Dogmatika/Úvod to teológie - otázky

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obsah

Ako nazývame hľadisko, z ktorého teológia pojednáva o Bohu?[upraviť]

Formálny predmet teológie.

Aký je materiálny (primárny i sekundárny) predmet teológie?[upraviť]

  • Primárny: je to sám Boh.
  • Sekundárny: sú to stvorené veci, nakoľko sú vo vzťahu k Bohu.

Aký je formálny predmet nadprirodzenej teológie?[upraviť]

Nadprirodzená teológia pojednáva o Bohu a jeho dielach z hľadiska Božieho zjavenia.

Uveďte dva spôsoby ako môže človek nadobúdať poznatky o Bohu a jeho činnosti.[upraviť]

  • z prírody, z prirodzeného prameňa, ktorý pozoruje svojim rozumom;
  • z nadprirodzeného Božieho zjavenia, ktoré poznáva osvietený svetlom viery.

V čom spočívajú rozdiely medzi prirodzenou teológiou (teodíceou) a nadprirodzenou teológiou?[upraviť]

  • v prameni poznania: príroda okolo nás – Božie zjavenie;
  • v spôsobe, ako svoje poznatky nadobúdame - rozumom – vierou;
  • v obsahu poznania - Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho synovia.

Čo chápete pod pojmom “objektívna viera”?[upraviť]

Objektívna viera je súhrnom právd a udalostí, ktoré Boh zjavil. Tieto pravdy sú obsiahnuté v prameňoch Božieho zjavenia a Cirkev ich predkladá, aby sa v ne verilo. Hovoríme tomu poklad viery (depositum fidei). Je to vlastne obsah Božieho zjavenia (fides, quae creditur).

Čo chápete pod pojmom “subjektívna viera”?[upraviť]

Subjektívna viera je tá, ktorou veríme (fides, qua creditur), ktorou uznávame za pravdivé to, čo sa nám predkladá veriť. Je to vlastne odpoveď človeka na Božie zjavenie.

Aký súvis medzi Písmom a Tradíciou /ako primárnymi prameňmi teologickej vedy/?[upraviť]

Písmo a Tradícia tvoria jeden poklad Božieho zjavenia. Preto jedno i druhé prijímame s rovnakou nábožnou úctou.

Písmo sväté je Božie slovo, ktoré bolo napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Samotné Písmo vzniklo v Tradícii. V prípade evanjelii to bolo kónkretne tak, že apoštoli hlásali evanjelium a svätopisci zapísali, čo počuli. Dokonca aj samotný kánon kníh Sv.Písma pochádza z Tradície. (Na počiatku cirkevné komunity plne prijali len tie knihy, ktoré boli totožné s apoštolským učením a vierou Cirkvi.)

Tradícia je Božie slovo, ktoré Pán Kristus a Duch Svätý zveril apoštolom,aby ho, osvietení Duchom pravdy, neporušené odovzdávali svojim nástupcom, svojou kazateľskou činnosťou verne zachovávali, vysvetľovali a šírili. Alebo skrátene: Tradícia je učenie s apoštolským pôvodom. Vyvíja sa jednak hlásaním apoštolov a tiež postupným prehlbovaním tajomstva zvereného Cirkvi. Posvätná tradícia dáva učeniu o Ježišovi dynamiku a sviežosť (nie je možné všetko zapísať do niekoľkých kníh). Sv.Písmo ako napísané Božie slovo dáva zase stálosť (z Písma sa nemôže ani nič vynechať, ani nič pridať).

V praxi to znamená, že Písmo treba čítať nielen ako celok, ale aj brať ohľad na Tradíciu Cirkvi a analógiu viery.

Aký je súvis medzi Písmom a Tradíciou[upraviť]

Tradícia je Božie slovo, ktoré Ježiš zveril apoštolom, aby ho v Duchu Svätom neporušené odovzdávali svojim nástupcom. Aby ho verne zachovávali, vysvetľovali a šírili svojou kazateľskou činnosťou. Písmo sväté je Božie slovo, ktoré bolo napísané svätopiscami z vnuknutia Ducha Svätého. SP a PT sú vo vzájomnom úzkom súvise a spojení, obe:

  • vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno;
  • smerujú k tomu istému cieľu.

A preto Cirkev nečerpá istotu o všetkom, čo bolo zjavené, jedine zo Svätého písma. Z tohoto dôvodu jedno i druhé treba prijímať a rešpektovať s rovnakou úctou.

Aké sú tri kritéria na interpretáciu Sv. Písma podľa Druhého vatikánskeho koncilu?[upraviť]

  • Venovať pozornosť obsahu a jednote celého Písma.
  • Čítať Písmo v živej tradícii celej Cirkvi.
  • Dbať na analógiu viery.

