Arabčina/Dvojné číslo prídavných mien

Dvojné číslo prídavných mien

Z hľadiska arabskej gramatiky, prídavné mená sa správajú rovnako ako podstatné mená a arabská gramatika ich klasifikuje v spoločnej kategórii jednoducho ako mená (pl. الأَسْمَاءُ [ al-ʾasmáʾ^u ]; meno اِسْمٌ [ ʾism^un ]). Pre porovnanie, v slovenčine existujú tiež takzvané spodstatnené prídavné mená ktoré preberajú funkciu a vlastnosti podstatných mien, napríklad pocestný, poistné, hlavný, chyžná a pod. Táto vlastnosť je pre arabčinu typická.

Prídavné mená nadobúdajú dvojné (a množné číslo) rovnakými koncovkami ako podstatné mená:

	prípona dvojného čísla
pád	m.	f.
nominatív	ـَانِ [ -áni ]
genitív	ـَيْنِ [ -ajni ]
akuzatív

Napríklad:

• صَغِيرٌ [ ṣaġír^un ] malý → صَغِيرَانِ [ ṣaġíránⁱ ] malí (dvaja) / صَغِيرَيْنِ [ ṣaġírajnⁱ ]

V ženskom rode sa finálne písmeno تَاء مَرْبُوطَة [ táʾ marbúṭaẗ ] (ة) mení na obyčajné تَاء [ táʾ ] (ﺕ):

• صَغِيرَةٌ [ ṣaġíraẗ^un ] malá → صَغِيرَتَانِ [ ṣaġíratánⁱ ] malé (dve) / صَغِيرَتَيْنِ [ ṣaġíratajnⁱ ]

Zhoda s podstatným menom

Prídavné meno sa zhoduje v čísle s podstatným menom, ktoré označuje. To platí aj pre dvojné číslo:

• رَجُلٌ جَمِيلٌ [ radžul^un džamíl^un ] (akýsi) pekný muž → رَجُلَانِ جَمِيلَانِ [ radžulánⁱ džamílánⁱ ] (akísi dvaja) pekní muži
• طَالِبٌ فَقِيرٌ [ ṭálib^un faqír^un ] (akýsi) chudobný študent → طَالِبَانِ فَقِيرَانِ [ ṭálibánⁱ faqíránⁱ ] (akísi dvaja) chudobní študenti
• طَالِبَةٌ فَقِيرَةٌ [ ṭálibaẗ^un faqíraẗ^un ] (akási) chudobná študentka → طَالِبَتَانِ فَقِيرَتَانِ [ ṭálibatánⁱ faqíratánⁱ ] (akési dve) chudobné študentky

Pozri tiež: Dvojné číslo