Arabčina/Neurčitosť a určitosť
Neurčitosť a určitosť
[upraviť]slovensky | arabsky |
---|---|
kniha | كِتَاب |
kráľovna | مَلِكَة |
pes | كَلْب |
dom | بَيت |
muž | رَجُل |
škola | مَدْرَسَة |
priateľ | صَدِيق |
mesiac (teleso) | قَمَر |
slnko | شَمْس |
Z hľadiska určitosti môže podstatné meno nadobúdať tri tvary:
Neurčitosť
[upraviť]Neurčitosť podstatného mena sa vyjadruje príponou [ -n ] (zvanou تَنْوِين [ tanwín ] nunácia), ktorá nasleduje za pádovými koncovkami [ -u ], [ -i ] a [ -a ], takže dostávame zložené prípony [ -un ], [ -in ] a [ -an ]. Zapisujú sa zdvojenými samohláskovými značkami (pričom -an sa kladie na ʾalif, táʾ marbúṭa alebo hamza:
pád | pádová prípona | pádová prípona + tanwín | príklad m. |
príklad f. |
---|---|---|---|---|
nominatív | ُـ [ -u ] | ـٌ [ -un ] | كِتَابٌ [ kitábun ] | مَلِكَةٌ [ malikaẗun ] |
genitív | ِـ [ -i ] | ـٍ [ -in ] | كِتَابٍ [ kitábin ] | مَلِكَةٍ [ malikaẗin ] |
akuzatív | َـ [ -a ] | ـً [ -an ] → ـاً [ -an ] / ـَةً [ -aẗan ] / ءً [ -ʾan ] | كِتَاباً [ kitában ] | مَلِكَةً [ malikaẗan ] |
Príklady
[upraviť]- كَلْب [ kalb ] pes — كَلْبٌ [ kalbun ] akýsi pes
- بَيت [ bajt ] dom — بَيتٌ [ bajtun ] akýsi dom
- رَجُل [ radžul ] muž — رَجُلٌ [ radžulun ] akýsi muž
- مَدْرَسَة [ madrasa ] škola — مَدْرَسَةٌ [ madrasaẗun ] akási škola (všimnite si znelé ة[ ẗ ] v dôsledku prípony)
- صَدِيق [ ṣadíq ] priateľ — صَدِيقٌ [ ṣadíqun ] akýsi priateľ
Určitosť
[upraviť]Podstatné meno môže byť určené:
- určitým členom
- určujúcim doplnkom
- prirodzene
Určenie členom
[upraviť]Určitosť podstatného mena indikuje určitý člen ٱَلْ [ ʾal- ], pripojený ako predpona pred podstatné meno. Ortografické značky hamzaẗ al-waṣl, fatḥaẗ a sukkún sa v bežnom texte nezapisujú, takže sa s určitým členom stretávame v tvare ال. Predponou (členom) získava podstatné meno určitosť:
- كَلْبٌ [ kalbun ] akýsi pes — ٱَلْكَلْبُ [ ʾal-kalbu ] ten pes (v bežnejšom zápise الكَلْب, alebo len الكلب)
Prípona neurčitosti -n v určitom tvare mizne, ostáva len prípona -u, ktorá označuje nominatív (-un → -u).
ʾalif
[upraviť]V určitom člene je ʾalif takzvaný أَلِف وَصْلَة [ ʾalif waṣla ] spájací ʾalif. Vo vokalizovaných textoch sa zapisuje ako ٱ, pričom sa namiesto obyčajnej značky hamza zapisuje هَمْزَةٌ وَصْل [ hamzaẗun waṣl ] spájacia hamza, v podobe malého písmenka ﺹ [ ṣád ]. Ak pred spájacím ʾalifom nenasleduje samohláska (napr. na začiatku vety alebo po zatvorenej slabike), ʾalif waṣla sa vyslovuje normálne, ako أَ [ ʾa ]. Ak je pred spájacím ʾalifom samohláska (vo vnútri vety po otvorenej slabike), ʾalif waṣla je nemý (nevyslovuje sa) a slovo sa viaže na nasledujúcu hlásku ل [ lám ], ktorá sa správa podľa nasledujúceho pravidla.
