Arabčina/Vzťažné prídavné mená

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vzťažné prídavné mená[upraviť]

النِّسْبَة [ an-nisbaẗu ] vzťah, súvis

Vzťažné prídavné meno sa používa sa na vyjadrenie pôvodu, vzťahu alebo súvisu, napríklad na pomenovanie národnosti, obyvateľa oblasti, obyvateľa mesta (Egypťan, Libanončan, Američan), alebo vo všeobecnosti na tvorbu slov vyjadrujúcich abstraktný kontext alebo súvis. Sú častou súčasťou arabských mien osôb.

Geografický vzťah[upraviť]

Vzťažné prídavné meno sa tvorí z podstatného mena príponou:

  • v mužskom rode: ـِيّ [ -íj ] (vyslovuje sa ako dôrazné [ -í ])
  • v ženskom rode: ـِيّـ [ -íj- ] + feminínna prípona ـَة [ -aẗ ] →‎ ـِيَّة [ -íjaẗ ] (vyslovuje sa ako dôrazné [ -ía ])
Vzor
podstatné meno mužský rod ženský rod
لُبْنَان [ lubnán ] لُبْنَانــِيٌّ [ lubnáníjun ] لُبْنَانــِيَّةٌ [ lubnáníjaẗun ]
Libanon (akýsi) libanonský (akási) libanonská

Podstatné mená s príponou ـَة [ -aẗ ] strácajú túto koncovku:

  • مَكَّة [ makkaẗ ] Mekka →‎ مَكِّيٌّ [ makkíjun ] Mekkčan, mekkský

Nepravidelné podstatné mená[upraviť]

Pri vytváraní vzťažného prídavného mena z nepravidelných podstatných mien sa pôvodné podstatné meno mení.

Skrátené podstatné mená[upraviť]

Podstatné mená končiace na ـَا [ -a ] (alebo ـَى [ -a ]) strácajú koncový ʾalif, ktorý sa nahrádza príponou ـِيّ [ -íj ] / ـِيَّة [ -íjaẗ ], napríklad

  • كَنَدَا [ kanadá ] Kanada →‎ كَنَدِيٌّ [ kanadíjun ] Kanaďan, kanadský / كَنَدِيَّةٌ [ kanadíjaẗun ] Kanaďanka, kanadská
  • سُورِيَّا [ súríjá ] Sýria →‎ سُورِيٌّ [ súríjun ] Sýrijčan, sýrsky / سُورِيَّةٌ [ súríjaẗun ] Sýrčanka, sýrska
Predĺžené podstatné mená[upraviť]

Podstatné mená končiace na ـَاء [ -áʾ ] strácajú koncové písmeno hamzaẗ, ktoré sa mení na و [ wáw ], v prípade keď nie je súčasťou koreňa. Napríklad

  • صَحْرَاْءٌ [ ṣaḥráʾun ] púšť →‎ صَحْرَاْوِيٌّ [ ṣaḥráwíjun ] púštny / صَحْرَاْوِيَّةٌ [ ṣaḥráwíjaẗun ] púštna (koreň slova je صحر [ ṣḥr ])

Ak je však hamzaẗ súčasťou koreňa, nestráca sa:

  • إِسْتِوَاء [ ʾistiwáʾ ] rovnosť, rovník →‎ إِسْتِوَائِيٌّ [ ʾistiwáʾíjun ] rovníkový (koreň slova je سوء [ swʾ ])

Abstraktný vzťah[upraviť]

Vzťažné prídavné mená sú v arabčine dôležitým spôsobom slovotvorby abstraktných prídavných mien:

  • تَاْرِيْخٌ [ táríchun ] história →‎ تَاْرِيْخِيٌّ [ táríchíjun ] historický
  • مَاْلٌ [ málun ] majetok, príjem, peniaze →‎ مَاْلِيٌّ [ málíjun ] peňažný

V ženskom rode:

  • عَاْئِلَةٌ [ ʕáʾilaẗun ] rodina, domácnosť →‎ عَاْئِلِيٌّ [ ʕáʾilíjun ] rodinný, domácky

Historický koreň[upraviť]

Pri niektorých podstatných menách sa nisbaẗ tvorí z historického koreňa slova, ktorý v bežnom tvare už nie je zjavný:

  • أَبٌ [ ʾabun ] otec →‎ أَبَوِيٌّ [ ʾabawíjun ] otcovský (koreň slova je ءبو [ ʾbw ])
  • أَخٌ [ ʾachun ] brat →‎ أَخَوِيٌّ [ ʾachawíjun ] bratský (koreň slova je ءخو [ ʾchw ])
  • نَبِيٌّ [ nabíjun ] prorok →‎ نَبَوِيٌّ [ nabawíjun ] prorocký (koreň slova je نبء [ nbʾ ])

V ženskom rode:

  • لُغَةٌ [ luġaẗun ] jazyk →‎ لُغَوِيٌّ [ luġawíjun ] jazykový, lingvistický (koreň slova je لغو [ lġw ])

Menné spojenia[upraviť]

V neposledom rade, vzťažné prídavné mená sú častým doplnkom podstatného mena v mennom spojení, čím vzniká ustálené slovné spojenie:

  • كِتَاب [ kitáb ] kniha + مَدْرَسَة [ madrasaẗ ] školaكِتَابٌ مَدْرَسِيٌّ [ kitábun madrasíjun ] školská kniha, učebnica