Arabčina/Arabské písmo

Nácvik písma a písania je základnou znalosťou, na ktorej tento kurz stavia, je však momentálne mimo jeho sylabu. Na internete existuje množstvo zdrojov, ktoré umožňujú samostatné štúdium čítania aj zápisu arabského písma. Cieľom tejto stránky je zosumarizovať ortografické pravidlá a uviesť originálnu arabskú gramatickú terminológiu.

Diakritické značky

Diakritické značky sú súčasťou arabského písma, aj keď sa v bežnom texte nie vždy používajú v úplnosti. Arabský pravopis rozoznáva

• إِعْجَام [ ʾiʕdžám ] – bodky na rozlíšenie písmen s rovnakým základným tvarom
• تَشْكِيل [ taškíl ] – ostatné diakritické značky určené na formovanie výslovnosti, kam patria:
  • حَرَكَات [ ḥarakát ] – značky pre krátke samohlásky a / i / u
  • تَنْوِين [ tanwín ] – značky pre príponu neurčitosti
  • سُكُون [ sukún ] – značka pre absenciu samohlásky
  • شَدَّة [ šaddaẗ ] – značka pre zdvojenie spoluhlásky

ʾIʕdžám

Príklady:

• ٮ →‎ ب /‎ ت /‎ ث
• ح →‎ خ /‎ ج
• د →‎ ذ
• ر →‎ ز
• س →‎ ش

Taškíl

Ḥarakát

Arabské písmo neobsahuje samostatné písmená pre krátke samohlásky a, i, u. Tieto sa zapisujú diakritickými značkami nad (a, u) alebo pod (i) predchádzajúcu spoluhlásku.

• Fatḥaẗ (فَتْحَة) je značka pre krátku samohlásku a

ب [ b ] +‎ ـَ [ a ] →‎ بَ [ ba ]

• Kasraẗ (كَسْرَة) je značka pre krátku samohlásku i

ب [ b ] +‎ ـِ [ i ] →‎ بِ [ bi ]

• Ḍammaẗ (ضَمَّة) je značka pre krátku samohlásku u

ب [ b ] +‎ ـُ [ u ] →‎ بُ [ bu ]

Tanwín

Značkami تَنْوِين [ tanwín ] sa vyjadruje prípona [ -ⁿ ], označujúca neurčitosť podstatného mena (presnejše, absencia určenia/určitosti). V závislosti od pádovej koncovky ([ -^u ], [ -ⁱ ] a [ -^a ]) tak dostávame zložené prípony [ -^un ], [ -ⁱⁿ ] alebo [ -^an ]. Tieto sa zapisujú zdvojenými samohláskovými značkami (ḥarakát):

• ب [ b ] +‎ ـً [ ^an ] →‎ بً [ b^an ]
• ب [ b ] +‎ ـٍ [ ⁱⁿ ] →‎ بٍ [ bⁱⁿ ]
• ب [ b ] +‎ ـٌ [ ^un ] →‎ بٌ [ b^un ]

Tanwín al-fatḥaẗ ([ -^an ] sa kladie na ʾalif, táʾ marbúṭa alebo hamza:

• ا +‎ ـً →‎ اً [ -^an ]
• ة +‎ ـً →‎ ةً [ -aẗ^an ]
• ﺀ +‎ ـً →‎ ءً [ -ʾ^an ]

Ak sa slovo nekončí ani na jedno z týchto písmen, tanwín al-fatḥaẗ sa kladie na dodatkový ʾalif, ktorý ostáva neznelý (nevyslovuje sa).

Sukún

Značka سُكُون [ sukún ] označuje hlásku, za ktorou nenasleduje žiadna krátka samohláska; signalizuje teda explicitne absenciu značiek fatḥaẗ, kasraẗ alebo ḍammaẗ.

