Asertivita/Asertívna komunikácia

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Asertivita > Asertívna komunikácia



Asertivita je komunikačná zručnosť zdôrazňujúca aspekt sebadôvery a sebapresadenia.

Slovo asertivita nie je chápané vždy správnym spôsobom. Neoprávnene sa toto slovo považuje občas za akési synonymum agresivity, aj keď jeho skutočný význam je pozitívny. Je popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania.

Riešenie konfliktov[upraviť]

Víťazné riešenie konfliktov[upraviť]

Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj (agresia) a únik (pasivita). Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu - riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená. Riešenie situácií spôsobom, pri ktorom ktokoľvek prehráva, je neperspektívne, pretože porazený bude striehnuť na príležitosť, ako sa stať víťazom. Rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať so zákonitou odvetou.

Asertívne riešenie konfliktov[upraviť]

Asertívne riešenie konfliktov vedie

  • k sebapresadeniu,
  • k vnútornej spokojnosti,
  • k spolupráci,
  • k rozvoju priateľstva
  • k pocitu spolupatričnosti,
  • k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.

Manipulatívne správanie[upraviť]

Neasertívne správanie nazývame aj manipulatívne. Manipulatívne správanie je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.

Zmena manipulatívneho správania na asertívne[upraviť]

Neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie. Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:

  1. Pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania,
  2. osvojenie si filozofie asertívneho správania sa,
  3. dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník,
  4. prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa.

Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.

Vyjadrovanie vlastných pocitov[upraviť]

U ľudí hanblivých, úzkostných a neasertívnych sa často vyskytujú problémy vo zvládaní sociálnych situácií. Pocity úzkosti z rozhovoru a sociálneho kontaktu súvisia s prežitými nezdarmi v tejto oblasti. Pritom je však existencia, uvoľnenosť a spontánnosť sociálnej komunikácie podmienkou pre rozvoj akéhokoľvek vzťahu a pre pocit životnej spokojnosti.

Asertivita nespočíva iba v obrane vlastných práv a v znemožnení manipulácií zo strany partnera - to je oklieštené a nesprávne nazeranie na asertivitu. Je to tiež komunikácie s inými ľuďmi.

Podmienkou prekonania neasertívnej hanblivosti a uzavretosti je aj dávka odvahy v rozhovore sa svojmu partnerovi priblížiť, "dotknúť sa ho" a tiež "odkryť i samého seba" na miestach, ktoré zasahujú do vlastného súkromia. Okrem asertívnych zručností k úspechu asertívnej sociálnej komunikácie vedie aj uplatňovanie asertívneho mimoslovného správania v týchto oblastiach:

  • Výraz tváre a mimika,
  • pohľad a očný kontakt,
  • reč tela,
  • vokálne kľúče,
  • dotyky,
  • načasovanie reakcie,
  • obsah a forma správy,
  • osobná upravenosť.

Zosúladená mimoslovná komunikácia s obsahom správy potvrdzuje "pravdivosť" a "úprimnosť" našej komunikácie. Ak vnímame nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou časťou reakcií, mávame pocit, že "niečo nedefinovateľne škrípe".

Dva hlavné nástroje asertívnej komunikácie[upraviť]

Sebaotvorenie[upraviť]

V rozhovore môžeme využiť voľné informácie, ktoré bývajú súčasťou akéhokoľvek pokusu o rozhovor. Sú to spontánne oznamované informácie, ktoré neboli zvlášť vyžiadané (týkajú sa napr. záujmov, postojov, prianí, životného štýlu, toho, čo máme radi a čo nie). Z voľných informácií je možné čerpať množstvo informácií a nových námetov na rozhovor. Táto zručnosť sa nazýva technika sebaotvorenia.

Spätná väzba[upraviť]

Druhou podmienkou je, aby sme takto získané informácie rozvinuli v našej reakcii a neobmedzili sme sa len na "áno" a "nie". Ak tieto informácie sledujeme a reagujeme na ne, rozhovor začína mať i pre partnera zmysel, pretože je to signál, že slová, ktoré nám adresuje a majú pre neho význam, sú i pre nás zaujímavé. O našom načúvaní podávame spätnú väzbu (a záujem potvrdzujeme i očným kontaktom). Táto zručnosť, nevyhnutná pre efektívnu komunikáciu sa nazýva reakcia spätnou väzbou.