Quenijčina/Úvod

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

◄ Späť na obsah

Quenya (slovensky Quenijčina) alebo vznešená elfčina je umelo vytvorený jazyk z kníh J. R. R. Tolkiena – z trilógie Pán prsteňov a ostatných súvisiacich kníh. Je to rodná reč vznešených elfov z rodov Vanyarov a Noldorov. Slovo „Quenya“ pochádza práve z tohto jazyka a znamená „reč“. V rámci Tolkienovej mytológie sa zapisuje pomocou Fëanorových písmen – tengwaru.

Medzi dlhšie publikované texty v quenijčine patrí Galadrielina báseň Namárië a Aragornova korunovačná deklarácia v Pánovi prsteňov a Cirionova prísaha Eorlovi v Nedokončených príbehoch.

História podľa Tolkienovej mytológie[upraviť]

Quenijčina má svoj pôvod v prajazyku všetkých Eldarov, praeldarčine. V čase, keď tri klany Eldarov prišili na pozvanie Valarov zo Stredozeme do Valinoru, sa už praeldarčina rozvetvila na jazyk Teleriov-quenijčine blízku telerijčinu, a na quenijčinu, jazyk Vanyarov a Noldorov, ďalej rozlíšený na dve veľmi blízke nárečia týchto dvoch kmeňov. Jazyk tej časti Teleriov, ktorí nakoniec zostali v Stredozemi a stali sa Šedými elfami Beleriandu- Sindarmi, sa v priebehu odlúčenia veľmi zmenil a vyvinul sa na sindarčinu.

Quenijčinu priniesli do Stredozeme späť na počiatku prvého veku Stredozeme Noldori, ktorí odišli z Valinoru do vyhnanstva, aby od Morgotha vybojovali späť tri Fëanorove Silmarily. Král beleriandských Sindarov však jej používanie vo svojej ríši zakázal, kvôli zločinom, ktoré Noldori spáchali na telerijských príbuzných Sindaroch na Valinore. Noldori preto prevzali pre bežnú komunikácie sindarčinu a Quenya sa stala jazykom písomných záznamov, básní a ceremonií.

Od Noldorov sa quenijčine a sindarčine naučili tiež ľudia z Troch domov Edainov, ktorí po Morgothovej porážke na konci prvého veku dostali od Valarov dar- strovnú ríšu Númenor. I tu sa Quenya stala ceremoniálnym jazykom a síce sa ňou bežne nehovorilo, používala sa často na mená. Toto postavenie quenijčiny se nezmenilo ani v treťom veku, kedy sa jej znalosť udržiavala jednak v miestach noldorského osídlenia (Šedé prístavy, Vododol, Lothlórien) a jednak mezi potomkami Númenorčanov Dúnadančanmi.