Akvaristika/Pomocníci v boji proti riasam

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ani v jednom prírodnom akváriu by nemali chýbať malí a usilovní pomocníci, ktorí nám pomáhajú v boji s riasami alebo slimákmi. Mne sa na boj proti riasam osvedčili tieto živočíchy:

Otocinclus affinis[upraviť]

rybka čeľade loricariidae, usilovne čistí riasy, ktoré rastú na rastlinách a sklách – zelené a hnedasté povlaky rozsievok ale aj niektoré krátke jemné štetinkové riasy, dlhším vláknitým riasam a „bradatým“ riasam už však neublíži. Dorastá len do dĺžky cca. 4 – 5 cm, to znamená, že sa hodí aj do tých najmenších nádrží a svojou veľkosťou neohrozuje ani jemnolisté rastlinky.

Predtým ako sa ale rozbehnete túto rybku kúpiť, mali by ste vedieť niekoľko základných informácií. Táto rybka sa dováža zo svojej domoviny (južnej ameriky) a v našich predajniach je pomerne vzácna. Jej cena sa v Bratislave pohybuje okolo 70 sk, čo nie je málo. Rybka ďalekým transportom pomerne trpí, mne z prvej kúpy uhynuli postupne 2/3. Boli to rybky kúpené ihneď po dovoze, neboli aklimatizované a mal som dojem, že postupne chradli, podobne ako raz moje cichlidky trpiace hexamitózou. Po dvoch alebo troch mesiacoch som sa v predajni zastavil znovu a kúpil som otocinclov z tej istej várky, boli však už aklimatizovaní, dobre živení a veselo čistili rastliny vo výstavnom akváriu. Z týchto exemplárov som nemal ani jednu stratu a u mňa žijú už takmer pol roka.

Určite by som rybku nevpúšťal do čerstvo založeného akvária, ako to odporúča Takashi Amano, rybka je pomerne citlivá na dusičnany vo vode. Je to zbytočné riziko, ktoré si zrejme Amano môže dovoliť. Isteže tým zabráni bujneniu rias hneď od začiatku, ale rybky zbytočne trpia. Takže akvárium by už malo byť dostatočne zabehnuté, minimálne 1 mesiac a viac.

Ďalej je rybka citlivá na vyšší obsah CO2 vo vode, i keď iné ryby sú ešte v poriadku. Je to zaujímavé hlavne preto, že otocinclus môže absorbovať aj atmosférický kyslík cez črevo, a vydrží teda aj vo vode s nižším obsahom kyslíka. Na zvýšený obsah CO2 reaguje dezorientáciou, malátnym plávaním a strnutím (podobne ako väčšina loricariidae). Väčšinou stačí rýchle prevzdušnenie (to zn. vypudenie CO2 z vody) a rybka je zase v poriadku. Je teda taktiež riskantné pridávať CO2 do vody pomocou vzduchovacieho kameňa, pretože bubliny rýchlo stúpajú k hladine, tam prasknú a nad hladinou vzniká vrstva CO2, keď sa rybky prídu nadýchnuť na hladinu, môžu sa priotráviť! (to platí aj pre iné sumčeky alebo labiryntky a slimáky.)

A ešte niečo. pred istým časom sa „otíci“ začali správať zvláštne, skrývali sa a málokedy čistili, väčšinou len viseli na sklách alebo rastlinách. Začal som na skúšku pridávať vitamíny a stopové prvky prípravkom S7 firmy Dennerle a ich kondícia sa rapídne zlepšila...

Maximálne sa u mňa táto rybka dožila 1/2 roka, dnes ich mám len zopár, preto ju nemôžem ani neobmedzene odporučiť.

Rybka rodu ancistrus je u nás už známa dlhé roky, lacná a dostupná. Vekom však „prísavníci“ zlenivejú a púšťajú sa do rastlín alebo ich treba kŕmiť špenátom alebo tabletkami, okrem toho starí samci začnú byť teritoriálni a prudkými pohybmi ničia jemnú vegetáciu :-(

Takisto neodporúčam na boj s riasami rybky rodu glyptopterichthys, farlowella, atď. to však neznamená, že v nádrži by nemali byť, to záleží od vkusu chovateľa.