ب +‎ ـْ →‎ بْ [ b ]

Šaddaẗ

Značka شَدَّة [ šaddaẗ ] sa používa v prípade, keď by po sebe mali nasledovať dve rovnaké písmená (arabskej abecedy). V takomto prípade sa zapíše len jedno písmeno a nad neho sa umiestňuje šaddaẗ označujúca zdvojenie:

ب +‎ ب →‎ بّ [ bb ]

Ak je text vokalizovaný, samohláskové značky ḥarakát sa zapisujú diakritickými značkami nad (a, u) alebo pod (i) značku šaddaẗ:

ب +‎ بَ →‎ بَّ [ bba ]

ب +‎ بُ →‎ بُّّ [ bbu ]

ب +‎ بِ →‎ بِّ [ bbi ]

Polosamohlásky

• و [ w ]
• ي [ j ]

Dlhé samohlásky

• ا [ á ]
• و [ ú ]
• ي [ í ]

Dvojhlásky

• ـَوْ [ aw ] — napríklad يَوْم [ jawm ] deň
• ـَيْ [ aj ] — napríklad بَيْت [ bajt ] dom

Zvláštne písmená

Hamzaẗ

Písmeno ء zvané هَمْزَة [ hamzaẗ ] má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky vo výslovnosti tak správa. V zápise primárne predstavuje ráz – neznelú razenú hrtanovú spoluhlásku ([ ʾ ]). Ráz sa historicky zapisoval písmenom ʾalif (ا), ale vývojom písma stratil spoluhláskovú hodnotu a nahradilo ho písmeno hamzaẗ odvodené od písmena ʕajn (ع). Hamzaẗ sa preto nieked pokladá za spoluhláskovú formu písmena ا [ ʾalif ].

Ráz (hamzaẗ) nadobúda v pravopise dve formy:

• هَمْزَة القَطْع [ hamzaẗ al-qaṭʕ ] oddeľujúca hamzaẗ
• هَمْزَة الوَصْل [ hamzaẗ al-waṣl ] spájajúca hamzaẗ

Hamzaẗ al-qaṭʕ

Oddeľujúca hamzaẗ (هَمْزَة القَطْع [ hamzaẗ al-qaṭʕ ]) sa vžy vyslovuje ako ráz, bez ohľadu na pozíciu v slove alebo vo vete. Môže stáť na začiatku, v strede, alebo na konci slova.

Zápis

Hamzaẗ al-qaṭʕ sa zapisuje buď samostatne (ء), alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno zvané sedadlo alebo stolička (كُرْسِيّ [ kursíj ]) ktorým môže byť

• ا [ ʾalif ]
• ﻭ [ wáw ]
• ى [ jáʾ ] bez bodiek pod písmenom.

Takéto písmeno pre sedadlo (ا, ﻭ, ى) je len pravopisná pomôcka na zápis hamzaẗ al-qaṭʕ a nemá vlastnú fonetickú hodnotu (nikdy sa nečíta ako [ á ], [ í ] či [ ú ]). Hamzaẗ al-qaṭʕ sa na sedadlo zapisuje nasledovne:

• ء +‎ ا →‎ أ alebo إ
• ء +‎ ﻭ →‎ ؤ
• ء +‎ ى →‎ ئ

Na začiatku slova je sedadlom pre hamzaẗ al-qaṭʕ vždy písmeno ʾalif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamzaẗ usadí nad ʾalif (أ) alebo pod ʾalif (إ):

• ءَ +‎ ا →‎ أَ [ ʾa- ]
• ءُ +‎ ا →‎ أُ [ ʾu- ]
• ءِ +‎ ا →‎ إِ [ ʾi- ]

Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ al-qaṭʕ nad písmenom ʾalif alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa však môžme stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif.

• أَ [ ʾa- ] →‎ أ →‎ ا
• أُ [ ʾu- ] →‎ أ →‎ ا
• إِ [ ʾi- ] →‎ إ →‎ ا

Príklad

• أَنَاْ [ ʾaná ] ja →‎ أنا →‎ انا

Hamzaẗ al-waṣl

Spájajúca hamzaẗ (هَمْزَة الوَصْل [ hamzaẗ al-waṣl ]) je miznúci alebo zanikajúci ráz, ktorý sa vyslovuje (alebo zapisuje) len ak nasleduje po pauze, krátkej prestávke v reči. Pauza v arabčine sa prirodzene vyskytuje napríklad na konci vety pred začiatkom vety po nej nasledujúcej, po čiarke pred pokračovaním vety alebo na konci verša pred začiatkom verša nasledujúceho. Ak sa však hamzaẗ al-waṣl vyskytuje vo vnútri vety alebo výrazu, kde nasleduje za predchádzajúcim slovom, vypúšťa sa z výslovnosti (a často aj zo zápisu) a dochádza ku spojenej výslovnosti oboch slov.

