Katechéza/ONŽ 0 - 8

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV[upraviť]

Na pozadí rozjímania o tajomstve Korunovania tŕním chceme mládeži priblížiť chápanie kresťanskej pokory ako základu vnútorného života. Chceme to dosiahnuť ukázaním a odsúdením nesprávnych a skreslených foriem hľadiska svojej dôležitosti a posilnením správneho sebavedomia.

Treba veľmi konkrétne ukázať nedostatky, ktoré sme zbadali v správaní mládeže na oáze a vniesť požiadavky. Po siedmych dňoch pobytu má byť mládež schopná prijať upozornenia a podrobiť sa požiadavkám na základe hlbšieho pochopenia.

Dnešná výprava otvorených očí bude časom zvlášť pozitívneho vplývania. Jeho cieľom je, aby mládež pochopila hodnotu čistého úmyslu. Toto má podstatný význam pre celý nadprirodzený život. V tejto oblasti treba napraviť veľa škôd, ktoré spôsobili určité plytké „ťahy" často používané v pastorácií u detí (časté súťaže dobrých skutkov s odmenami a vyznamenaniami).

Začať prípravu na deň spoločenstva: povzbudiť k načrtnutiu návrhov zástavy, hovoriť o vydávaní svedectva.

RANNÁ MODLITBA[upraviť]

Hymnus - podľa DMLS

Žalm s antifónou - podľa DMLS

Krátke čítanie: Jn 5, 37 - 44

Predstavenie dňa:

Slovo života: „Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv." Ž 115, 1

V ôsmy deň oázy stojí pred nami Kristus v tŕňovej korune, opovrhnutý, ponížený, vysmievaný ľuďmi. Ale Ježiš nikdy nehľadal slávu u ľudí, ale vzdával náležitú úctu Otcovi. Povzbudení Kristovým príkladom, pamätliví jeho slov, ktoré sme pred chvíľou počuli, nasmerujme svoje srdcia k oslave Otca. Uvedomme si, ako veľmi počítame s ľudskými ohľadmi. Nič nás tak nepoháňa do práce, ako túžba po uznaní zo strany ľudí. Snažme sa dnešný deň prežiť pred Otcom, „ktorý vidí v skrytosti", snažme sa robiť dobre len pre Neho, nie z ohľadu na ľudí. Ako slovo života zoberme si v dnešný deň slová žalmistu, ktoré sú odpoveďou na Kristovu výzvu: „Nie nám, Pane, nie nám, ale svojmu menu daj slávu" (Ž 115, 1).

Zapálenie sviece:

Pri zapaľovaní sviece, ktorá dnes pre nás bude obrazom márnosti svetskej slávy a pozemského života a márnomyseľnosti, ktorej sa musíme vystríhať, počúvajme poučenie proroka Izaiáša. (40, 6 - 8). Tu sa zapaľuje svieca.

Lektor:

„Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet. Tráva uschne, kvet odpadne, ale slovo nášho Boha trvá naveky."

Teraz treba sviecu zahasiť a pritom povedať slová: „Tak sa pomíňa sláva sveta."

Pieseň dňa:

HOMÍLIA: LITURGIA LÁSKY[upraviť]

Tá časť sv. omše, ktorá nasledovala po evanjeliu, homília a po vyznaní viery bola doteraz často nazývaná „obetovaním". Tento názov nie je zodpovedajúci, lebo privádza k domnienke, že podstatou tejto časti sv. omše je prinášanie obety Bohu. Mnohokrát sme počuli: kňaz obetuje Bohu chlieb a víno, aj my obetujeme naše dobré skutky, námahy, utrpenia.

To vedie k omylu, lebo jedinou obetou, ktorú vo sv. omši Bohu Otcovi prinášame, je obeta kríža Ježiša Krista. Je to obeta nekonečnej hodnoty, ktorá dáva Bohu zadosťučinenie za všetky hriechy ľudstva a prináša Otcovi nekonečnú slávu. Nič hodnotnejšie nemôžeme Bohu obetovať. Kresťania nepoznajú a nepotrebujú inú obetu ako Obetu Kristovu. „Obetovanie" vo sv. omši nastáva vtedy, keď sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži počas premenenia.

Aký má teda význam táto časť omše, ktorú volajú „obetovanie"? Má sa hovoriť „príprava darov" - tento názov lepšie vyjadruje zmysel tejto časti. Podobne ako samotnú liturgiu slova predchádzajú vstupné obrady, ktoré nás pripravujú na počúvanie Božieho slova, tak eucharistickú liturgiu t.j. liturgiu obety predchádza príprava darov. Kňaz pripravuje chlieb a víno ako matériu sviatosti Eucharistie. Aj sám sa modlitbou pripravuje k prineseniu obety. Tiež my, účastníci sv. omše sa musíme pripraviť. V čom táto príprava spočíva?

