Biblia/Matúšovo evanjelium
1. kapitola[upraviť]
Rodokmeň Ježiša Krista[upraviť]
Text (Neovulgáta): 1 Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. 2 Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, 3 Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. 4 Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, 5 Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút. Obed Jesseho 6 a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. 7 Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, 8 Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. 9 Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. 10 Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, 11 Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. 12 Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, 13 Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. 14 Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. 15 Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. 16 Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. 17 Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
Rodokmeň Ježiša Krista poukazuje na to, že Ježiš Kristus skutočne pochádza z Abrahámových potomkov (Gn 12,3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7,12-16), podľa prisľúbení, ktoré dal Boh Abrahámovi a Dávidovi.
3 skupiny v rodokmeni:
Matúš nám Ježišov rodokmeň delí do 3 častí po 14 pokolení: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od balbylonského zajatia po Ježiša Krista - a v tom je veľká symbolika:
Prvá časť nám hovorí o pôvodnom Božom pláne - môžeme ju nazvať slávnostnou časťou rodokmeňa. Vrcholí v kráľovi Dávidovi, ktorý bol skutočným Božím sluhom.
Druhá časť je časťou ľudského pádu, ktorý spôsobil hriech. Celý národ je potrestaný tým, že upadá do babylonského zajatia.
V tejto časti je poukázané, že Ježiš prišiel nie pre spravodlivých, ale pre hriešnikov. Čítame tu mená rôznych hriešnych kráľov, ako Roboam, Manases, či Amos, ktorí hrešili, slúžili modlám a dokonca niekedy ani nečinili pokánie. Vidím obrovskú Božiu milosť v tom, že sa dostali do rodokmeňa Vykupiteľa. Tak ako očistil tento rod, očistil celú zem.
Posledná tretia časť je časťou nádeje. Po tom všetkom čo bolo doteraz prichádza Ježiš, aby napravil to, čo sa rozbilo.
Ženy v Ježišovom rodokmeni:
V Ježišovom rodokmeni vidíme mená štyroch žien:
- Tamar, ktorá sa prezliekla za prostitútku a zviedla na smilstvo
- Rachab, neviestka z Jericha
- Rút, ktorá ani nebola židovka - bola Moabčanka
- Betsabe, ktorá cudzoložila s Dávidom
Pravoverný Žid by nikdy do rodokmeňa nevložil meno ženy. V určitom období izraela Žid každý deň v modlitbe ďakoval Bohu, že ho nestvoril pohanom, otrokom, alebo ženou! Bolo to prekrútenie Božieho zákona. Matúš napriek tomu vkladá do Ježišovho rodokmeňa mená žien a nie hocakých - žien hriešnych. Toto je revolúcia - poukazuje na to, že v Ježišovi Kristovi už neexistuje akékoľvek delenie, pretože v ňom sme si všetci rovní.
14 symbolických pokolení:
Matúš zámerne upravuje počet pokolení a to tak, aby dosiahol symbolické číslo 14. Účelovo vypúšťa niektoré ohnivká rodokmeňa - v porovnaní s inými rodokmeňmi v Biblii. V poslednej fáze - od babylonského zajatia po Krista - dokonca umelo pridáva chýbajúce ohnivko jednej generácie, kde Jozef - od babylonského zajatia v poradí dvanásty, manžel Márie - zaradená do rodokmeňa (hoci je nie jeho dcérou, ale manželkou) ako trinásta, z ktorej sa narodil Ježiš, označený ako štrnásty. Nešlo teda o pokolenia Jozef-Mária-Ježiš v pravom zmysle slova. Symbolika prevládla nad faktom. Treba taktiež podotknúť, že ide o rodokmeň legálny (Jozef je podľa zákona Ježišovým otcom), teda nie genetický - Ježiš geneticky pochádza iba od Márie (otcom je Boh), ktorá tvorí v rodokmeni akoby jedno z ohniviek generácií.
O čo vlastne išlo v tejto symbolike? Číslo 14 vyjadruje meno DVD (Dávid) - podľa číselnej hodnoty D=4 V=6 D=4 - teda 4+6+4=14. Autor evanjelia chcel aj týmto spôsobom zdôrazniť Ježišov kráľovský pôvod od Dávida. V lunárnom kalendári, ktorý Židia používali má jeden mesiac 28 dní. Toľko dní teda uplynie od jedného splnu mesiaca po druhý. Polovica takého mesiaca je 14 dní (vystriedajú sa medzi sebou mesačné fázy nazývané nov a spln). Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista. Prechod nastáva po pol mesiaci. Počast symbolicých štrnástich pokolení prechádza kráľovstvo zo svojej latentnej (neviditeľnej) formy do plného rozkvetu, zániku a obnovy v Kristovi.
- Abrahám nebol z kráľovského rodu, preto budúce kráľovstvo je v ňom neviditeľné, podobne ako mesiac nie je viditeľný keď nastane nov.
- Dávid bol najslávnejší kráľ Izraela. Ide teda o symbolický spln mesiaca, ktorý nastáva 14 dní po nove.
- Babylonské zajatie vyjadruje zánik kráľovstva. Ide teda o symbolický nov mesiaca (nastáva 14 dní po splne).
- Príchod Mesiáša vyjadruje obnovenie Dávidovho kráľovstva. Ide teda opäť o symbolický spln mesiaca.
Syn človeka
Keďže v rodokmeni ide o poukázanie na ľudský pôvod Mesiáša, a zvýraznenie faktu, že Ježiš Kristus bol pravým človekom stojí tiež za zmienku slovný rébus, ktorý vytvárajú tri kľúčové osobnosti rodokmeňa:
- Abrahám
- Dávid
- Mesiáš
Ak spojíme počiatočné písmená týchto troch osobností, dostaneme v hebrejskom jazyku slovo 'ADM - teda ADAM - čo v preklade znamená ČLOVEK.
Narodenie Ježiša Krista[upraviť]
Text (Neovulgáta): 18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ 22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. 24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. 25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.
2. kapitola[upraviť]
Mudrci od východu[upraviť]
Text (Neovulgáta) 1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu 2 a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ“? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ 3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. 4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: 6 - A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“ 7 Tu si dal Herodes potajomky zavolal mudrcov a podrobne sa povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. 8 Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ 9 Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. 10 Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. 11 Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. 12 A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Útek do Egypta[upraviť]
Text (Neovulgáta) 13 Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ 14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka:
„Z Egypta som povolal svojho syna.“
Vraždenie detí v Betleheme - 16 Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet.“
Návrat z Egypta[upraviť]
Text (Neovulgáta) 19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20 a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a chod’ do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli.“ 21 On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. 23 Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