Zápis

Hamzaẗ al-waṣl sa zapisuje osobitným písmenom (ٱ, ـٱ), ktoré sa nazýva أَلِف وَصْلَة [ ʾalif waṣlaẗ ] spájajúci ʾalif a ktoré pozostáva z modifikovaného písmena ṣád (ﺹ) usadeného nad písmeno ʾalif (ا). V nedôslednom alebo nevokalizovanom zápise sa ʾalif waṣlaẗ (ٱ) často objavuje len ako obyčajné pismeno ʾalif (ا).

• ٱَ [ ʾa- ] →‎ اَ →‎ ا
• ٱُ [ ʾu- ] →‎ اُ →‎ ا
• ٱِ [ ʾi- ] →‎ اِ →‎ ا

Výskyt

Hamzaẗ al-waṣl sa v arabčine vyskytuje v presne určených situáciách:

1. Ako prvé písmeno určitého člena ٱَلْ [ ʾal- ]; po vyslovenej hamzaẗ al-waṣl tu vždy nasleduje fatḥaẗ [ ʾa- ] (a určitý člen je jediný prípad, kedy hamzaẗ al-waṣl nesie samohlásku fatḥaẗ).
2. Ako prvé písmeno
   • vybraných podstatných mien (v literatúre sa ich počet uvádza medzi 6 a 10); po vyslovenej hamzaẗ al-waṣl tu vždy nasleduje kasraẗ [ ʾi- ],
   • určitých slovesných foriem; po vyslovenej hamzaẗ al-waṣl nasleduje kasraẗ [ ʾi- ] alebo ḍammaẗ [ ʾu- ].

V podstatných menách a slovesách (2. prípad) prostetická (pomocná) hamzaẗ al-waṣl so svojou nasledujúcou krátkou samohláskou umožňuje výslovnosť slov, ktoré by sa inak začínali dvomi spoluhláskami, čo je v arabčine na začiatku slova neprípustné. Presnejšie vysvetlenie tohto javu výskytu je, že sa jedná o slová, v ktorých prvá spoluhláska (ᴄ₁) nenesie samohlásku, takže vďaka prostetickej slabike hamzaẗ al-waṣl + ḥarakaẗ (ᴄ₀ᴠ₀) sa nefonetická počiatočná slabika (*ᴄ₁ᴄ₂ᴠ₂) zmení na dve fonetické slabiky (ᴄ₀ᴠ₀ᴄ₁.ᴄ₂ᴠ₂):

• ᴄ₀ᴠ₀ + *ᴄ₁ᴄ₂ᴠ₂ → ᴄ₀ᴠ₀ᴄ₁.ᴄ₂ᴠ₂

Vybrané slová s hamzaẗ al-waṣl

1. ٱِبْنٌ [ ʾibn^un ] syn ←‎ نْنُ [ *bn^u ]
   • ٱِبْنَةٌ [ ʾibnaẗ^un ] dcéra, dievča
2. ٱِبْنَمٌ [ ʾibnam^un ] syn
3. ٱِمْرُؤٌ alebo ٱِمْرُؤٌاْ [ ʾimruʾ^un ], alebo ٱِمْرَأٌ [ ʾimraʾ^un ] muž, človek (ɢ: ٱِمْرِئِ [ ʾimriʾⁱ ], ᴀ: ٱِمْرَأَ [ ʾimraʾ^a ])
   • ٱِمْرَأَةٌ [ ʾimraʾaẗ^un ] žena
4. ٱِثْنَانِ [ ʾiθnánⁱ ] dva/dvaja
   • ٱِثْنَتَانِ [ ʾiθnatánⁱ ] dve
5. ٱِسْمٌ [ ʾism^un ] meno
6. ٱِسْتٌ [ ʾist^un ] zadok

Elízia hamzaẗ al-waṣl

Vypustenie (elízia) rázu hamzaẗ al-waṣl v nepauzálnej (viazanej) výslovnosti je vždy úplné, vrátane krátkej samohlásky nasledujúcej po ráze, ale ʾalif waṣlaẗ (ٱ) niekedy v zápise ostáva. Dochádza tak ku dvom prípadom:

• Elízia vo výslovnosti aj v zápise
• Elízia len vo výslovnosti

Elízia vo výslovnosti aj v zápise

V takomto prípade sa ʾalif waṣlaẗ (ٱ) pri elízii rázu hamzaẗ al-waṣl nezapisuje.

