Arabčina/Vzťažné prídavné mená

Vzťažné prídavné mená

النِّسْبَة [ an-nisbaẗ^u ] vzťah, súvis

Vzťažné prídavné meno sa používa sa na vyjadrenie pôvodu, vzťahu alebo súvisu, napríklad na pomenovanie národnosti, obyvateľa oblasti, obyvateľa mesta (Egypťan, Libanončan, Američan), alebo vo všeobecnosti na tvorbu slov vyjadrujúcich abstraktný kontext alebo súvis. Sú častou súčasťou arabských mien osôb.

Geografický vzťah

Vzťažné prídavné meno sa tvorí z podstatného mena príponou:

• v mužskom rode: ـِيّ [ -íj ] (vyslovuje sa ako dôrazné [ -í ])
• v ženskom rode: ـِيّـ [ -íj- ] + feminínna prípona ـَة [ -aẗ ] →‎ ـِيَّة [ -íjaẗ ] (vyslovuje sa ako dôrazné [ -ía ])

Vzor

podstatné meno	mužský rod	ženský rod
لُبْنَان [ lubnán ]	لُبْنَانــِيٌّ [ lubnáníjun ]	لُبْنَانــِيَّةٌ [ lubnáníjaẗun ]
Libanon	(akýsi) libanonský	(akási) libanonská

Podstatné mená s príponou ـَة [ -aẗ ] strácajú túto koncovku:

• مَكَّة [ makkaẗ ] Mekka →‎ مَكِّيٌّ [ makkíj^un ] Mekkčan, mekkský

Nepravidelné podstatné mená

Pri vytváraní vzťažného prídavného mena z nepravidelných podstatných mien sa pôvodné podstatné meno mení.

Skrátené podstatné mená

Podstatné mená končiace na ـَا [ -a ] (alebo ـَى [ -a ]) strácajú koncový ʾalif, ktorý sa nahrádza príponou ـِيّ [ -íj ] / ـِيَّة [ -íjaẗ ], napríklad

• كَنَدَا [ kanadá ] Kanada →‎ كَنَدِيٌّ [ kanadíj^un ] Kanaďan, kanadský / كَنَدِيَّةٌ [ kanadíjaẗ^un ] Kanaďanka, kanadská
• سُورِيَّا [ súríjá ] Sýria →‎ سُورِيٌّ [ súríj^un ] Sýrijčan, sýrsky / سُورِيَّةٌ [ súríjaẗ^un ] Sýrčanka, sýrska

Predĺžené podstatné mená

Podstatné mená končiace na ـَاء [ -áʾ ] strácajú koncové písmeno hamzaẗ, ktoré sa mení na و [ wáw ], v prípade keď nie je súčasťou koreňa. Napríklad

• صَحْرَاْءٌ [ ṣaḥráʾ^un ] púšť →‎ صَحْرَاْوِيٌّ [ ṣaḥráwíj^un ] púštny / صَحْرَاْوِيَّةٌ [ ṣaḥráwíjaẗ^un ] púštna (koreň slova je صحر [ ṣḥr ])

Ak je však hamzaẗ súčasťou koreňa, nestráca sa:

• إِسْتِوَاء [ ʾistiwáʾ ] rovnosť, rovník →‎ إِسْتِوَائِيٌّ [ ʾistiwáʾíj^un ] rovníkový (koreň slova je سوء [ swʾ ])

Abstraktný vzťah

Vzťažné prídavné mená sú v arabčine dôležitým spôsobom slovotvorby abstraktných prídavných mien:

• تَاْرِيْخٌ [ tárích^un ] história →‎ تَاْرِيْخِيٌّ [ táríchíj^un ] historický
• مَاْلٌ [ mál^un ] majetok, príjem, peniaze →‎ مَاْلِيٌّ [ málíj^un ] peňažný

V ženskom rode:

• عَاْئِلَةٌ [ ʕáʾilaẗ^un ] rodina, domácnosť →‎ عَاْئِلِيٌّ [ ʕáʾilíj^un ] rodinný, domácky

Historický koreň

Pri niektorých podstatných menách sa nisbaẗ tvorí z historického koreňa slova, ktorý v bežnom tvare už nie je zjavný:

• أَبٌ [ ʾab^un ] otec →‎ أَبَوِيٌّ [ ʾabawíj^un ] otcovský (koreň slova je ءبو [ ʾbw ])
• أَخٌ [ ʾach^un ] brat →‎ أَخَوِيٌّ [ ʾachawíj^un ] bratský (koreň slova je ءخو [ ʾchw ])
• نَبِيٌّ [ nabíj^un ] prorok →‎ نَبَوِيٌّ [ nabawíj^un ] prorocký (koreň slova je نبء [ nbʾ ])

V ženskom rode:

• لُغَةٌ [ luġaẗ^un ] jazyk →‎ لُغَوِيٌّ [ luġawíj^un ] jazykový, lingvistický (koreň slova je لغو [ lġw ])

Menné spojenia

V neposledom rade, vzťažné prídavné mená sú častým doplnkom podstatného mena v mennom spojení, čím vzniká ustálené slovné spojenie:

• كِتَاب [ kitáb ] kniha + مَدْرَسَة [ madrasaẗ ] škola → كِتَابٌ مَدْرَسِيٌّ [ kitáb^un madrasíj^un ] školská kniha, učebnica