Aké sú zmysly Sv. Písma podľa KKC?[upraviť]

Podľa starej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Svätého písma: doslovný a duchovný.

  • Literárny (doslovný) zmysel - vyplýva zo slov Písma, pričom treba dbať na pravidlá správnej interpretácie.

Duchovný sa ďalej delí na:

  • Alegorický- príbehy môžeme hlbšie pochopiť, keď spoznáme ich zmysel v Kristovi; napríklad prechod cez Červené more je znakom Kristovho víťazstva a tak aj krstu.
  • Mravný- udalosti, o ktorých sa vo Svätpm Písme hovorí, nás musia viesť ku správnemu konaniu. Boli napísané "pre naše poučenie" (1 Kor 10,18).
  • Anagogický (mystický)- skutočnosti a príbehy sa tiež môžu chápať v ich večnom význame ako také, ktoré nás vedú (gr. anagoge) do našej Vlasti. Tak napríklad Cirkev je na zemi znakom nebeského Jeruzalema.

Stredoveké dvojveršie zhŕňa všetky štyri: "Literárny zmysel učí udalostiam, alegorický, čo treba veriť, mravný určuje, čo máme robiť, anagogický ukazuje, kam máme smerovať".

Napokon existuje plný význam (sensus plenior) Svätého Písma.

Čo znamená, že Sv. Písmo je inšpirované?[upraviť]

Boh osvietil svätopiscov, aby v Písme bolo všetko to a len to, čo si Boh prijal. Pričom Boh plne použil svätpiscove dary, talenty i celkovo jeho charakter.

Čím sa odovzdáva a prejavuje Tradícia?[upraviť]

Spismi apoštolských otcov, cirkevných spisovateľov, neskorších teológov, liturgickým kultom, presvedčením veriacich - v celom živote Cirkvi - v jej vede, umení, liturgii, zvykoch. Kritérium, ktoré odlišuje božský prvok od ľudského, stanovuje Učiteľský úrad Cirkvi.

Čo sa pričiňuje o rast chápania odovzdávaných vecí a slov v Tradícii?[upraviť]

  • kontemplácia a hĺbavosť veriacich
  • skúsenostné chápanie duchovných vecí
  • poučovanie zo strany Učiteľského úradu Cirkvi

Prečo je Tradícia prameňom pre teologickú vedu?[upraviť]

  • obsahuje a odovzdáva Božie zjavenie.
  • svojím spôsobom ho číta a uvádza do života - inkulturuje.

Ktoré dva rozhodujúce momenty podmieňujú formálny pojem dogmy?[upraviť]

Pravda musí byť:

  • Bohom zjavená
  • Cirkvou vyhlásená

Čo znamená kvantitatívny /substanciálny/ vývoj dogiem?[upraviť]

Je to progresívne podávanie Božích právd v Božom zjavení. Od prvotného Zjavenia až po smrť posledného z apoštolov, poprípade po napísanej poslednejknihy Svätého Písma.

O akých troch fázach vývoja dogiem možno všeobecne hovoriť?[upraviť]

  • globálna intuícia dogmy
  • rozumové kvasenie v oblasti viery
  • jasné odkrytie dotyčnej pravdy a jej prijatie do pokladu viery.

Ako rozdeľujeme dogmy podľa potrebnosti ku spáse?[upraviť]

  • dogmy nutné ku spáse / musia sa veriť explicitne, aby sme dosiahli večnú spásu/
  • dogmy nie nevyhnutné / stačí na ne implicitná viera/

Vysvetli rozdiel medzi tajomstvom, tajnosťou a záhadou[upraviť]

  • misterium (tajomstvo) – Boh nám odhaľuje seba, nakoľko sme to schopný prijať; nemáme schopnosť vidieť plnosť, ale vieme vidieť čiastku; čím menej vidíme, tým viac poznáme;
  • secretum (tajnosť) – zámerne skrývané, odhalenie prístupné len niekomu, istému človeku, či ľuďom;
  • enygma (záhada) – očakáva odhalenie;

Aké sú námietky proti vedeckému charakteru teológie[upraviť]

  • evidentnosť výsledkov – cieľom vedy je dosiahnuť evidentné výsledky; viera a teda ani teológia nemôžu dosiahnuť evidentné uzávery
  • objektívnosť výsledkov – veda nezávisí od vôľových a emocionálnych faktorov; viera je osobný kontakt s Bohom, dobrovoľné rozhodnutie, podlieha emóciám
  • Cirkev kontroluje teológiu – veda sa riadi len zistenými skutočnosťami, nie autoritou; Cirkev je povinná chrániť zverený poklad viery
  • mnoho analógie – veda potrebuje presnosť; analogické pojmy nie sú presné a jednoznačné