• بِ [ bi ] v (predložka) + ٱِسْمٌ [ ʾism^un ] meno →‎ بِسْمِ [ bi-smⁱ ] v mene (koho, čoho)

To je typické napríklad pre arabské mená, kde sa osobné meno spája s menom priameho predka (otca) prostredníctvom slova syn (ٱِبْن [ ʾibn ]):

• ٱَلحَرِثُ [ al-Ḥariθ^u ] + ٱِبْنُ [ ʾibn^u ] + هَمَّامٌ [ Hammám^un ] →‎ ٱَلحَرِثُ بْنُ هِمَّامٍ [ al-Ḥariθ^u‿bn^u Hammámⁱⁿ ] Ḥariθ syn Hammáma, Ḥariθ syn Hammámov
• زَيْدٌ [ Zajd^un ] + ٱِبْنُ [ ʾibn^u ] + عَمْرُوٌ [ ʕamr^un ] →‎ زَيْدُ بْنُ عَمْرٍو [ Zajd^u‿bn^u ʕamrⁱⁿ ] Zajd syn ʿAmra, Zajd syn ʿAmrov

Za zmienku tu stojí, že v hovorovej arabčine, ktorá nepoužíva pádové koncovky, tvar [ *bn^u ] dostáva prostetickú samohlásku [ i ]:

• ٱِبْنُ [ ʾibn^u ] →‎ بْنُ [ *bn^u ] →‎ بْنْ [ *bn ] →‎ بِنْ [ bin ]

K elízii však nedochádza, ak sa nejedná o priamy súsled mien otca a syna tvoriaci arabské meno:

• زَيْدٌ ٱِبْنُ عَمِّيْ [ Zajd^un ʾibn^u ʕammí ] Zajd, syn môjho strýka
• زَيْدٌ ٱِبْنُ مُحَمَّدٍ [ Zajd^un ʾibn^u Muḥammadⁱⁿ ] Zajd (je) syn Muḥammada, Zajd je Muḥammadov syn

Špecifický prípad je elízia hamzaẗ al-waṣl z určitého člena ٱَلْ [ ʾal- ]. Dochádza k nej v kombinácii so spojenou predložkou لِ /‎ لِـ [ li- ]:

• لِلرَّجُلِ [ li-r-radžulⁱ ] pre (toho) človeka

Inak dochádza k elízii hamzaẗ al-waṣl z určitého člena len vo výslovnosti a ʾalif waṣlaẗ (ٱ) sa po ostatných spojených predložkách zapisuje:

• بِٱلْقَلَمِ [ bi-l-qalamⁱ ] (s) perom

Elízia len vo výslovnosti

V ostatných prípadoch dochádza k elízii len vo výslovnosti a ʾalif waṣlaẗ (ٱ) sa zapisuje:

• هُوَ ٱبْنُ ٱلْمُدَرِّسِ [ huwa‿bn^u‿l-mudarrisⁱ ] on je syn (toho) učiteľa, on je učiteľov syn
• وَٱسْمُ ٱلْبِنْتِ أَنْهَار [ wa-sm^u‿l-bintⁱ ʾAnhár ] a meno (toho) dievčaťa je Anhár

Prostetické samohlásky

V niektorých prípadoch, aby sa zamedzilo opätovnému vzniku nefonetickej slabiky v dôsledku elízie, vkladá sa pri výslovnosti medzi dve spoluhlásky prostetická krátka samohláska kasraẗ [ i ]:

• ᴄ₀ᴠ₀ᴄ₁.ᴄ₂(ᴠ₂) → *ᴄ₁ᴄ₂(ᴠ₂) → ᴄ₁[i]ᴄ₂(ᴠ₂) (na začiatku slova)
• ᴄₓ ᴄ₀ᴠ₀ᴄ₁.ᴄ₂(ᴠ₂) → *ᴄₓ ᴄ₁ᴄ₂(ᴠ₂) → ᴄₓ[i]‿ᴄ₁.ᴄ₂(ᴠ₂) (ᴄₓ na konci slova + ᴄ₀ᴠ₀ᴄ₁.ᴄ₂(ᴠ₂) na začiatku slova)

Tento proces sa niekedy týka aj  hamzaẗ al-qaṭʕ , ktorá sa mení na hamzaẗ al-waṣl:

• مِنْ [ min ] + إِنْكِسَار [ ʾinkisár ] →‎ مِنِ ٱنْكِسَارِ [ mini‿nkisárⁱ ]

Táʾ marbúṭaẗ

Písmeno ة zvané تَاء مَرْبُوطَة [ táʾ marbúṭaẗ ] zviazané táʾ je variant písmena ت [ táʾ ]. Má tvar písmena ه [ háʾ ], ale pridávajú sa nad neho dve bodky:

• samostatný tvar (ة) sa píše po nespojených písmenách,
• koncový tvar (ﺔ) sa píše po spojených písmenách.

