Akvaristika/Pozadie z polyuretánovej peny a kameňov

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Polyuretánová PU pena sa hodí na výrobu 3D pozadia aj len ako vhodného lepidla skutočných kameňov na zadné sklo akvária. Samozrejme zvnútra. Ako "stavebný" materiál sa dá použiť akýkoľvek kameň, ktorý nemení nevhodným spôsobom chemizmus vody. Teda napr. vápenec, tuf, láva, bridlica, žula, atď. Ja som použil pri jednom pozadí vápenec z Jedľových Kostolian, ďalej svetlé kamene krémovej farby taktiež z Jedľových Kostolian (žiaľ neviem, aký druh kameňa to je, ale dá sa pozdĺžne štiepať na tenšie plátky, čo som práve potreboval), no a tretie pozadie som robil z bridlice a pravdepodobne žuly.

Pozadie z vápenca[upraviť]

Pozadie z deravého a rôzne tvarovaného vápenca som robil v 190 l nádrži, ktorá slúži na chov tlamovcov z jazera Malawi. Pre skutočné kamene som sa rozhodol aj preto, že som pri pozadí z PU peny videl, že ryby by aj ohrýzali riasy, ktoré ho úplne obrástli, ale z piesku a silikónu to išlo zle. Podujal som sa teda na neľahkú úlohu, napíliť kamene čo možno na najtenšie plátky. Samozrejme použiteľné boli iba kusy, ktoré mali z jednej strany pôvodný povrch, čiže stredná časť kameňa, ktorá vznikla odpílením povrchových vrstiev dokola kameňa, bola nepoužiteľná. Snažil som sa spíliť asi 2-3 cm pláty. Nie vždy sa to darilo, pretože držať jednou rukou kameň na zemi a druhou píliť nebolo vôbec jednoduché. Na pílenie som použil karbobrúsku s kotúčom na rezanie kameňa. Úplne som pritom zodral 10 kotúčov a skoro som si odpílil prst :-)

Upozornenie! Pri pílení treba nevyhnutne používať protiprachový náhubok alebo iný typ filtra a najlepšie je píliť to vonku. Ja som to robil v garáži a veľmi jemného prachu bolo všade plno. Na ruky si treba natiahnuť pevné kožené rukavice, lebo riziko poranenia je veľké. Oči je takisto vhodné chrániť si okuliarmi alebo ochranným štítom. Nepodceňovať!!!

Napílené, umyté a odmastené kamene som si rozložil už doma na plochu zhodnú s veľkosťou zadného skla a predbežne usporiadal, aby som si bol istý, či mám dosť kameňov a či do seba vhodne zapadajú. Pri lepení sa situácia síce často zmení, ale je dobré mať aspoň približný layout. Po odmastení zadného skla môžeme začať nanášať PU penu. Treba postupovať po troche a naniesť iba slabú vrstvu peny, pretože počas práce pena zväčší svoj objem a nadvihuje kamene. Tie sa po nej šmýkajú ako po ľade. Zároveň sa prekrývajú penou okraje kameňov a stráca sa čiastočne prehľad o umiestnení kameňov a ako vlastne pokračovať. Kamene treba až do zavädnutia a postupného tvrdnutia peny občas k sebe pritisnúť a pritlačiť ku sklu.

Na jednej strane, pokiaľ chceme schovať techniku (ohrievač, filter, nasávacie potrubie) v akváriu za pozadie, musíme vytvoriť dutinu - "komín". V tomto prípade som to riešil prilepením pásu polystyrénu tak, aby sa oprel o zadnú a bočnú stenu, čím vznikol za ním priestor trojuholníkového prierezu. Ale samozrejme sa dá použiť aj polystyrén tvaru "L". Polystyrén som prilepil tiež PU penou a prebytočnú penu po okrajoch som po vytvrdnutí zrezal. Pri dne som do polystyrénu vyrezal otvor, ktorým prúdi voda k nasávaciemu potrubiu externého filtra. Potom som oblepil kameňmi aj polystyrén a pozadie bolo nahrubo hotové.Teraz nastáva zdĺhavá práca konečného "retušovania". Keďže pena pri tvrdnutí vyliezala spomedzi špár medzi kameňmi, bolo ju treba odstrániť. Použil som na to skalpel a pinzetu. Je potrebné oškrabať každý kameň úplne dočista, inak bude zvyšky peny po okrajoch kameňov vo vode vidno. Kusy peny treba najprv povytŕhať a poolamovať pinzetou, prípadne rukou a z kameňov oškrabávať pevným nožom, alebo ako ja, skalpelom. Očistené kamene vyzerajú už omnoho lepšie a človek už má pocit, že to bude vyzerať dobre. Ešte treba zamaskovať škáry medzi kameňmi, kde sme nechali penu. Nie je potrebné odstraňovať úplne všetku penu v štrbinách medzi kameňmi až po sklo. Ale každý zistí sám, koľko jej má kde nechať.

