšľame o žene, vidíme, ju ako spoločníčku mužťa v jeho samote schopnú najvyššieho oddania sa v láske,

spolupracovníčku a pomocníčku, plnú sily vo vernosti a pracovitosti, šikovnú, vytrvalú v hrdinstve a obeti. Pre nás je žena matkou. Skláňame hlavy pred tajomným

prameňom ľudského života, v ktorom prirodzenosť prijíma Boží dych tvoriaci nesmrteľnú dušu."

Konať

- Ako vyzerá naša služba v oáze?

- Ako vykonávam svoje štúdia, prácu, v škole aj doma? (Spytovanie svedomia. Konkrétne rozhodnutia.)

- Budem sa cvičiť v hľadaní rôznych príležitostí poslúžiť ľuďom.

- Porozprávam sa s kamarátkou na tému voľby zamestnania, ktoré zodpovedá povolaniu ženy.

HBS: AGAPÉ - PRIKÁZANIE NOVÉHO ŽIVOTA[upraviť]

Jn 15, 9 - 17

1 Jn úryvky

Boj so „starým človekom“ v nás, snaha o postoj – zdržanlivosti, pokánia, nás vedie k realizácii najvyššej hodnoty v ľudskom živote: hodnoty osoby. Táto hodnota sa

realizuje láskou, keď osoba žije v dávaní seba, teda v láske, stáva sa úplne sebou, zdokonaľuje sa a rastie vo svojej hodnote.

Slovenské slovo „Láska“ má viac významov. Starovekí Gréci používali dva výrazy: eros a agape. Eros – láska žiadostivá, ktorá chce vlastniť, aby bola bohatšia. Agape –

láska nezištná, ktorá chce dávať, obohacovať druhých. Je to paradox: práve táto láska človeka najviac obohacuje, obšťastňuje. Nový zákon používa výraz „agape“

na vyjadrenie osobnej, krásnej lásky.

„Agape“ je postoj človeka, ktorý má v sebe niečo božského. Len Boh dokáže dávať celkom nezištne, netúži po ničom pre seba (lebo je nekonečne bohatý)

Boh je láska, hovorí sv. Ján, to znamená: Boh vlastní seba v dávaní seba. Preto sú v Bohu tri Osoby, každá z nich je oddaná ostatným, žije v nich. V Bohu je neustále

dávanie sa, vzájomné prenikanie sa Božských Osôb. V tom spočíva vnútorný život Boha, ktorý je Láskou.

Takejto lásky sme schopní vďaka Duchu Svätému, ktorý je v nás a udeľuje nám to, čo v ňom tvorí podstatu lásky. „Láska Božia sa rozlieva v našich srdciach skrze

Ducha Svätého“ – hovorí sv. Pavol. Život v Duchu Svätom je životom v láske (agape).

Agape je prikázaním nového života. Tento sa v istom zmysle stotožňuje s „agape“. Preto agape je prikázanie oázy.

Láska sa musí prejavovať v postoji služby voči bratom. (Poukázať na konkrétne možnosti v živote oázy.) Možno prečítať úryvok 1. listu sv. Jána alebo hymnus lásky –

1 Kor 13, 1 – 13. Služba v kresťanskom chápaní je prejavom lásky – agape, z ktorej vyplýva veľkosť a šľachetnosť. Platí to aj naopak: aby láska – agape nebola

prázdnou frázou, musí sa prejaviť konkrétnou službou v prospech bratov v spoločenstve.

V tejto službe každý uskutočňuje svoje povolanie a zároveň dosahuje plnosť a dokonalosť.

- Láskou sa človek mení

- Láska prechádza vývojom

- Ten kto dáva, získava

- Láska Kristova nás poháňa