Píše sa výlučne na konci slova kde funguje ako súčasť prípony označujúcej ženský rod: -aẗ.

Pravidlá výslovnosti

• Ak slovo neobsahuje žiadne ďalšie prípony (okrem ة / ﺔ), táʾ marbúṭaẗ sa nevyslovuje vôbec, alebo len ako veľmi ľahký prídych (ʰ), takže feminínna prípona -aẗ sa vyslovuje ako [ -aʰ ].
• Ak slovo obsahuje okrem feminínnej prípony aj pádové prípony (-u, -i, -a), pripájajú sa za feminínnu príponu a dostávame -aẗu, -aẗi, -aẗa. Zápis táʾ marbúṭaẗ sa pritom nezmení (ة / ﺔ), hláska sa však stáva znelou a vyslovuje sa ako obyčajné t:
  • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةُ / ﹶﺔُ [ -atu ]
  • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةِ / ﹶﺔِ [ -ati ]
  • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] (vyslov [ -aʰ ]) → ﹶةَ / ﹶﺔَ [ -ata ]
• Ak slovo obsahuje okrem feminínnej a pádovej aj ďalšie prípony, táʾ marbúṭaẗ sa mení na obyčajné táʾ a aj sa tak vyslovuje:
  • ﹶة / ﹶﺔ [ -aẗ ] + ﹺﻲ [ -í ] → ﹶﺘِﻲ [ -atí ]

Lám-ʾalif

Digraf لا [ lám-ʾalif ] je ligatúra (zložka) z dvoch písmen, lám + ʾalif. Píše sa povinne, ak za písmenom ل [ lám ] nasleduje písmeno ا [ ʾalif ]:

• samostatný tvar (لا) sa píše po nespojených písmenách,
• koncový tvar (ﻼ) sa píše po spojených písmenách.

Zápis bez takejto ligatúry (napr. لَا) je nesprávny. Ligatúra lám-ʾalif sa píše aj keď je ʾalif nosičom pre hamza alebo maddaẗ.

ʾAlif maqṣúraẗ

Písmeno ى zvané أَلِف مَقصُورَة [ ʾalif maqṣúraẗ ] skrátený ʾalif (niekedy tiež zlomený ʾalif) vyzerá ako písmeno ﻱ [ jáʾ ] bez dvoch spodných bodiek:

• samostatný tvar (ﻯ) sa píše po nespojených písmenách,
• koncový tvar (ﻰ) sa píše po spojených písmenách.

Napriek odlišnému tvaru je to plnohodnotný samohláskový ʾalif [ á ], ale s výslovnosťou ktorá sa obvykle skracuje na [ a ], odtiaľ aj jeho názov. Píše sa na konci niektorých slov:

• مَقْهَى [ maqha ] kaviareň

ʾAlif na konci slova, respektíve trojspoluhláskového koreňa slova, nie je nikdy originálnou hláskou koreňa. Vzniká substitúciou za niektoré zo slabých písmen koreňa:

• ﻮ →‎ ﺎ
• ﻲ →‎ ﻰ

ʾAlif maddaẗ

Písmeno آ zvané أَلِف مَدَّة [ ʾalif maddaẗ ] predĺžený ʾalif nahrádza postupnosť, pri ktorej by bolo potrebné zapísať písmeno ʾalif dvakrát po sebe. Takáto situácia nastáva pri kombinácii písmen ʾalif hamza + fathaẗ + ʾalif:

• أَ [ ʾa ] + ا [ á ] → آ [ ʾá ]

ʾAlif chandžaríjaẗ

Malé písmeno ʾalif ( ^ا ) sa niekdy zapisuje nad predchádzajúce písmeno ako diakritické znamienko. V arabčine sa nazýva أَلِف خَنْجَرِيَّة [ ʾalif chandžaríjaẗ ] dýkový alif alebo jednoducho len أَلِف صَغِيرَة [ ʾalif saġíraẗ ] malý alif. Píše sa tradične v niekoľkých slovách, ktoré si uchovali historický pravopis, namiesto plnohodnotného písmena ʾalif ktoré sa z pravopisu vytratilo. V modernom zápise sa často vynecháva, respektíve sa používa fatḥaẗ, ale vo výslovnosti ostalo zachované ako hláska [ á ].

