Akvaristika/Osvetlenie akvária

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Bez slnečnej energie by neexistovalo nič živé, vodné a bahenné rastliny nevynímajúc. Intenzita, spektrálne zloženie a dĺžka osvetelenia patia medzi veľmi dôležité abiotické faktory na vytvorenie správneho životného prostredia v akváriu. Pri zažínaní a zhasínaní osvetlenia musíme zásadne postupovať veľmi opatrne aby sme zabránili stresovým situáciám pri rybách a ich poranenia zo svetelného šoku, ktoré sa v zhoršených životných podmienkách spravidla prejaví zaplesnením rán. Preto je veľmi výhodné, ak ráno najskôr zažneme osvetlenie v miestnosti a asi po piatich minútach pristúpime k zapnutiu tzv. „pomocného“ osvtlenia, korého intenzita sa pohybuje asi v strede medzi osvetlením miestnosti a hlavným osvetlením akvária a po uplynutí už uvedenej doby zapnúť hlavné osvetlenie. Pri zhasínaní osvetlenia postupujeme opačným spôsobom.

Viackrát som už stretol akvaristov, ktorí sa čudovali, že im nerastú rastliny a majú zariasené akvárium. Na moju otázku, ako majú osvetlené akvárium odpovedali, „no normálne slnkom“. Od osvetľovania akvária len slnkom musím každého odhovoriť, pretože ako všetci vieme akvarijné rastliny pochádzajú z trópov kde slnko svieti po celý rok 12 až 14 hodín, takže im nemôže stačiť doba, ako svieti slnko u nás napríklad v zime. Dostatok svetla musíme teda našim rastlinám zabezpečiť umelým osvetlením. Umelý zdroj osvetlenia by mal obsahovať tie zložky, ktoré majú význam pre všeobecný rast rastlín, to znamená najmä modrofialové a červené spektrum. Na výber máme žiarovky, žiarivky, úsporné žiarivky a iné zdroje ako sú rôzne výbojky alebo dokonca aj laser. Žiarovky sú v súčasnosti dosť na ústupe, keďže sú ekonomicky neefektívne, ich svietivosť je okolo 1000 hodín. Vyžarujú príliš veľa tepla, čím môžu prehrievať vodu. Pre malé nádrže je to však vhodný zdroj svetla. Klasické žiarivky, alebo lineárne trubice sú najrozšírenejšie, ekonomicky efektívnejšie ako žiarovky keďže ich svietivosť sa pohybuje od 8 000 až do 20 000 hodín, neprehrievajú sa. V akvaristických obchodoch môžeme nájsť mnoho špeciálnych žiariviek od rôznych výrobcov, väčšinou v super lákavých obaloch, mnohokrát sú to však len zbytočne vyhodené peniaze. Každý skúsenejší akvarista a pestovateľ rastlín používa klasické teplé biele žiarivky, ktoré sú dovolím si tvrdiť najefektívnejšie. Ako náhradu žiariviek napríklad u malých nádrží môžeme použiť tzv. úsporné žiarivky, ktoré v poslednom čase dosť zlacneli a svojimi vlastnosťami sa dosť podobajú na klasické žiarivky. Ja ich takisto používam s úspechom pri pestovaní rastlín. Pri veľkých nádržiach, resp. hlbokých tzn. nad 70 cm., nám už klasické zdroje osvetlenia nestačia a sme nútení použiť iné ako sú rôzne výbojky alebo dokonca pri morských nádržiach aj laser. Obidve možnosti sú síce efektívne, ale pre bežného akvaristu nedostupné pre svoju vysokú cenu. Často som sa stretol s otázkou koľko watové použiť žiarovky alebo žiarivky. Tu treba povedať, že každé akvárium sa líši, ale v podstate sa dá povedať, že pri žiarovkách je to 1 W na liter a pri žiarivkách 0,5 W na liter vody. Akváriá s väčším množstvom rastlín potrebujú však svetla viac a samozrejme platí to aj naopak.

Kvalita a množstvo svetla[upraviť]

Netrúfam si dať jednoznačné odporúčanie, ako sa často dočítame v literatúre alebo v prospektoch (známy pomer wattov / liter). Tento pomer je len orientačný, dobré výsledky niektorí akvaristi dosahujú napr. už s 0,4 w / l, moja skúsenosť je ale taká, že rastliny lepšie rastú pri silnejšej intenzite. Moju 60 litrovú nádrž osvetľujú 4 trubice s celkovým výkonom 72 w, to zn. 1,2 w / l, moje dve miniakváriá dostávajú takisto 1,2 w / l.

Čím menšia je nádrž, tým menej pravidlo w / l platí, vezmime si napríklad extrém: 1 l nádržka by dostávala 1 w svetla, to je síce naoko dosť (1 w / 1 l) ale intenzita svetla by sa rovnala jednej žiarovečke na vianočnom stromčeku, to zn. že v akváriu by rastlinky nemohli rásť!

