Arabčina/Arabské písmo

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nácvik písma a písania je základnou znalosťou, na ktorej tento kurz stavia, je však momentálne mimo jeho sylabu. Na internete existuje množstvo zdrojov, ktoré umožňujú samostatné štúdium čítania aj zápisu arabského písma. Cieľom tejto stránky je zosumarizovať ortografické pravidlá a uviesť originálnu arabskú gramatickú terminológiu.

Diakritické značky[upraviť]

Diakritické značky sú súčasťou arabského písma, aj keď sa v bežnom texte nie vždy používajú v úplnosti. Arabský pravopis rozoznáva

  • إِعْجَام [ ʾiʕdžám ] – bodky na rozlíšenie písmen s rovnakým základným tvarom
  • تَشْكِيل [ taškíl ] – ostatné diakritické značky určené na formovanie výslovnosti, kam patria:
    • حَرَكَات [ ḥarakát ] – značky pre krátke samohlásky a / i / u
    • تَنْوِين [ tanwín ] – značky pre príponu neurčitosti
    • سُكُون [ sukún ] – značka pre absenciu samohlásky
    • شَدَّة [ šaddaẗ ] – značka pre zdvojenie spoluhlásky

ʾIʕdžám[upraviť]

Príklady:

  • ٮ →‎ ب /‎ ت /‎ ث
  • ح →‎ خ /‎ ج
  • د →‎ ذ
  • ر →‎ ز
  • س →‎ ش

Taškíl[upraviť]

Ḥarakát[upraviť]

Arabské písmo neobsahuje samostatné písmená pre krátke samohlásky a, i, u. Tieto sa zapisujú diakritickými značkami nad (a, u) alebo pod (i) predchádzajúcu spoluhlásku.

  • Fatḥaẗ (فَتْحَة) je značka pre krátku samohlásku a
ب [ b ] +‎ ـَ [ a ] →‎ بَ [ ba ]
  • Kasraẗ (كَسْرَة) je značka pre krátku samohlásku i
ب [ b ] +‎ ـِ [ i ] →‎ بِ [ bi ]
  • Ḍammaẗ (ضَمَّة) je značka pre krátku samohlásku u
ب [ b ] +‎ ـُ [ u ] →‎ بُ [ bu ]

Tanwín[upraviť]

Značkami تَنْوِين [ tanwín ] sa vyjadruje prípona [ -n ], označujúca neurčitosť podstatného mena. V závislosti od pádovej koncovky ([ -u ], [ -i ] a [ -a ]) tak dostávame zložené prípony [ -un ], [ -in ] alebo [ -an ]. Tieto sa zapisujú zdvojenými samohláskovými značkami (ḥarakát):

  • ب [ b ] +‎ ـً [ an ] →‎ بً [ ban ]
  • ب [ b ] +‎ ـٍ [ in ] →‎ بٍ [ bin ]
  • ب [ b ] +‎ ـٌ [ un ] →‎ بٌ [ bun ]

Tanwín al-fatḥaẗ ([ -an ] sa kladie na ʾalif, táʾ marbúṭa alebo hamza:

  • ا +‎ ـً →‎ اً [ -an ]
  • ة +‎ ـً →‎ ةً [ -aẗan ]
  • +‎ ـً →‎ ءً [ -ʾan ]

Ak sa slovo nekončí ani na jedno z týchto písmen, tanwín al-fatḥaẗ sa kladie na dodatkový ʾalif, ktorý ostáva neznelý (nevyslovuje sa).

Sukún[upraviť]

Značka سُكُون [ sukún ] označuje hlásku, za ktorou nenasleduje žiadna krátka samohláska; signalizuje teda explicitne absenciu značiek fatḥaẗ, kasraẗ alebo ḍammaẗ.

