Preskočiť na obsah

Asertivita/Technika prijateľného kompromisu

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

Motto

[upraviť]

Cieľom asertívneho správania je dosiahnuť pocit spokojnosti so sebou samým, nie presadiť si svoje.

Technika

[upraviť]

Prijateľný kompromis (Ján Praško nazýva túto metódu "asertívna obligácia") je asertívna komunikačná technika, jej cieľom je v prípade konfliktu záujmov dosiahnutie konsenzu. Rozhodovanie pomocou konsenzu znamená, že chceme, aby bolo rozhodnutie spoločné a nie aby zvíťazila väčšina. Preto sa nepoužíva hlasovanie, diskusia prebieha, až dokiaľ nie je s rozhodnutím každý spokojný.

Keďže asertivita neznamená prosté uskutočňovanie vlastných cieľov a víťazstvo na úkor partnera (moje víťazstvo - prehra partnera), naopak - zohľadňujeme jeho psychickú pohodu (víťazstvo moje i partnera)- a táto technika nám to umožňuje.

Použitie tejto metódy v sebe zahŕňa

  • asertívnu odpoveď "nie"
  • vyjadrenie pocitov
  • vysvetlenie
  • empatiu
  • kompromis či konsenzus

Konsenzus sa dá dosiahnuť ľahšie, ak oň usilujú všetci, ak je dobrá vôľa na strane všetkých zúčastnených, inak povedané, ak jednáme s ostatnými láskyplne; nedá sa používať mechanicky. Táto asertívna komunikatívna technika je použiteľná iba v prípade, ak človek, ktorý ju používa, rešpektuje druhú stranu, neútočí a snaží sa vyhnúť sa manipuláciám druhého.

Pri nácviku „prijateľného kompromisu“ dvoch strán je potrebné využiť všetky asertívne zručnosti ako sú napr. umenie stáť si za svojimi názormi, požiadať o láskavosť. To, o čo sa usilujeme, formulujme jasne a stručne. Ak nedôjde ku konsenzu, je pravdepodobné, že "porazený" bude nespokojný a to je stav nevýhodný i pre "víťaza", pretože tento, v prípade oslabenia pozícií "víťaza", sa bude snažiť o zvrátenie situácie, či o vystupňovanú odvetu. Je jasné, že obidve strany nemôžu presadiť svoj protikladný názor. Ak však budú spoločne hľadať, je možné, že nájdu i spoločné tretie riešenie, ktoré bude nakoniec lepšie ako ich pôvodné.

Partner môže mať iné ciele ako ja a môže byť pritom i rovnako asertívne zdatný. Ak neriskujeme našu sebaakceptáciu a pocit spokojnosti so sebou samým, je vhodné navrhnúť mu prijateľný kompromis.

Príkladom môže byť napr. súhlas s určitým termínom výmeny tovaru, alebo dohoda typu niečo za niečo, je možné riešenie presunúť i na náhodu - hodíme si napr. korunou. O materiálnych cieľoch sa zjednávať dá, ak sa kompromis nedotýka sebaúcty vyjednávajúcich.

Ak by kompromis zasahoval do sebaúcty partnerov, žiaden kompromis riešením nie je!