Esperanto/Interlingvistika
Interlingvistika je interdisciplinárny odbor jazykovedy, zaoberajúci sa medzinárodnou komunikáciou z aspektov politických, lingvistických, ekonomických, sociálnych, informačnoteoretických a iných. Ako prostriedok medzinárodnej komunikácie interlingvistika skúma najmä plánové jazyky, ich tvorbu, fungovanie a históriu.
Pod jazykovým plánovaním sa môže rozumieť
- vedomé ovplyvňovanie už existujúcich jazykov
- tvorba nových, "umelých" jazykov.
V dnešnej interlingvistike sa pre ľudské umelé jazyky uprednostňuje termín plánové alebo plánované jazyky: termín umelé jazyky má širší význam a zahŕňa aj jazyky strojové, napríklad programovacie, ktoré sa od ľudských jazykov zásadne odlišujú svojou neúplnosťou: ľudský jazyk, na rozdiel od strojového, je otvorený, vyvíjajúci sa systém schopný potenciálne vyjadriť ľubovoľný obsah.
Tvorbou plánových jazykov sa ľudia zaoberali už v staroveku, prvý doložený pokus je Lingua Ignota od abatyše Hildegardy (1134). Myšlienku, že by mal byť vytvorený jazyk nový, nad iné jasný a jednoduchý vyslovil a jej realizáciu načrtol vo svojom diele Panglottia Ján Amos Komenský. Projekty plánových jazykov zažili skutočný rozkvet v období renesancie, keď ich boli vytvorené celé stovky; ich počet v súčasnosti neustále narastá.
Termín interlingvistika zaviedol belgický jazykovedec Jules Meysmans; medzi jazykovedcov, ktorí sa ňou zaoberali, patrí Otto Jespersen.
Štádiá plánového jazyka
[upraviť]V prvom štádiu existuje len projekt plánového jazyka, teda autorom vytvorená slovná zásoba a gramatika. Autorov koncept, ako by budúci jazyk mal fungovať, sa nazýva prvotná teória (Kuznecov: первичная теория). Takýchto projektov existujú stovky až tisíce.
Len málo jazykov sa však dostalo do štádia sociálnej realizácie, teda do štádia, keď sú skutočne používané spoločenstvom hovoriacich a prakticky spĺňajú všetky alebo aspoň niektoré jazykové funkcie. Medzi čiastočne sociálne realizované jazyky môžeme zaradiť latino sine flexione, occidental (premenovaný neskôr na interlingue), novial a volapük. Vysoký stupeň sociálnej realizovanosti dosiahli interlingua (IALA), ido a esperanto. Teória odvodená z praktického fungovania plánového jazyka ako živého ľudského jazyka (deskriptívna) sa nazýva druhotná teória (Kuznecov: вторичная теория).
Klasifikácia plánových jazykov
[upraviť]Apriórne a aposteriórne. Inak podľa mnohých kritérií.
Stratégie medzinárodnej komunikácie
[upraviť]Jazykový imperializmus. Jazykový feudalizmus. Jazykový helvetizmus. Jazykový kybernetizmus. Jazykový neutralizmus.
Svetová angličtina. Mnohojazyčnosť. Sprostredkovatelia. Kybernetizmus. Neutrálna mnohojazyčnosť.
Literatúra
[upraviť]- Кузнецов, Сергей Николаевич: Теоретические основы интерлингвистики, Москва: Изд. унив. дружбы народов, 1987
- Barandovská-Frank, Věra: Enkonduka lernolibro de interlingvistiko, Sibiu: Editura Universităţii, 1995, ISBN 9739560468, http://wwwcs.uni-paderborn.de/extern/fb/2/Kyb.Paed/INT/
- Košecký, Stanislav: Problémy medzinárodnej jazykovej komunikácie a plánované jazyky, najmä esperanto (kand. diz. práca: Slovenská akadémia vied), Bratislava, 1989
- Nitobeho centrum pre jazykovú demokraciu: http://sk.nitobe.info/ld/lingvoj/planlingvoj.php
- Lingva Prismo/Optikou jazykov: http://www.lingvo.info/interlingvismo/strategioj.php?lingvo=sk