Čo sa týka spektra žiarivkových trubíc, tak tento faktor sa podľa mňa často až príliš preceňuje. Ja sám som sa dal nalákať na "špeciálne rastlinné" trubice s optimálnym svetelným spektrom pre akváriové rastliny (vlastním sylvania grolux, aquaglo, floraglo, sunglo). Tieto trubice stoja často krát niekoľkonásobok trubice "obyčajnej", avšak nezaručujú lepší úspech pri pestovaní rastlín, čo jasne dokazujú viaceré fotografie akvárií v internete, kde zdroj svetla tvoria trubice typu daylight. Momentálne mám pomerne divokú kombináciu trubíc, pozostávajúcu zo špeciálnych rastlinkových žiariviek a z bežne dostupných trubíc (Osram Lumilux-teplá biela, Philips-studená biela), pričom sa mi asi najviac osvedčili trubice Sylvania Grolux, AquaGlo a najbežnejšia a najlacnejšia Philips-studená biela.

Modré spektrum a riasy[upraviť]

Čo pokladám za absolútny nezmysel, je odporúčanie na prospekte a internetovej stránke firmy Rataj. Týka sa kvality svetla a jeho vplyvu na rast rastlín a rias. Je tu zobrazený graf, ktorý má jasne dokázať, že riasy potrebujú na rast modré spektrum a rastliny naopak spektrum červené. V zátvorke je informácia: "upraveno podle firmy Dennerle".

Nuž nelenil som a prezrel som si odporúčania firmy Dennerle. Ich graf bol takmer totožný s Ratajovým, avšak bol doplnený o informáciu, že graf riasy bol zisťovaný v mori a v hĺbke 5m a graf rastliny v skleníku.

Aby sme si rozumeli, je všeobecne známe, že morská voda (a nielen morská) rôzne resorbuje spektrálne časti svetla, v 5 metroch už červené spektrum nenájdete. Preto používajú potápači pri filmovaní a fotografovaní v mori svetlá s vysokým červeným podielom. To je ale taký dôkaz, ako keby som sa zahrabal pod zem a tvrdil, že svetlo neexistuje. Táto riasa, o ktorú sa (inak seriózna firma) Dennerle opiera nemá inú možnosť, ako využívať modré spektrum, zelené rastliny/riasy vďaka svojej zelenej farbe odrážajú a červené sa do 5 metrov hĺbky nedostane.

Fotosyntéza[upraviť]

Túto problematiku len jemne načrtnem, v linkoch nájdete fundovanejšie informácie. Moje skromné poznatky týkajúce sa fotosyntézy: aj rastliny aj riasy obsahujú chlorofyl. Jedná sa o chlorofyl „a“ a „b“. Ako typ a tak aj typ b reaguje silnejšie na modrý svetelný podiel. V riasach a rastlinách sa hlavne nachádza typ chlorofylu a. V cyanobaktériách (modrá riasa) sa nachádza výlučne typ a. To znamená, že nie je možné tvrdiť, že riasy a rastliny majú iné nároky na svetelné spektrum. Ak Dennerle a Rataj tvrdia, že modré spektrum podporuje rast rias, tak ja tvrdím, že takisto podporuje aj rast rastlín. Ak však niečo v akváriu nesedí (CO2, živiny...) a rastlinám sa z toho dôvodu nedarí a osvetľujeme žiarivkami s vysokým modrým podielom, riasy sa chopia príležitosti a bujnejú, pretože vďaka ich jednoduchosti a prispôsobivosti, dokážu využiť také živiny, ktoré sú pre rastliny už nevhodné (vyšší oxidačný stupeň napr. železo III).

Ja sám mám trubice, ktoré majú pomerne silné modré spektrum, s riasami však už problém nemám a rastlinám sa darí veľmi dobre.

Ak bujnejú riasy a rastliny stagnujú, nie je to väčšinou zapríčinené „nevhodným spektrom“ osvetlenia, ale dôvody treba hľadať inde (nedostatok CO2, rýchla filtrácia, nedostatok/nadbytok živín).

Dĺžka osvetlenia[upraviť]

Takisto neexistuje univerzálna rada týkajúca sa dĺžky osvetlenia. Ja osvetľujem svoje akváriá 10 h denne, pri nižšej intenzite by bolo nutné osvetľovať trochu dlhšie. Taký záchytný bod z ktorého sa dá vychádzať je 12 hodín denne, + / -. Treba experimentovať.

Niektorí akvaristi používajú aj takzvanú obedňajšiu prestávku, hlavne kvôli riasam. To zn. že sa akvárium osvetľuje 4 - 5 h potom nasleduje prestávka 3 - 4 hodiny a nasleduje posledných 4 – 5 h osvetlenia. Teória je taká, že sa počas prestávky dokážu znovu v akváriu vytvoriť živiny pre rastliny a tým pádom riasy nemôžu bujnieť. Mne sa táto prestávka nikdy neosvedčila, riasy rástli aj naďalej a rastliny rástli horšie ako za stáleho osvetlenia. Každé akvárium je však špecifické, takže skúste experimentovať, držím palce!

Referencie[upraviť]

  • Pôvodný zdroj Azet

Späť na obsah knihy