Arabčina/Ukazovacie zámená

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ukazovacie zámená[upraviť]

Moderné ukazovacie zámena (الأَسْمَاءُ الإِشَارَةُ [ al-ʾasmáʾu-l-ʾišáraẗu ]) sa mnohé skladajú zo zámena z klasickej arabčiny, pripojeného za úvodnú (zvolaciu) časticu هَا [ há- ]. Koncový ʾalif predpony sa v pravopise skrátil na dýkový alif (ا) alebo vymizol úplne, zostalo len krátke a:

  • هَا [ há- ] +‎ ذَا [ ðá ] →‎ هٰذَا [ háðá ] tento
(→‎ هَذَا [ haðá ])
  • هَا [ há- ] +‎ ذِي [ ðí ] →‎ هٰذِي [ háðí ] /‎ هٰذِهِ [ háðihi ] táto
(→‎ هَذِهِ [ haðihi ])
  • هَا [ há- ] +‎ ؤُلَاءِ [ ʾuláʾi ] →‎ هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo
(→‎ هَؤُلَاءِ [ haʾuláʾi ]

Arabčina tiež rozlišuje ukazovacie zámená podľa toho, či je subjekt na ktorý sa ukazuje v blízkosti (لِلقَرِيب [ li-l-qaríb ]) alebo v diaľke (لِلبَعِيد [ li-l-baʕíd ]):

Jednotné číslo Dvojné číslo Množné číslo
masc. fem. masc. fem.
v blízkosti هٰذَا [ háðá ] tento هٰذِهِ [ háðihi ] táto هٰذَانِ [ háðáni ] títo dvaja هٰتَانِ [ hátáni ] tieto dve هٰؤُلَاءِ [ háʾuláʾi ] títo / tieto
v diaľke ذٰلِكَ [ ðálika ] ten (tamten) تِلْكَ [ tilka ] tá (tamtá) ذَانِكَ [ ðánika ]
ذَاكَانِ [ ðákáni ]
tamtí dvaja تَانِكَ [ tánika ]
ذَاكِينِ [ ðákíni ]
tamtie dve أُولائِكَ [ ʾúláʾika ] tí (tamtí) / tie (tamtie)

Skloňovanie ukazovacích zámien[upraviť]

Ukazovacie zámená sa neskloňujú, okrem ukazovacích zámen v duálnom čísle, ktoré sa skloňujú ako každý pravidelný duál:

pád tvar
nominatív هٰذَانِ [ háðáni ] هٰتَانِ [ hátáni ]
genitív هٰذَيْنِ [ háðajni ] týchto dvoch,
týmto dvom
هٰتَيْنِ [ hátajni ] tieto dve,
týmto dvom
akuzatív

Ukazovacie frázy a ukazovacie vety[upraviť]

Ukazovacie frázy[upraviť]

Ukazovacie zámená sú v určitom stave (status determinatus) a stoja pred podstatným menom. Ak je podstatné meno tiež určité (napr. nesie určitý člen ال [ al- ]), obidva členy spojenia majú rovnakú gramatickú určitosť a dostávame frázu. Okrem určitosti s ním musia súhlasiť v rode aj v čísle (v prípade duálu aj v páde):

  • هٰذَا المُعَلِّمُ [ háðá-l-muʕallimu ] tento učiteľ
  • هٰذِهِ المُعَلِّمَةُ [ háðihi-l-muʕallimaẗu ] táto učiteľka
  • هٰذَانِ المُعَلِّمَانِ [ háðáni-l-muʕallimáni ] títo [dvaja] učitelia
  • هٰتَانِ المُعَلِّمَتَانِ [ hátáni-l-muʕallimatáni ] tieto [dve] učiteľky

Ukazovacie vety[upraviť]

Ak však členy spojenia majú nerovnakú určitosť, takže za (gramaticky určitým) ukazovacím zámenom stojí neurčité podstatné meno, dostávame ukazovacie vety.

Množné číslo[upraviť]

Ukazovacie zámená množného čísla sa používajú len pre životné podstatné mená:

  • هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمُونُ [ haʾuláʾi al-muʕallimúnu ] títo učitelia
  • هٰؤُلَاءِ المُعَلِّمَاتُ [ haʾuláʾi al-muʕallimátu ] tieto učiteľky

Pre neživotné podstatné mená v množnom čísle sa používajú ukazovacie zámená jednotného čísla ženského rodu, aj pre podstatné mená mužského rodu:

  • هٰذِهِ الكُتُبُ [ háðihi al-kutubu ] tieto knihy (m., Nepravidelné množné číslo)
  • هٰذِهِ الطَاوِلَاتُ [ háðihi aṭ-ṭáwilátu ] tieto stoly (f.)