Aké sú argumenty za vedecký charakter teológie[upraviť]

  • Má svoj predmet
  • Opiera sa o zákony myslenia
  • Má svoju vlastnú metódu
  • Má myšlienkovú konštrukciu, zhodujúcu sa so zákonmi logiky
  • Vytyčuje problémy a hľadá na ne kladné odpovede
  • Prirodzené poznanie sa snaží zharmonizovať s pravdami viery
  • Má vlastné nachádzanie pravdy pomocou myšlienkových procesov
  • Cirkev zriedka zasahuje do T; v súčasnosti sú tieto zásahy stále opatrnejšie; dokumenty Cirkvi sú podkladom pre T, alebo záverom T

Čím sa odlišuje teológia od viery[upraviť]

  • obsahom
  • formou
  • istotou

Aký je rozdiel v obsahu teológie a viery[upraviť]

  • viera podáva iba zjavené pravdy;
  • teológia i mnohé iné, ktoré vyvodzuje pomocou vlastných metód zo zjavených právd;

Aký je rozdiel vo forme teológie a viery[upraviť]

  • viera uznáva a prijíma svoj predmet preto, že je overený neomylnou Božou autoritou;
  • teológia na základe vedeckého dôkazu;

Aký je rozdiel v istote teológie a viery[upraviť]

  • vo viere je istota zaručená Bohom;
  • v teológii je toľko istoty, koľko istoty majú uvedené dôvody;

V čom sa teológia odlišuje od ostatných vied[upraviť]

Nie je len usporiadanie teoretických poznatkov; uľahčuje nájdenie zmyslu života, smeruje človeka k Bohu a ku konečnému šťastiu. Teológia je zároveň životnou múdrosťou.

Je teológia viera, prečo?[upraviť]

Nie. Teológia je veda o viere, nie viera. Výsledky T sú predmetom viery až po vyhlásení autoritou Cirkvi. Každá pravda viery môže byť predmetom skúmania teológie, ale nie každý teologický záver je predmetom viery.

Je viera podmienkou teológie a do akej miery?[upraviť]

Áno je podmienkou, nutnou. Neveriaci nemôže byť teológom, ale len filozofom náboženstva, jeho psychológom a historikom alebo sociológom. Môže skúmať len obsah viery, nie vieru.

Čo je dogma?[upraviť]

Dogma je výrok, ktorý je predmetom božskej a katolíckej viery. Je to výrok, ktorý je Bohom zjavený a Cirkvou výslovne vyhlásený za pravdu viery, a jeho popretie je herézou.

Kde sa musí nachádzať Bohom zjavená pravda viery?[upraviť]

Musí patriť k úradnému Božiemu zjaveniu (nie k súkromnému zjaveniu). Musí byť obsiahnutá v Božom slove (bezprostredné formálne zjavenie), v prameňoch zjavenia: v Písme alebo Tradícii.

Ako môže byť zjavená pravda obsiahnutá v Božom slove?[upraviť]

  • Explicitne – priamo a jasne uvedené; napr.: 2. Božská osoba sa stala človekom; „A Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14),
  • Implicitne – dokážeme jednoduchým výkladom odvodiť z explicitnej pravdy; napr.: Syn Boží sa stal človekom, a teda má ľudskú dušu

Kedy je zjavená pravda vyhlásená za dogmu?[upraviť]

Ak je predmetom teologického sporu.

Ako delíme dogmy?[upraviť]

  • podľa obsahu: všeobecné a špeciálne
  • podľa vzťahu k rozumu: čisté a zmiešané
  • podľa cirkevného vyhlásenia: formálne a materiálne
  • podľa potrebnosti ku spáse: nutné a nie nevyhnutné

Vysvetli pojmy: všeobecné a špeciálne dogmy[upraviť]

  • Všeobecné – fundamentálne pravdy kresťanstva, základné články viery
  • Špeciálne – ostatné články viery, jednotlivé pravdy, ktoré z nich vyplývajú

Vysvetli pojmy: čisté a zmiešané dogmy[upraviť]

  • Čisté – nepochopiteľné tajomstvá, poznáme ich len na základe Božieho zjavenia: napr. Trojosobnosť Boha
  • Zmiešané – možno ich pochopiť ľudským rozumom: napr. existencia Boha

Vysvetli pojmy: formálne a materiálne dogmy[upraviť]

  • Formálne – učiteľským úradom predložené veriť ako zjavené pravdy
  • Materiálne – týmto chýba cirkevné vyhlásenie, preto nie sú dogmami v prísnom zmysle slova (materiál na dogmu)

Vysvetli pojmy: nutné a nie nevyhnutné dogmy[upraviť]

  • Nutné – musia sa veriť explicitne, jasne, aby sme dosiahli večnú spásu
  • Nie nevyhnutné – stačí implicitná viera, nepoprieť ich, veriť všetko čo Cirkev učí

Vysvetli pojem: „progresívny vývoj dogiem“[upraviť]

Boh postupne odhaľuje, zjavuje, svoje pravdy ľuďom, podľa toho koľko sú schopný prijať.