Príklady

• هٰذَا [ háðá ] tento → هَذَا
• لـٰكِن [ lákin ] ale, avšak
• رَحْمٰن [ raḥmán ] milosrdný
• إِلَىٰ [ ʾilá ] k, do
• عَلَىٰ [ ʕalá ] na, pri

Osobitne stojí za zmienku, že božie meno ʾAlláh sa musí písať s malým ʾalifom pre dlhú samohlásku -á-. Mnohé počítačové fonty však toto znamienko vôbec neobsahujú, takže aj keď je v slove zapísané, nemusí sa na obrazovke vôbec zobraziť. Fonty preto obsahujú osobitnú ligatúru s božím menom v správnom tvare:

• اللّٰه [ Allâh ] (bežný zápis – nemusí sa zobraziť správne)
• ﷲ [ Allâh ] (ligatúra)

 ʾAlif waṣlaẗ 

Pozri Hamzaẗ al-waṣl.

Tabuľka písmen

Tvar písmena				Názov písmena		Transliterácia
samostatný	finálny	mediálny	iniciálny	v arabčine	v prepise
ﺍ	ﺎ			أَلِف	ʾalif	ʾ / ’ (á)
ب	ﺐ	ﺒ	ﺑ	بَاء	báʾ	b
ﺕ	ﺖ	ﺘ	ﺗ	تَاء	táʾ	t
ﺙ	ﺚ	ﺜ	ﺛ	ثَاء	θáʾ	ṯ / θ / þ
ﺝ	ﺞ	ﺠ	ﺟ	جِيم	džím	ǧ / dž
ﺡ	ﺢ	ﺤ	ﺣ	حَاء	ḥáʾ	ḥ
ﺥ	ﺦ	ﺨ	ﺧ	خَاء	cháʾ	ch / ḫ / x
د	ﺪ			دَال	dál	d
ﺫ	ﺬ			ذَال	ðál	ḏ / δ / ð
ﺭ	ﺮ			رَاء	ráʾ	r
ﺯ	ﺰ			زَاِي	záí	z
ﺱ	ﺲ	ﺴ	ﺳ	سِين	sín	s
ﺵ	ﺶ	ﺸ	ﺷ	شِين	šín	šín
ﺹ	ﺺ	ﺼ	ﺻ	صَاد	ṣád	ṣ
ﺽ	ﺾ	ﻀ	ﺿ	ضَاد	ḍád	ḍ
ﻁ	ﻂ	ﻄ	ﻃ	طَاء	ṭáʾ	ṭ
ﻅ	ﻆ	ﻈ	ﻇ	ظَاء	ẓáʾ	ẓ
ﻉ	ﻊ	ﻌ	ﻋ	عَين	ʿajn	ʿ / ‘ / c / ʕ
ﻍ	ﻎ	ﻐ	ﻏ	غَين	ġajn	ġ
ﻑ	ﻒ	ﻔ	ﻓ	فَاء	fáʾ	f
ﻕ	ﻖ	ﻘ	ﻗ	قَاف	qáf	q
ﻙ	ﻚ	ﻜ	ﻛ	كَاف	káf	k
ﻝ	ﻞ	ﻠ	ﻟ	ﻻﻡ	lám	l
ﻡ	ﻢ	ﻤ	ﻣ	مِيم	mím	m
ﻥ	ﻦ	ﻨ	ﻧ	نُون	nún	n
ﻩ	ﻪ	ﻬ	ﻫ	هَاء	háʾ	h
ﻭ	ﻮ			وَاو	wáw	w (ú)
ﻱ	ﻲ	ﻴ	ﻳ	يَاء	jáʾ	j / y (í)
ﺀ				هَمْزَة	hamzaẗ	ʾ
ة	ﺔ			تَاء مَرْبُوطَة	táʾ marbúṭaẗ	ẗ