Akvaristika/Dno v akváriu
Dno akvária, čiže substrát (štrk, piesok) musíme chápať ako dôležitý prvok pre rast rastlín.
Rozdelenie akvárii podľa použitia substrátu[upraviť]
Z hľadiska použitia substrátu by sme si akvária mohli rozdeliť do viacerých kategórií.
- Akvária bez substrátu alebo tzv. holé sa využívajú len na rozmnožovanie prípadne liečenie rýb. V týchto akváriách sa rastliny nepestujú, a ak, tak len zasadené samostatne v kvetináčoch.
- Kombinované akváriá - čiže s časťou so substrátom a časťou bez neho: Takéto akvária ste si možno všimli v niektorých predajniach, kde často odkaľujú a tým pádom si takto uľahčujú prácu.
- Akváriá so substrátom sú najrozšírenejším typom akvárií - majú celé dno pokryté substrátom.
Piesok[upraviť]
Zrnitosť[upraviť]
Piesok do akvária volíme zrnitosti nie menej ako 2 mm a nie viac ako 10 mm. Príliš jemný piesok môže spôsobiť nedostatok kyslíka v piesku následkom čoho prebiehajú anaeróbne procesy, ktoré sa prejavujú sčernením dna a aj zápachom. Príliš hrubý piesok by znemožnil dobré zakorenenie väčšiny rastlín znemožňuje založiť tzv. koberec, na druhej strane niektorým rastlinám ako napríklad Anubias barteri var. nana alebo Microsorium pteropus to vyhovuje, pretože sa dokážu na jednotlivé kamene prichytiť. Ideálne zvolená zrnitosť piesku umožňuje usadzovanie detritu a jeho nasledovný aeróbny (za prístupu kyslíka) rozklad. Akvarijné rastliny ho potom využívajú ako prirodzený zdroj živín potrebných k ich rastu. Pri vykonávaní údržby je veľmi vhodné, ak dno skypríme pomocou sklenenej alebo umelohmotnej "paličky", čím do neho sprístupníme okysličenú vodu a umožníme priebeh správneho aerobného procesu dna za prístupu oxidu - nebude hniť a teda sa nebudú ani vytvárať toxický čpavok. To isté opatrne urobíme v okolí koreňov rastlín - zabránime tým ich sčernaniu, teda hnitiu.
Chemizmus[upraviť]
Z chemického hľadiska sa do akvária používajú piesky, ktoré vôbec alebo len málo ovplyvňujú chemizmus vody. V praxi to znamená že do akvária môžete dať piesky, ktoré nájdete v riekach, potokoch a samozrejme aj v akvaristických predajniach. Dá sa to overiť napr. kvapnutím kyseliny na piesok. Ak kyselina zašumí, v piesku sa nachádzajú vápenaté zlúčeniny, čiže nie je vhodný do sladkovodného akvária. Naopak do morského akvária by sa takýto piesok hodil.
Pred vložením substrátu, hlavne štrku a piesku, do akvária je vhodné ho viackrát premyť aby sa zbavil špiny. Prelievanie horúcou vodou poprípade dezinfekcia chemickými prostriedkami nie je potrebná.
Farba[upraviť]
Z hľadiska farebnosti je samozrejme lepšia tmavšia farba, ktorá dáva vyniknúť farbám rýb. Neodporúča sa používať rôznofarebné piesky ponúkané v obchodoch, pretože nie sú prirodzené a keďže uvoľňujú použité farbivá do vody, môžu byť aj nebezpečné. Takisto sa neodporúča používať rozličné kamenné drte, ktoré síce môžu pôsobiť efektne, ale svojimi ostrými hranami môžu zraniť ryby.
Rašelina[upraviť]
Zmäkčuje vodu. Vhodná napríklad pre chov kaprozúbok. Nie je vhodné používať záhradnícku rašelinu, pretože môže obsahovať aj prísady nevhodné pre akvaristiku (napr. fungicídy). Preto doporučujeme kupovať rašelinu určenú priamo pre akvaristiku.
Akadama[upraviť]
Jedná sa o vypaľovaný íl používaný hlavne v záhradníctve najmä pre bonsaje. Pre použitie akadamy v akvaristike ju predurčuje jej vysoká sorbčná kapacita. Nová čistá akadama má veľkú schopnosť viazať na seba minerály z vody. To spôsobuje odčerpávanie minerálov z vody a obohacovanie akadamy, tzn. dna.
Odčerpávanie minerálov z vody do akadamy spôsobuje znižovanie tvrdosti vody. V extrémnych prípadoch môžu vo veľmi mäkkej vode s nízkou pufračnou kapacitou nastať veľké výkyvy pH ohrozujúce osádku akvária.
Živiny uložené v akadame dokážu využiť rastliny čerpajúce živiny koreňmi zo substrátu. Akadama taktiež, keďže na svoj povrch viaže živiny z vody, potláča odobratím živín aj rast rias.
Hlavnou nevýhodou akadamy je jej vysoká cena.