lám
[upraviť]Podľa spoluhlásky, ktorou sa začína podstatné meno — a v arabčine sa každé podstatné meno začína na spoluhlásku — správa sa určitý člen dvomi spôsobmi. Rozoznávame takzvané mesačné spoluhlásky (حُرُوفٌ قَمَرِيَّة [ ḥurúfun qamaríja ]) a slnečné spoluhlásky (حُرُوفٌ شَمْسِيَّة [ ḥurúfun šamsíja ]):
- pred mesačnými spoluhláskami je ل znelé (الْ) a vždy sa vyslovuje
- pred slnečnými spoluhláskami je ل neznelé (ال) a nevyslovuje sa, nasledujúca spoluhláska sa zdvojuje (geminácia)
mesačné spoluhlásky | príklad | slnečné spoluhlásky | príklad |
---|---|---|---|
أ | الأَمَلُ [ al-ʾamalu ] nádej | ت | التَّمْرُ [ at-tamru ] datľa |
ب | الْبَابُ [ al-bábu ] dvere | ث | الثِّمَارُ [ aθ-θimáru ] ovocie |
ج | الْجَمَلُ [ al-džamalu ] ťava | د | الدَّلوُ [ ad-dalwu ] vedro |
ح | الْحِمَارُ [ al-ḥimáru ] somár | ذ | الذَّنْبُ [ að-ðanbu ] zločin, hriech |
خ | الْخَبَرُ [ al-chabaru ] novinka, správa | ر | الرَّمَادُ [ ar-ramádu ] popol |
ع | الْعَيْنُ [ al-ʕajnu ] oko | ز | الزَّيْتُونُ [ az-zajtúnu ] olivovník, oliva |
غ | الْغُبَارُ [ al-ġubáru ] prach | س | السَّمَاءُ [ as-samáʾu ] nebo, obloha |
ف | الْفَأْرُ [ al-faʾru ] myš, krysa | ش | الشَّجَرُ [ aš-šadžaru ] stromy |
ق | الْقَلَمُ [ al-qalamu ] pero | ص | الصَّبْحُ [ aṣ-ṣabḥu ] ráno |
ك | الْكِتَابُ [ al-kitábu ] kniha | ض | الضَّالِّينُ [ aḍ-ḍállínu ] |
م | الْمَنْزِلُ [ al-manzilu ] byt | ط | الطَّمَاطِمُ [ aṭ-ṭamáṭimu ] paradajka |
ه | الْهِلالُ [ al-hilálu ] polmesiac, mesiačik | ظ | الظَّاءُ [ aẓ-ẓáʾu ] |
و | الْوَلَدُ [ al-waladu ] chlapec, potomok | ل | اللَّبَنُ [ al-labanu ] mlieko |
ي | اليَتِيمُ [ al-jatímu ] sirota | ن | النُّورُ [ an-núru ] svetlo |
Určenie doplnkom
[upraviť]Podstatné meno môže získať určitosť aj bez člena, ak za ním nasleduje určitý (určený) doplnok. Takým môže byť napríklad predmetové (privlastňovacie) osobné zámeno:
- أُمٌّ [ ʾummun ] (akási) matka + ـِي [ -í ] → أُمِّي [ ʾummí ] (tá) moja matka
Prirodzene určité podstatné mená
[upraviť]Väčšina vlastných podstatných mien je prirodzene určitá, aj bez člena:
- مِصْر [ Miṣr ] (ten) Egypt
Prirodzene určité sú aj niektoré kategórie gramatických mien, napríklad
Viazanosť
[upraviť]Pozri: →Genitívne spojenie