ب +‎ ـْ →‎ بْ [ b ]

Šaddaẗ[upraviť]

Značka شَدَّة [ šaddaẗ ] sa používa v prípade, keď by po sebe mali nasledovať dve rovnaké písmená (arabskej abecedy). V takomto prípade sa zapíše len jedno písmeno a nad neho sa umiestňuje šaddaẗ označujúca zdvojenie:

ب +‎ ب →‎ بّ [ bb ]

Ak je text vokalizovaný, samohláskové značky ḥarakát sa zapisujú diakritickými značkami nad a, u) alebo pod (i) značku šaddaẗ:

ب +‎ بَ →‎ بَّ [ bba ]
ب +‎ بُ →‎ بُّّ [ bbu ]
ب +‎ بِ →‎ بِّ [ bbi ]

Polosamohlásky[upraviť]

  • و [ w ]
  • ي [ j ]

Dlhé samohlásky[upraviť]

  • ا [ á ]
  • و [ ú ]
  • ي [ í ]

Dvojhlásky[upraviť]

  • ـَوْ [ aw ] — napríklad يَوْم [ jawm ] deň
  • ـَيْ [ aj ] — napríklad بَيْت [ bajt ] dom

Zvláštne písmená[upraviť]

Hamzaẗ[upraviť]

Písmeno ء zvané هَمْزَة [ hamzaẗ ] má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky tak správa. Pokladá sa niekedy za spoluhláskovú formu písmena ا [ ʾalif ]. Môže stáť na začiatku, v strede, alebo na konci slova. Hamzaẗ sa zapisuje buď samostatne, alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno, ktorým môže byť

  • ا [ ʾalif ]
  • [ wáw ]
  • ى [ jáʾ ] ale bez bodiek pod písmenom.

Tieto písmená sa potom nazývajú sedadlo pre hamzaẗ:

  • ا +‎ ء →‎ أ alebo إ
  • +‎ ء →‎ ؤ
  • ى +‎ ء →‎ ئ

Na začiatku slova je sedadlom pre hamzaẗ vždy písmeno ʾalif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamzaẗ usadí nad ʾalif (أ) alebo pod ʾalif (إ):

  • ا +‎ ءَ →‎ أَ [ ʾa- ]
  • ا +‎ ءُ →‎ أُ [ ʾu- ]
  • ا +‎ ءِ →‎ إِ [ ʾi- ]

Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ nad, alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa však môžme stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif.

  • أَ [ ʾa- ] →‎ أ →‎ ا
  • أُ [ ʾu- ] →‎ أ →‎ ا
  • إِ [ ʾi- ] →‎ إ →‎ ا

Táʾ marbúṭaẗ[upraviť]

Písmeno ة zvané تَاء مَرْبُوطَة [ táʾ marbúṭaẗ ] zviazané táʾ je variant písmena ت [ táʾ ]. Má tvar písmena ه [ háʾ ], ale pridávajú sa nad neho dve bodky:

  • samostatný tvar (ة) sa píše po nespojených písmenách,
  • koncový tvar () sa píše po spojených písmenách.

Píše sa výlučne na konci slova kde funguje ako súčasť prípony označujúcej ženský rod: -aẗ.

Pravidlá výslovnosti
  • Ak slovo neobsahuje žiadne ďalšie prípony (okrem ة / ), táʾ marbúṭaẗ sa nevyslovuje vôbec, alebo len ako veľmi ľahký prídych (ʰ), takže feminínna prípona -aẗ sa vyslovuje ako [ -aʰ ].
  • Ak slovo obsahuje okrem feminínnej prípony aj pádové prípony (-u, -i, -a), pripájajú sa za feminínnu príponu a dostávame -aẗu, -aẗi, -aẗa. Zápis táʾ marbúṭaẗ sa pritom nezmení (ة / ), hláska sa však stáva znelou a vyslovuje sa ako obyčajné t:
    • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةُ / ﹶﺔُ [ -atu ]
    • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةِ / ﹶﺔِ [ -ati ]
    • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةَ / ﹶﺔَ [ -ata ]
  • Ak slovo obsahuje okrem feminínnej a pádovej aj ďalšie prípony, táʾ marbúṭaẗ sa mení na obyčajné táʾ a aj sa tak vyslovuje:
    • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] + ﹺﻲ [ -í ] → ﹶﺘِﻲ [ -atí ]

Lám-ʾalif[upraviť]

Digraf لا [ lám-ʾalif ] je ligatúra (zložka) z dvoch písmen, lám + ʾalif. Píše sa povinne, ak za písmenom ل [ lám ] nasleduje písmeno ا [ ʾalif ]:

  • samostatný tvar (لا) sa píše po nespojených písmenách,
  • koncový tvar () sa píše po spojených písmenách.

Zápis bez takejto ligatúry (napr. لَا) je nesprávny. Ligatúra lám-ʾalif sa píše aj keď je ʾalif nosičom pre hamza alebo maddaẗ.