Na túto otázku môžeme odpovedať všeobecne: na zapojenie do Kristovej obety sa pripravujeme otvorením sa k bratom, zjednotením sa s nimi v láske, prácou na odstránení prekážok, ktoré stoja v ceste k spoločenstvu Cirkvi. Lebo ak chcem Otcovi obetovať jedinú obetu Krista prinesenú za všetkých ľudí, musíme to robiť v jednote, ako jedna Cirkev. Kristus nám to výslovne prikázal: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojim bratom, až potom príď a obetuj svoj dar." (Mt 5, 23 - 24).

Naša účasť an tejto časti liturgie spočíva:

a) Zapojení sa do spoločnej modlitby veriacich. Táto modlitba, zavedená v obnovenej liturgii, sa modlí za celú Cirkev, za všetkých ľudí trpiacich, núdznych, aj za seba navzájom.

b) Delení sa s tým, čo máme, s blížnymi a so spoločenstvom Cirkvi (tzv. zvonček - obeta prinášaná vo forme peňazí alebo iných darov). Podobne ako modlitba je prejavom našej zodpovednosti za spoločenstvo celej Cirkvi a celého ľudstva.

Preto sa odporúča, aby sa táto časť sv. omše nazývala liturgiou lásky.

VÝPRAVA OTVORENÝCH OČÍ: ROB DOBRO V SKRYTOSTI[upraviť]

Úvodné pokyny:

Cieľom cvičenia je uvedomenie si významu čistého úmyslu, ktorý dáva plnú hodnotu naším skutkom pred Božou tvárou. Zároveň ide o to, aby sme sa stali citlivejšími na využívanie príležitosti konať dobré skutky, ktoré nám sú často ľahostajné.

Priebeh cvičenia:

Na začiatku voľného času pred alebo popoludní sa každý zoznámi s textom Mt 6, 1 - 6 a 6, 16 - 18. Potom dostane úlohu: hľadať dnes príležitosť k dobrému skutku. Urobiť ho nenápadne, aby ho nik nezbadal. Potom netreba o tom nikomu hovoriť. V stánku stretnutia sa zamyslieť nad slovom života a obetovať svoju službu Pánovi.




RUŽENEC: TAJOMSTVO KORUNOVANIA TŔNÍM[upraviť]

1. ..., ktorý prijal tŕňovú korunu, aby nás vykúpil.

2. ..., ktorý z lásky k nám zniesol posmech ľudí.

3. ..., ktorý nás tichým znášaním toľkého pokorenia učí pokore.

4. ..., ktorý nás svojou pokorou, poslušnosťou zničením seba zdvíha z pádu.

5. .., ktorý trpel za hriech márnomyseľnosti a pýchy.

6. ..., ktorý sa kvôli nám ponížil až sa stal Kráľom bolesti a utrpenia.

7. ..., ktorý pred Pilátom vyznal, že je Kráľom.

8. ..., ktorý povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta."

9. ..., ktorý prijal utrpenie v postoji odpúšťajúcej lásky.

10. ..., ktorý nás neoslobodil od utrpenia, ale ukázal nám cestu do neba cez utrpenie.

ERŽ: MÁRNOMYSEĽNOSŤ A POKORA (PRE CHLAPCOV)[upraviť]

Cieľ:

Ukázať na nesprávne postoje snaženia upevniť si sebavedomie a sebaistotu u chlapcov. Ukázať krásu pokory ako čnosti hĺbky a pravdivosti.

Jn 19, 1 - 7, Mt 23, 25 - 28

Pomocné texty:

- M. Quist: Úspešný život: „Človek a jeho piedestál" (62 - 67)

Vidieť:

Poukázať na prirodzený pocit neistoty u dospievajúcich chlapcov a na snahu posilniť svoje sebavedomie a získať sebaistotu.

Nesprávne spôsoby hľadania tejto sebaistoty:

1. Zanedbávané, schválne zafúľané, alebo extravagantné oblečenie a vonkajší vzhľad.

2. Zoženštilosť, márnomyseľnosť (voňavky, účesy, obliekanie si rôznych „handier").

3. Fajčenie a pitie alkoholu.

4. Hlučné, bezohľadné, arogantné správanie sa.

5. Hrubosť a cynizmus voči dievčatám.

6. Chválenie sa „úspechmi" v sexuálnej oblasti.

Zhodnotiť:

Prečo treba zamietnuť tieto spôsoby vystatovania sa a získavania zdanlivého uznania vo svojom okolí?

Svoje sebavedomie treba budovať na skutočných hodnotách. Ich uznanie v sebe v súlade s pravdou sa nazýva pokora - cítiť sa byť tým čím skutočne som.

Pokora je uznaním a prijatím pravdy o sebe. V čom sa zvlášť prejavuje moja márnomyseľnosť? Čo musím robiť, aby som jej nepodliehal?

Jn 19, 1 - 7, Mt 23, 25 - 28

Čítanie: Quoist

Konať:

Čo môžeme a musíme zmeniť vo svojom vonkajšom správaní už teraz počas oázy?

