Dogmatika/Vlastnosti Božieho života
Činnosť veci je vždy úmerná s jej bytnosťou a preto aj s jej prirodzenosťou, ktorá je princípom činnosti. Akú má vec bytnosť, takú má prirodzenosť a činnosť. Nakoľko človek má inú bytnosť ako rastlina alebo zviera, má aj činnosti, ktoré tieto nemajú a sú to predovšetkým činnosti rozumu a vôle.
Boh má najdokonalejšiu bytnosť a preto je aj najdokonalejším spôsobom činný. Božia činnosť je dvojaká:
vnútorná (immanens), ktorou sám seba poznáva a chce alebo miluje a
vonkajšia (transiens), ktorou svet stvoril, udržuje a riadi.
Ďalej budeme pojednávať o poznaní a vôli Božej, ktoré sú podľa nášho chápania princípmi vnútorných činov. A pretože Božia moc je podľa nášho chápania princípom, základom, ktorým Boh vykonáva svojou činnosťou navonok a uskutočňuje to, na čom sa podľa svojho poznania a svojej vôle rozhodol, na konci tejto časti bude reč aj o moci Božej.
Poučky o Božom poznaní, chcení a moci majú veľký význam. S ich pomocou si prehĺbime znalosť Božej podstaty a zároveň sa objasnia Božie diela: stvorenie, vykúpenie a dokonanie, ktoré vykonal a vykonáva Boh pre našu spásu. Tieto poučky sú veľmi dôležité aj pre náboženský život, lebo v nich sa nám Boh predstavuje ako najdokonalejšia osobnosť, ktorá nás pozná, miluje a zľutováva sa nad nami a chce, aby sme sa s ním spojili poznaním, láskou a milosťou a nakoniec vo večnej blaženosti. Takto je náš styk s osobným Bohom, ktorého máme poznávať, milovať nadovšetko a vrúcne oslavovať, umožnený aj prikázaný. Tieto pravdy o Bohu vyhovujú ľudskej túžbe po dôvernom styku s Bohom, ktorý nás čo najdokonalejšie pozná a miluje, viac ako tie, ktoré nám približujú Boha v jeho nekonečnej dokonalosti a nekonečnej velebnosti.
Poznanie a chcenie sú prejavy života. U Boha - číre duchovnej osobnosti - spočíva všetok život práve v týchto činnostiach rozumu a vôle. Život je tým dokonalejší, čím menej závisí od vonkajších činiteľoch a okolnostiach, čím dokonalejšie ovláda hmotu a čím širšia je oblasť jeho činnosti.
Dogma viery je: Boh je živý, život sám a život najdokonalejší. De fide.
I. Vatikánsky koncil učí, že „jeden je pravý a živý Boh (Deus vivus)“, čím vlastne opakuje len to, čo predošlé koncily a všetky vyznania viery ohlasujú (DS 3001).
Písmo sv. často hovorí o Bohu a o Božom živote. „Boh živý“ je výraz, ktorý používa Písmo sv. výhradne o Bohu pravom na rozdiel od bohov falošných. Boh potvrdzuje svoje výroky slovami: „Akože žijem“. Izraelský národ prisahá: „Ako žije Jahve“.
Pán Ježiš označuje seba ako život. Jn14,6: Ja som Cesta i Pravda i Život“. Por. Jn5,26; 1Jn5,20. Ďalej porov.: Dt32,40; Sir18,1; Mt16,16; Heb10,3 a i.
Život Boží je najdokonalejší, lebo je absolútne vnútorný, nezávislý na vonkajších činiteľoch a okolnostiach, je samotná Božia podstata a preto je tak nekonečný, ako je nekonečná samotná Božia bytosť. U Boha neprechádzajú poznanie a chcenie z pokoja dočinnosti ( e potentia ad actum ), ani nepostupujú od jedného predmetu k druhému, ale sú číra činnosť, plný vlastný a samostatný život.
Tradícia - Sv. Gregor Nys. nazýva život Boží: Auto dzoé - sám život a stvorenia účastníkmi na tomto živote (in Jo., PG78, 285). Sv. Cyril Alex. dáva Bohu názov: dzoé kata fysin - život podstatný, život pochádzajúci zo samotnej jeho prirodzenosti (De div. nominibus, PG III, 857). Sv Augustín vo Vyznaniach lapidárne potvrdzuje, že v Bohu je najvyššie bytie i život to samé: „... Pane, ktorý si nás stvoril, v ktorom niet rozdielu medzi bytím a žitím, lebo najvyššie Bytie a najvyšší Život je v Tebe to isté“ (Summe esse atque summe vivere idipsum es, 1,6.10). Teda sv. Augustín odôvodňuje dokonalosť Božieho života z identity tohto života s absolútnym Božím Bytím. Vo svojom diele De Trinitate (VI,10,11) píše: „Tam (v Synovi Božom je prvý a najvyšší život. Pre neho nie je niečím iným a niečím iným bytie, ale bytie a život sú jedno a to isté“. - „Ako Boh je pre tvory príčinou bytia, tak je pre ne aj príčinou života“. - „Boh je životom životov“ (Vyzn. 3,6,1; Deus est vita vitarum), píše ten istý sv. Augustín.
Podľa sv. Tomáša (STh, I,18,3) Boh je maxime vivens, obtinet gradum vitae. U Boha nie je základ života rozdielny od jeho podstaty, ani životné akty nie sú rozdielne od jeho bytnosti, takže jeho život je celý zároveň plný, najdokonalejší a najvyšší. Najdokonalejší Boží život spočíva v tom, že Boh všetko, čo má v sebe pravdu, najjasnejšia a všestranne poznáva a preto tiež všetko dobro slobodne chce. Ž 35,10: „Veď u teba je prameň života“. Sk 17,25: „sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.“
Intelektuálne poznanie a chcenie je životná činnosť duchovnej bytosti. Keďže je Boh nielen živý, ale je sám nekonečný Život (Jn 14,6), preto aj jeho poznanie a chcenie je nekonečné a je totožné s jeho podstatou.
Použitá literatúra:
- KANDERA,Pavol, Prednášky zo špeciálnej dogmatiky. Prvý traktát, Bratislava 1996.
