Arabčina/Neurčitosť a určitosť

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Neurčitosť a určitosť[upraviť]

Použité slovíčka
slovensky arabsky
kniha كِتَاب
kráľovna مَلِكَة
pes كَلْب
dom بَيت
muž رَجُل
škola مَدْرَسَة
priateľ صَدِيق
mesiac (teleso) قَمَر
slnko شَمْس

Z hľadiska určitosti môže podstatné meno nadobúdať tri tvary:

Neurčitosť[upraviť]

Neurčitosť podstatného mena sa vyjadruje príponou [ -n ] (zvanou تَنْوِين [ tanwín ] nunácia), ktorá nasleduje za pádovými koncovkami [ -u ], [ -i ] a [ -a ], takže dostávame zložené prípony [ -un ], [ -in ] a [ -an ]. Zapisujú sa zdvojenými samohláskovými značkami (pričom -an sa kladie na ʾalif, táʾ marbúṭa alebo hamza:

pád pádová prípona pádová prípona + tanwín príklad
m.
príklad
f.
nominatív ُـ [ -u ] ـٌ [ -un ] كِتَابٌ [ kitábun ] مَلِكَةٌ [ malikaẗun ]
genitív ِـ [ -i ] ـٍ [ -in ] كِتَابٍ [ kitábin ] مَلِكَةٍ [ malikaẗin ]
akuzatív َـ [ -a ] ـً [ -an ] → ـاً [ -an ] / ـَةً [ -aẗan ] / ءً [ -ʾan ] كِتَاباً [ kitában ] مَلِكَةً [ malikaẗan ]

Príklady[upraviť]

  • كَلْب [ kalb ] pes — كَلْبٌ [ kalbun ] akýsi pes
  • بَيت [ bajt ] dom — بَيتٌ [ bajtun ] akýsi dom
  • رَجُل [ radžul ] muž — رَجُلٌ [ radžulun ] akýsi muž
  • مَدْرَسَة [ madrasa ] škola — مَدْرَسَةٌ [ madrasaẗun ] akási škola (všimnite si znelé ة[ ẗ ] v dôsledku prípony)
  • صَدِيق [ ṣadíq ] priateľ — صَدِيقٌ [ ṣadíqun ] akýsi priateľ

Určitosť[upraviť]

Podstatné meno môže byť určené:

  • určitým členom
  • určujúcim doplnkom
  • prirodzene

Určenie členom[upraviť]

Určitosť podstatného mena indikuje určitý člen ٱَلْ [ ʾal- ], pripojený ako predpona pred podstatné meno. Ortografické značky hamzaẗ al-waṣl, fatḥaẗ a sukkún sa v bežnom texte nezapisujú, takže sa s určitým členom stretávame v tvare ال. Predponou (členom) získava podstatné meno určitosť:

  • كَلْبٌ [ kalbun ] akýsi pesٱَلْكَلْبُ [ ʾal-kalbu ] ten pes (v bežnejšom zápise الكَلْب, alebo len الكلب)

Prípona neurčitosti -n v určitom tvare mizne, ostáva len prípona -u, ktorá označuje nominatív (-un-u).

ʾalif[upraviť]

V určitom člene je ʾalif takzvaný أَلِف وَصْلَة [ ʾalif waṣla ] spájací ʾalif. Vo vokalizovaných textoch sa zapisuje ako ٱ, pričom sa namiesto obyčajnej značky hamza zapisuje هَمْزَةٌ وَصْل [ hamzaẗun waṣl ] spájacia hamza, v podobe malého písmenka [ ṣád ]. Ak pred spájacím ʾalifom nenasleduje samohláska (napr. na začiatku vety alebo po zatvorenej slabike), ʾalif waṣla sa vyslovuje normálne, ako أَ [ ʾa ]. Ak je pred spájacím ʾalifom samohláska (vo vnútri vety po otvorenej slabike), ʾalif waṣla je nemý (nevyslovuje sa) a slovo sa viaže na nasledujúcu hlásku ل [ lám ], ktorá sa správa podľa nasledujúceho pravidla.

lám[upraviť]

Podľa spoluhlásky, ktorou sa začína podstatné meno — a v arabčine sa každé podstatné meno začína na spoluhlásku — správa sa určitý člen dvomi spôsobmi. Rozoznávame takzvané mesačné spoluhlásky (حُرُوفٌ قَمَرِيَّة [ ḥurúfun qamaríja ]) a slnečné spoluhlásky (حُرُوفٌ شَمْسِيَّة [ ḥurúfun šamsíja ]):

  1. pred mesačnými spoluhláskami je ل znelé (الْ) a vždy sa vyslovuje
  2. pred slnečnými spoluhláskami je ل neznelé (ال) a nevyslovuje sa, nasledujúca spoluhláska sa zdvojuje (geminácia)
mesačné spoluhlásky príklad slnečné spoluhlásky príklad
أ الأَمَلُ [ al-ʾamalu ] nádej ت التَّمْرُ [ at-tamru ] datľa
ب الْبَابُ [ al-bábu ] dvere ث الثِّمَارُ [ aθ-θimáru ] ovocie
ج الْجَمَلُ [ al-džamalu ] ťava د الدَّلوُ [ ad-dalwu ] vedro
ح الْحِمَارُ [ al-ḥimáru ] somár ذ الذَّنْبُ [ að-ðanbu ] zločin, hriech
خ الْخَبَرُ [ al-chabaru ] novinka, správa ر الرَّمَادُ [ ar-ramádu ] popol
ع الْعَيْنُ [ al-ʕajnu ] oko ز الزَّيْتُونُ [ az-zajtúnu ] olivovník, oliva
غ الْغُبَارُ [ al-ġubáru ] prach س السَّمَاءُ [ as-samáʾu ] nebo, obloha
ف الْفَأْرُ [ al-faʾru ] myš, krysa ش الشَّجَرُ [ aš-šadžaru ] stromy
ق الْقَلَمُ [ al-qalamu ] pero ص الصَّبْحُ [ a-abḥu ] ráno
ك الْكِتَابُ [ al-kitábu ] kniha ض الضَّالِّينُ [ a-állínu ]
م الْمَنْزِلُ [ al-manzilu ] byt ط الطَّمَاطِمُ [ a-amáṭimu ] paradajka
ه الْهِلالُ [ al-hilálu ] polmesiac, mesiačik ظ الظَّاءُ [ a-áʾu ]
و الْوَلَدُ [ al-waladu ] chlapec, potomok ل اللَّبَنُ [ al-labanu ] mlieko
ي اليَتِيمُ [ al-jatímu ] sirota ن النُّورُ [ an-núru ] svetlo

Určenie doplnkom[upraviť]

Podstatné meno môže získať určitosť aj bez člena, ak za ním nasleduje určitý (určený) doplnok. Takým môže byť napríklad predmetové (privlastňovacie) osobné zámeno:

  • أُمٌّ [ ʾummun ] (akási) matka + ـِي [ -í ] → أُمِّي [ ʾummí ] (tá) moja matka

Prirodzene určité podstatné mená[upraviť]

Väčšina vlastných podstatných mien je prirodzene určitá, aj bez člena:

  • مِصْر [ Miṣr ] (ten) Egypt

Prirodzene určité sú aj niektoré kategórie gramatických mien, napríklad

Viazanosť[upraviť]

Pozri: →Genitívne spojenie