ERŽ: SKROMNOSŤ (PRE DIEVČATÁ)[upraviť]

Cieľ:

Ukázať krásu čnosti skromnosti zvlášť v obliekaní sa. Odsúdenie pokrútených spôsobov obracania pozornosti na seba.

Texty sv. písma: 1 Pt 3, 3 - 5, 1 Tim 2, 9 - 10

Pomocné texty:

- M. Quist: Úspešný život: „Človek a jeho piedestál" (62 - 67)

Vidieť:

Obrátiť pozornosť na prirodzenú snahu dievčat páčiť sa, pútať na seba pozornosť, priťahovať zrak.

Nesprávne spôsoby:

- Vonkajšie efekty (maľovanie sa, farbenie vlasov, extravagantná móda) popri vnútornej prázdnote.

- Vystavovanie tela ako vábidla pre sex (priliehavé blúzky, sukne, nohavice, priesvitné blúzky a sukne, blúzky, sukne nosenie bez bielizne).

- Vyzývavý spôsob správania sa.

Obrátenie pozornosti na spôsob vyjadrovania sa (chudobná, často vulgárna slovná zásoba, dvojzmyselné reči), na témy rozhovorov, zvlášť s chlapcami.

Zhodnotiť:

Prečo sú tieto formy nesprávne:

- Pôsobia neesteticky, podobne ako umelé kvety alebo kvety umelo zafarbené.

- Privádzajú k vnútornej prázdnote.

- Vedú k poníženiu človeka, dievča nápadne oblečené (ktoré sa vyzývavo správa a vyjadruje) priťahuje zrak všetkých chlapcov a mužov (pôsobí na ich predstavivosť), nevzbudzuje však v nich úctu a obdiv ako Boží obraz, ale sexuálnu žiadostivosť, chuť užitia. Po takomto dievčati sa túži ako po predmete uspokojenia vášne. Dievča ponižuje seba, keď dovoľuje takto na seba myslieť a takto ju brať, a ponižuje toho, kto na ňu takto myslí a takto ju berie.

Správne spôsoby starostlivosti o svoj vzhľad a pôsobenie na blížneho. V čom spočíva skutočná krása.

Prečítanie jedného z pomocných textov.

Biblický text: Jn 19, 1 - 7 Stále sa obliekaj tak, aby si sa mohla stretnúť s Kristom.

Ako vyzeráme s našou márnomyseľnosťou pred Kristom tŕním korunovaným?

1 Pt 3, 3 - 5, 1 Tim 3, 9 - 10

Konať:

Konkrétne zhodnotenie oblečenia a výzoru dievčat v oáze vo svetle vyššie uvedeného názoru. (zvlášť upozorniť na oblečenie počas liturgie.) Čo je potrebné a čo je možné zmeniť už teraz, čo po návrate domov z oázy?

HBS: PÝCHA A POKORA[upraviť]

Čítanie: Jn 19, 1 - 7

Scéna korunovania tŕním je jedno z najotriasajúcejších v evanjeliu. Aby sme ju pochopili, musíme si uvedomiť, že ten, ktorý znáša také strašné pokorenie, je nekonečne svätý a veľký Boh.

Poníženie Krista korunovaného tŕním je zadosťučinením za hriechy pýchy. Pýcha je najväčší hriech, zdroj a počiatok všetkých hriechov.

Podstata hriechu pýchy je sebazbožstvenie človeka (naviazať na biblický opis hriechu prvých ľudí - „budete ako Boh"). Človek si vytvára vedomie a postoj bytia zo seba, zavrhuje pocit závislosti a stvorenia (základ každého náboženstva). Do základov tohto vedomia kladie strašné klamstvo. Človek neprežíva seba ako dar Stvoriteľa, nedokáže byť vďačný, sám chce byť predmetom obdivu, uznania, je zahľadený do seba, so záľubou spočíva v sebe.

Pýcha je počiatkom všetkých hriechov a všetkého zla vo svete (závisť, nenávisť, žiadostivosť, túžba po sláve a moci ako zdroj vojen).

Márnomyseľnosť je „dcérou" pýchy. Je to chyba zvlášť rozšírená medzi dievčatami a ženami. A dnes už aj medzi chlapcami - prejavy „feminizácie".

Pokora je podstata a základ všetkých čností. Podstata pokory: uznanie pravdy o sebe. Vo svojom subjektívnom vedomí byť tým, kým skutočne „ontologicky" som. Pocit stvorenia. Pokorný človek je vďačný - je „chudobný v duchu" a tak bohatý, všetko prežíva ako nezaslúžený dar a preto je stále obdarovávaný - je stále radostný.

Čo hovorí o pokore Kristus? (jeho vzťah k farizejom, podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi.) „Ak nebudete ako deti...", „Kto sa povyšuje, bude ponížený..." a pod.

Lk 18, 9 - 14, Mt 20, 26 - 27, Mk 10, 43 - 44, Mt 19, 13 - 15, Mk 10, 13 - 15, Lk 18, 15 -17.

Ako pracovať na získaní čnosti pokory?