Príručka mladého prírodovedca

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Úvodom[upraviť]

Píšem túto knihu ako voľne dostupnú zbierku jednoduchých postupov a pokusov pre všetkých mladých, ktorých zaujíma biológia bez ohľadu na ich vek. Postupne budem pridávať rôzne postupy, osobne overené a čiastočne podložené literatúrou, ktorých dodržaním možno dospieť ku zaujímavým výsledkom.

Základné vybavenie biológa[upraviť]

Pri práci s biologickým materiálom je potrebné určité vybavenie v podobe laboratórnych pomôcok a chemikálií. Všetky sú v súčasnej dobe voľne dostupné cez internet alebo v špecializovaných obchodoch.

Odmerný valec
Skúmavky v stojane
  • mikroskop
  • skúmavky
  • hodinové sklá
  • odmerná banka 1l
  • niekoľko sklených misiek alebo porcelánových téglikov
  • Petriho misky
  • kvapkacie fľaštičky (príp sa dá použiť aj pyknometer)
  • prachovnice a reagenčné fľaše
  • podložné a krycie sklíčka
  • odmerný valec
  • pipeta delená
  • sklené tyčinky
  • lievik
  • fľaše, prípadne akvárium

Z chemikálií

  • destilovaná voda
  • čistý lieh (príp. aj technický)
  • fyziologický roztok
  • hydroxid sodný granule
  • glycerol
  • dusičnan draselný
  • modrá skalica
  • čpavok
  • jodid draselný
  • kyselina sírová
  • lakmus
  • neutrálna červeň
  • agar

Príprava živnej pôdy pre baktérie[1][upraviť]

Sterilizačná komora vlastnej výroby
Tvar očka a očkovanie živného roztoku

Pri práci v laboratóriu často potrebujeme vypestovať bakteriálne kolónie. Je to užitočný spôsob ich identifikácie, lebo dokážeme inak malé organizmy pozorovať v makroskopickej forme a vidieť morfologické rozdiely u kolónií. Poznáme živné pôdy tekuté a pevné (zjednodušene, reálne delenie je omnoho zložitejšie).

Tekutá živná pôda[upraviť]

Chemikálie a materiál[upraviť]

  • hovädzí bujón
  • voda
  • soľ

Postup[upraviť]

Bujón rozvaríme v 150ml vody a výsledný roztok prefiltrujeme, stačí cez gázu, ideálne cez filtračný papier. Pridáme cca. 0.5g kuchynskej soli a rozdelíme do skúmaviek. Živný roztok je síce hotový, no teraz v ňom žije množstvo baktérií, ktoré ho môžu znečistiť. Preto je potrebné ho sterilizovať. Na to si vytvoríme sterilizátor (obr.). Výroba sterilizátora je vcelku jednoduchá činnosť. Postačí hrniec, kde na dno dáme vložku na ohrievanie v pare. Do spodnej časti hrnca nalejeme dostatočné množstvo vody aby sa počas sterilizácie nevyparilo. Skúmavky so živným roztokom zviažeme gumičkami tak, aby stáli a pozapchávame ich vatou. Zakryjeme hrniec pokrievkou a necháme 1 hodinu sterilizovať. Po dni sterilizáciu opakujeme po dvoch dňoch opäť, aby sme zničili aj všetky bakteriálne spóry.

Očkovanie živného roztoku[upraviť]

Na očkovanie môžeme použiť bakteriologické očko. To buď kúpime v špecializovanej predajni alebo cez internet, ale dá sa pomerne ľahko aj vyrobiť z hliníkového drôtu a rúčky: Hliníkový drôt vsadíme do drevenej rúčky a vytvarujeme do tvaru malého očka na konci ako na obrázku.

Pred očkovaním očko párkrát pretiahneme plameňom liehového kahanu a ponoríme ho do vzorky alebo z nej očkom naberieme. Potom ho ponoríme do živného roztoku, tento zazátkujeme vatou a hrdlo opálime nad kahanom, nič sa nestane, ak sa vata chytí, lebo ju vieme rýchlo uhasiť. Skúmavku uložíme na miesto so stálou teplotou a pozorujeme, či sa po čase roztok zakalil. Nie je na závadu spraviť aj kontrolný pokus s čistou skúmavkou, kde môžeme pozorovať nezakalený živný roztok.

Príprava pevnej pôdy (mäsového agaru)[upraviť]

Chemikálie a materiál[upraviť]

  • rovnaké ako pre tekuté živné pôdy
  • agar
  • uhličitan sodný
  • lakmusový papier (červený)

Postup[upraviť]

Po prefiltrovaní bujónu doňho pridáme asi 10g agarového prášku. Pridáme trochu sódy (kým nezmodrá lakmus) a rozlejeme ho do Petriho misiek. Tie necháme ochladnúť a sterilizujeme ich v sterilizátore naukladané tak, že medzi jednotlivými miskami sú buď tenké drevené drevené doštičky, alebo kruhy filtračného papiera. Misky držíme zatvorené a hore dnom, aby na ne nesadali baktérie.

Očkovanie pevnej živnej pôdy[upraviť]

Očkujeme odobraním vzorky z požadovaného miesta pomocou vatovej tyčinky a následným „počmáraním“ po povrchu živnej pôdy. Po pár dňoch pozorujeme tvorbu bakteriálnych kolónií na povrchu agaru. Na internete i v každej toho sa týkajúcej literatúre nájdeme kľúč na určenie typu baktérie podľa kolónie.

Referencie[upraviť]

  1. Ferdinand Herčík - Mladý biológ

Pozri aj[upraviť]