Caridina japonica[upraviť]

je to malá a nenápadná sladkovodná krevetka pochádzajúca z Japonska. Jej vynikajúce vlastnosti pre prírodné akvárium objavil Takashi Amano, keď sa zúfalo snažil nájsť prírodných konzumentov vláknitej zelenej riasy pre jeho zariasenú nádrž. Jedného známeho predajcu akvaristických rýb požiadal, aby mu dodal všetky dostupné domáce krevetky, umiestnil ich do nádrže a z cca. tuctu rôznych druhov ho prekvapil hlavne jeden - „yamato numa ebi“. Táto krevetka poctivo konzumovala aj tvrdé vláknité riasy, bola malá a mierumilovná a jemnými klepietkami nepoškodzovala rastliny. Odvtedy bol jej komerčný úspech zaručený, dnes sa už predáva na celom svete a nie je až taký veľký problém ju úspešne rozmnožiť aj v domácnosti (pokúšam sa o to aj ja, o výsledkoch budem informovať). Pre krevetku platí to isté ako o otocincloch: takisto je citlivá na dusičnany, patrí teda až do dobre zabehanej nádrže, bujniace vláknité riasy je (pokiaľ je ich v akváriu viac) schopná zlikvidovať v priebehu jedného týždňa a potom plní úlohu prevencie, tak ako predchádzajúci pomocník. Krevetky sa už pravidelne objavujú v slovenských akvaristikách, ale ich cena je zatiaľ pomerne vysoká (okolo 75,-Sk/kus). V akváriu nesmú byť väčšie/dravé rybky, ktoré považujú krevetky za potravu, menšie exempláre môžu skončiť v pažeráku inak mierumilovnej ramirezky. Akvárium musí byť dôkladne prikryté, lebo krevetky dokážu vyliezť z akvária aj cez tú najmenšiu skulinku. To býva pre ne väčšinou fatálne, je ale zaujímavé, ako ďaleko sa dokážu dostať po súši od akvária...

Crossocheilus siamensis[upraviť]

v internetových fórach ju často nájdeme pod skratkou SAE (siamese algae eater - siamský požierač rias). Dorastá až do 15cm. Údajne obľubuje aj červenú štetinkovú riasu, prednosť však dáva zeleným druhom rias. V poslednom čase sa v našich obchodoch objavuje pomerne často. Treba však dávať veľký pozor, pretože pod jej menom sa často predávajú podobne vyzerajúce rybky – napr. Epalzeorhynchus kalopterus, ktoré riasam takmer vôbec neublížia! Striedmo kŕmené SAE sú účinnejšie v boji proti riasam. Prekrmované si veľmi ľahko zvyknú na lepšiu "hamku" a riasy sú až na druhom mieste. Sú známe aj prípady rapídneho nárastu prázdnych ulít po vežovkách a kotúľkach za prítomnosti SAE v akváriu, čo tiež môže byť dobre využiteľná vlastnosť tejto zaujímavej rybky, ktorá rada oddychuje položená na vodorovne položených listoch rastlín primeranej veľkosti.

Planorbarius[upraviť]

sú to malé vodné ulitníky - kotúľky. Možno veľa akvaristov neveriac pokrúti hlavou, ale u mňa sa kotúľky dobre uplatnili pri likvidácii takzvanej modrej riasy – cyanophyta, a to v období krátko po založení akvárií, keď by iné živočíchy neprežili. To isté platí, avšak v menšej miere, o rode physa, nikdy nepožierali rastliny a masovo sa množili len v prvej fáze po založení akvárií, dnes mám problém opačný. Vplyvom kyslej mäkšej vody nemajú dostatok vápnika, tvoria sa im dierky v ulite a hynú. Už niekoľkokrát som im do akvária vložil objedené kuracie kosti. Zvyšky mäsa im slúžia ako potrava a z kostí získavajú potrebný vápnik. Asi netreba spomínať, že sú zadarmo ;-)

Macrobrachium sp.[upraviť]