ʾAlif maqṣúraẗ[upraviť]

Písmeno ى zvané أَلِف مَقصُورَة [ ʾalif maqṣúraẗ ] skrátený ʾalif (niekedy tiež zlomený ʾalif) vyzerá ako písmeno [ jáʾ ] bez dvoch spodných bodiek:

  • samostatný tvar () sa píše po nespojených písmenách,
  • koncový tvar () sa píše po spojených písmenách.

Napriek odlišnému tvaru je to plnohodnotný samohláskový ʾalif [ á ], ale s výslovnosťou ktorá sa obvykle skracuje na [ a ], odtiaľ aj jeho názov. Píše sa na konci niektorých slov:

  • مَقْهَى [ maqha ] kaviareň

ʾAlif na konci slova, respektíve trojspoluhláskového koreňa slova, nie je nikdy originálnou hláskou koreňa. Vzniká substitúciou za niektoré zo slabých písmen koreňa:

  • →‎
  • →‎

ʾAlif maddaẗ[upraviť]

Písmeno آ zvané أَلِف مَدَّة [ ʾalif maddaẗ ] predĺžený ʾalif nahrádza postupnosť, pri ktorej by bolo potrebné zapísať písmeno ʾalif dvakrát po sebe. Takáto situácia nastáva pri kombinácii písmen ʾalif hamza + fathaẗ + ʾalif:

  • أَ [ ʾa ] + ا [ á ] → آ [ ʾá ]

ʾAlif chandžaríjaẗ[upraviť]

Malé písmeno ʾalif ( ا ) sa niekdy zapisuje nad predchádzajúce písmeno ako diakritické znamienko. V arabčine sa nazýva أَلِف خَنْجَرِيَّة [ ʾalif chandžaríjaẗ ] dýkový alif alebo jednoducho len أَلِف صَغِيرَة [ ʾalif saġíraẗ ] malý alif. Píše sa tradične v niekoľkých slovách, ktoré si uchovali historický pravopis, namiesto plnohodnotného písmena ʾalif ktoré sa z pravopisu vytratilo. V modernom zápise sa často vynecháva, respektíve sa používa fatḥaẗ, ale vo výslovnosti ostalo zachované ako hláska [ á ].

Príklady
  • هٰذَا [ háðá ] tentoهَذَا
  • لـٰكِن [ lákin ] ale, avšak
  • رَحْمٰن [ raḥmán ] milosrdný
  • إِلَىٰ [ ʾilá ] k, do
  • عَلَىٰ [ ʕalá ] na, pri

Osobitne stojí za zmienku, že božie meno ʾAlláh sa musí písať s malým ʾalifom pre dlhú samohlásku -á-. Mnohé počítačové fonty však toto znamienko vôbec neobsahujú, takže aj keď je v slove zapísané, nemusí sa na obrazovke vôbec zobraziť. Fonty preto obsahujú osobitnú ligatúru s božím menom v správnom tvare:

  • اللّٰه [ Allâh ] (bežný zápis – nemusí sa zobraziť správne)
  • [ Allâh ] (ligatúra)

Tabuľka písmen[upraviť]

Tvar písmena Názov písmena Transliterácia
samostatný finálny mediálny iniciálny v arabčine v prepise
أَلِف ʾalif ʾ / ’ (á)
ب بَاء báʾ b
تَاء táʾ t
ثَاء θáʾ ṯ / θ / þ
جِيم džím ǧ / dž
حَاء ḥáʾ
خَاء cháʾ ch / ḫ / x
د دَال dál d
ذَال ðál ḏ / δ / ð
رَاء ráʾ r
زَاِي záí z
سِين sín s
شِين šín šín
صَاد ṣád
ﺿ ضَاد ḍád
طَاء ṭáʾ
ظَاء ẓáʾ
عَين ʿajn ʿ / ‘ / c / ʕ
غَين ġajn ġ
فَاء fáʾ f
قَاف qáf q
كَاف káf k
ﻻﻡ lám l
مِيم mím m
نُون nún n
هَاء háʾ h
وَاو wáw w (ú)
يَاء jáʾ j / y (í)
هَمْزَة hamzaẗ ʾ
ة تَاء مَرْبُوطَة táʾ marbúṭaẗ