Štrbiny som postupne natieral transparentným silikónom a posýpal pieskom vo farbe kameňov. Silikón som nechal vyschnúť aspoň 24 hodín a procedúru som zopakoval ešte raz. Po vytvrdnutí silikónu som pozadie poriadne opláchol vodou a napustil akvárium. Po čase zarástlo riasou a ryby sú radi, že môžu "spásať" niečo zelené celý rok. časť prilepených kameňov pohľad na takmer hotové pozadie

Pozadie z iných kameňov[upraviť]

Podobným spôsobom som vyrobil aj pozadie do 419 l nádrže s tým rozdielom, že som nepoužil deravé vápence, ale kamene svetlo-krémovej farby, ktoré som priniesol opäť z Jedľových Kostolian. Zámer bol vyrobiť čím bledšie pozadie, pretože v tejto nádrži som plánoval chovať Tropheusy čiernych foriem, ktorých sfarbenie najlepšie vynikne na bledom podklade. Pôvodne som uvažoval nad pílením bieleho vápenca, ktorý sa vyskytuje v oblasti Nitry, kde začína pohorie Tríbeč. Jeho podkladom je vápenec. Je však podstatne tvrdší, ako ten z Jedľových Kostolian, a preto pomyslenie na pílenie tohto vápenca mi naháňalo hrôzu. Pri potulkách pri Jedľových Kostoľanoch som však úplnou náhodou objavil kameň, ktorý mi absolútne vyhovoval. Bol svetlý a dal sa štiepať skoro ako bridlica. Tak som zopár desiatok kilogramov navláčil domov a naštiepal na čo najtenšie pláty. Pozadie nemalo vyzerať ako to, ktoré som opísal vyššie, ale malo byť ploché, nezaberať priestor v akváriu a imitovať kopu kamenia. Keďže s kameňmi nebolo veľa práce, nebolo treba píliť, príprava netrvala dlho a kamene boli naštiepané. Jedinú úpravu, ktorú som ešte urobil, bolo vyčistenie kameňov od hliny vodou a kefou a ponorenie do roztoku Sava, aby odstránil aj ostatné nečistoty.

Ďalší postup bol už rovnaký, ako pri predchádzajúcom pozadí. Odmastiť kamene a sklo, predbežne si uložiť kamene, ako budú umiestnené v akváriu a postupne lepiť. Ako v predchádzajúcom prípade, aj tu som použil PU penu. Po nalepení všetkých kameňov som pomocou pinzety a skalpela odstránil prebytočnú penu zo škár medzi kameňmi a očistil okraje kameňov od peny. Potom som pomocou transparentného silikónu vyšpároval škáry a vysypal pieskom. Nechal som pozadie 2 dni vyschnúť a povysával od neprilepeného piesku.

Podobne, ako pri pozadí z PU peny, aj tu som v ľavom zadnom rohu vyrobil z polystyrénu "komín", za ktorým je ukryté potrubie nasávania do externého filtra umiestneného pod akváriom. V tomto prípade ide o doma vyrobený filter, ktorého výrobu si môžete prečítať na inom mieste. Potrubie odchádza z akvária cez otvor v zadnej stene. To všetko zakrýva pozadie. Viac na nasledovných obrázkoch.

Pozadie z bridlice a žuly[upraviť]

Výroba pozadia z bridlice je opäť podobná, ako v predchádzajúcich prípadoch. Výhoda bridlice je v tom, že sa dá dobre štiepať na pomerne tenké pláty, čo znižuje hmotnosť použitých kameňov. Zároveň sa dajú tieto pláty dobre cez seba prekladať, takže potreba špárovania je minimálna. Pri výrobe tohto pozadia som použil okrem bridlice aj žulu, ktorá je dostatočne tmavá, aby vhodne dopĺňala bridlicu. Chcel som, aby ploché pozadie z bridlice v spodnej časti nadviazalo na kamenistú časť, ktorá by sa zvažovala smerom dopredu.

Po počiatočnom predbežnom rozmiestnení kameňov sa bridlica postupne lepí tak, aby cez seba prečnievala. Približne v spodnej tretine som nalepil žulu. Po vytvrdnutí peny som odstránil prebytočné kusy peny a prípadné, najmä hlbšie špáry, ktoré môžu vzniknúť prekrývaním bridlice, som vyšpároval silikónom a zároveň som do nich napchal drobnejšie kúsky bridlice, ktoré mi zostali po štiepaní veľkých kusov. Piesok nie je vhodné použiť kvôli odlišnému sfarbeniu, než má bridlica z estetického hľadiska. Špárovanie nie je nutné pri chove väčších druhov rýb, ale ja som plánoval toto akvárium ako rastlinové pre chov drobných druhov tetier. Ak predsa takéto pozadie niekto chce použiť pri chove cichlíd, človek nikdy nevie, čo v tomto akváriu bude chovať za pár rokov, preto je dobré myslieť aj na prípadné alternatívy a radšej pozadie vyšpárovať hneď.

Aj keď je akvárium určené na chov tetier a iných drobnejších rýb, kde možno kamenisté pozadie nemá opodstatnenie, je dobrým estetickým doplnkom rastlín.

Referencie[upraviť]

Späť na obsah knihy