Pokiaľ by sa slimáky predsa len premnožili, menšou nehodou som prišiel na iného účinného pomocníka. Dravé sladkovodné krevetky rodu macrobrachium, ktoré mi dodali omylom namiesto caridina japonica, sa s chuťou pustili do konzumácie slimákov. Počínali si mimoriadne šikovne – klepietkami si ulitu pridržali a dlhým párom klepiet vyberali mäkkú časť nešťastného ulitníka. Ešte spomeniem, že tieto krevetky by sa mali chovať v prírodnom akváriu len v malom počte, niektoré druhy môžu vyrásť do veľkosti keď môžu ohrozovať menšie rybky alebo svojich súkmeňovcov. Keďže sami obchodníci sa veľmi v druhoch nevyznajú, odporúčam byť opatrný a hľadať informácie hlavne v internete, napr. www.wirbellose.de.

Papiliochromis ramirezi[upraviť]

Druhou možnosťou v boji proti rozmnoženým slimákom je možno bezpečnejší a dostupnejší. Papiliochromis ramirezi (ramirezka) je schopný slimáky loviť a požierať. Táto jeho schopnosť sa však často preceňuje – aby sa pustil do slimákov, musí byť dosť vyhladnutý, potvrdzujem však, že menších slimákov dokáže efektne rozdrviť a časti ulity vypľúva.

Po založení akvária sa mi v nádrži začali objavovať bizarné živočíchy. Boli to rôzne červy a polypy. Po čase však samé zmizli bez môjho pričinenia. Objavil sa ešte jeden živočích, ktorý žije v mojich akváriách dodnes – lynceus brachyurus, škľabkovka zobáková. je to príbuzná žiabronôžok, avšak z bokov tela má pancier, takže normálne ryby ju nezožerú, hore uvedené ramirezky ich však dokázali bez problémov zdecimovať. Všimol som si, že škľabkovky sa s obľubou zhromažďujú na odumierajúcich starých listoch a ich požierajú, takže určite plnia istú malú úlohu v ekosystéme mojich akvárií.

Tieto živočíchy sa do akvária dostali v „starom dne“ od Rataja. Neviem presne, či sa z toho mám tešiť alebo nie, ale dokazuje to zrejme to, že dno bolo biologicky nezávadné a „živé“, teda že sa aj rýchlo vytvárali dôležité kolónie baktérií a iných, mne neznámych stvorení.

V žiadnom prípade nesiahajte v boji proti riasam a iným nepozvaným hosťom ku chemikáliám. Prípravky na báze mede, ktoré zabíjajú slimáky a nezmary, zabíjajú aj ostatné bezstavovce, teda aj drahé a užitočné krevetky! To isté platí aj o prípravkoch proti riasam – ničia síce riasy, takisto však ničia alebo oslabujú rastliny! V prírodnom akváriu treba nájsť cestu prírodnú-prirodzenú.

V skratke ešte uvediem iných pomocníkov, s ktorými však nemám osobné skúsenosti resp. ich nevlastním:

Gyrinocheilus aymonieri[upraviť]

prísavku thajskú vlastní niekoľko mojich známych. Je mimoriadne usilovná, ublíži aj štetinkovitej riase, menšie akváriá však rýchlo prerastie (dĺžka až 20 cm!) a vekom sa z nej stáva malý terorista, prisáva sa na iné pomalé a pokojné ryby...Je taktiež pomerne zriedkavá v našich predajniach, naposledy som ju kupoval za 120 sk/kus!

Proti slimákom odporúča napr. aj Takashi Amano štvorzubca tetraodon nigrovirdis, má však svoje úskalia a neodporúča ju viacero skúsených akvaristov – slimáky požiera tak efektívne, že za chvíľu je akvárium prázdne a ak špecializovanej rybke nepodávame vhodnú potravu = slimákov, rybke stále dorastajúce zuby znemožnia prijímanie potravy a umiera hladom.

Ku koncu ešte jedna poznámka. Ak majú rybky, krevetky a iné živočíchy požierajúce riasy dostatok inej potravy, nebudú likvidovať riasy, preto kŕmte opatrne. To isté platí o konzumentoch slimákov.

Referencie[upraviť]

  • pôvodný zdroj azet]

Späť na obsah knihy