Esperanto/Interlingvistika

Pridať odkazy
Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

Interlingvistika je interdisciplinárny odbor jazykovedy, zaoberajúci sa medzinárodnou komunikáciou z aspektov politických, lingvistických, ekonomických, sociálnych, informačnoteoretických a iných. Ako prostriedok medzinárodnej komunikácie interlingvistika skúma najmä plánové jazyky, ich tvorbu, fungovanie a históriu.

Pod jazykovým plánovaním sa môže rozumieť

  1. vedomé ovplyvňovanie už existujúcich jazykov
  2. tvorba nových, "umelých" jazykov.

V dnešnej interlingvistike sa pre ľudské umelé jazyky uprednostňuje termín plánové alebo plánované jazyky: termín umelé jazyky má širší význam a zahŕňa aj jazyky strojové, napríklad programovacie, ktoré sa od ľudských jazykov zásadne odlišujú svojou neúplnosťou: ľudský jazyk, na rozdiel od strojového, je otvorený, vyvíjajúci sa systém schopný potenciálne vyjadriť ľubovoľný obsah.

Tvorbou plánových jazykov sa ľudia zaoberali už v staroveku, prvý doložený pokus je Lingua Ignota od abatyše Hildegardy (1134). Myšlienku, že by mal byť vytvorený jazyk nový, nad iné jasný a jednoduchý vyslovil a jej realizáciu načrtol vo svojom diele Panglottia Ján Amos Komenský. Projekty plánových jazykov zažili skutočný rozkvet v období renesancie, keď ich boli vytvorené celé stovky; ich počet v súčasnosti neustále narastá.

Termín interlingvistika zaviedol belgický jazykovedec Jules Meysmans; medzi jazykovedcov, ktorí sa ňou zaoberali, patrí Otto Jespersen.

Štádiá plánového jazyka[upraviť]

V prvom štádiu existuje len projekt plánového jazyka, teda autorom vytvorená slovná zásoba a gramatika. Autorov koncept, ako by budúci jazyk mal fungovať, sa nazýva prvotná teória (Kuznecov: первичная теория). Takýchto projektov existujú stovky až tisíce.

Len málo jazykov sa však dostalo do štádia sociálnej realizácie, teda do štádia, keď sú skutočne používané spoločenstvom hovoriacich a prakticky spĺňajú všetky alebo aspoň niektoré jazykové funkcie. Medzi čiastočne sociálne realizované jazyky môžeme zaradiť latino sine flexione, occidental (premenovaný neskôr na interlingue), novial a volapük. Vysoký stupeň sociálnej realizovanosti dosiahli interlingua (IALA), ido a esperanto. Teória odvodená z praktického fungovania plánového jazyka ako živého ľudského jazyka (deskriptívna) sa nazýva druhotná teória (Kuznecov: вторичная теория).

Klasifikácia plánových jazykov[upraviť]

Apriórne a aposteriórne. Inak podľa mnohých kritérií.

Stratégie medzinárodnej komunikácie[upraviť]

Jazykový imperializmus. Jazykový feudalizmus. Jazykový helvetizmus. Jazykový kybernetizmus. Jazykový neutralizmus.

Svetová angličtina. Mnohojazyčnosť. Sprostredkovatelia. Kybernetizmus. Neutrálna mnohojazyčnosť.

Literatúra[upraviť]

Pozri aj[upraviť]

Zdroj: „https://sk.wikibooks.org/w/index.php?title=Esperanto/Interlingvistika&oldid=21047“