Aké obdobia Božieho zjavenia poznáme?[upraviť]

  • Prvotné zjavenie – zjavenie prvým ľuďom určené pre celé ľudstvo
  • Zjavenie vyvoleným – Abrahám a jeho potomstvo, vyvolený národ
  • Plnosť zjavenia – Ježiš prichádza na svet, zjavuje sa všetkým („Choďte a učte všetky národy...“ Mt28,19)

Kedy končí Božie zjavenia?[upraviť]

Smrťou posledného z apoštolov, prípadne po napísanie poslednej knihy Svätého písma.

Akými cestami Boh zjavuje pravdy ľuďom od Mojžiša po Ježiša?[upraviť]

  • Prostredníctvom svedomia; Zjavené pravdy, prvotné zjavenie, poznáva takto prevažná časť ľudí.
  • Neveľký vyvolený národ; Je povolaný k uchovávaniu a rozvíjaniu zvláštnych náboženských ideí, ktoré mu boli dané prostredníctvom Mojžiša a prorokov.

Vysvetli pojem kvantitatívny vývoj dogiem[upraviť]

Kvantitatívny (substanciálny) vývoj dogiem – pravdy viery pribúdajú, je to progresívne podávanie Božích právd v Božom zjavení. Trval od prvotného zjavenia až po smrť posledného z apoštolov, prípadne po napísanie poslednej knihy Svätého písma;

Vysvetli pojem kvalitatívny vývoj dogiem[upraviť]

Kvalitatívny (akcidentálny) vývoj – začína sa zavŕšením kvantitatívneho vývoja. Zjavené pravdy sa nemenia, ale prehlbujú, rozvíjajú, vysvetľujú. Čo Boh zjavil ako pravdu, to zostáva pravdou naveky.

Uveď fázy vývoja dogmy z explicitne zjavenej pravdy[upraviť]

  • pravda sa podáva tak, ako je v prameňoch, bez presnej formulácie;
  • objavujú sa spory, týkajúce sa presnosti zjavenej pravdy a prehĺbenia jej poznania;
  • v dobe sporov je pravda objasňovaná, Cirkev jeden z výkladov schvaľuje a dokonca doplňuje a definuje dogmu;

Uveď fázy vývoja dogmy z implicitne zjavenej pravdy[upraviť]

  • prvé obdobie skrytej viery, t. j. vyznávanej v iných pravdách, jasne prijatých; napr.: učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie;
  • vznikajú pochybnosti a spory o existencii danej pravdy;
  • ustaľuje sa všeobecná viera a väčšinou nasleduje slávnostné definovanie náuky Cirkvou.

Čo je viera?[upraviť]

Viera je aktívna odpoveď človeka na Božie zjavenie.

Je rozum potrebný k viere?[upraviť]

Áno. Zdravý rozum nám predkladá základy viery. Prostredníctvom rozumného preskúmania svedectiev a vonkajších znakov možno rozumom dospieť k existencii Boha a zjavenia. (Kto by tvrdil, že BZ nedávajú vierohodnosť vonkajšie znaky a že ľudia môžu dospieť k viere len na základe vnútornej skúsenosti, alebo súkromnej inšpirácie každého, je exkomunikovaný. por.:1.Vat.Kon.) (Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá. por.:Ž 95)

Čo sú to „praeambula fidei“ a ktoré sú to?[upraviť]

Praeambula fidei sú predpoklad viery. A je to:

  • existencia Boha – Boh je
  • existencia zjavenia – Boh k nám hovorí

Aké sú motívy kredibility[upraviť]

  • vnútorné (subjektívne) – tzv. dôvody srdca
  • vonkajšie – božské činy; zázraky, proroctvá

Vymenuj podstatné znaky viery[upraviť]

  • je Boží dar; nadprirodzená čnosť daná človeku od Boha
  • je ľudský úkon; úkon rozumu a vôle súhlasiť s Božou pravdou

Aký je vzťah vedy a viery?[upraviť]

Ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo majú spoločný základ v Bohu. (por. KKC 159)

Je viera slobodná?[upraviť]

Viera je dobrovoľnou odpoveďou Bohu. Boh ľudí povoláva k viere ale nikoho nenúti.

Čo znamená „kánon Svätého Písma“[upraviť]

Kánon SP je úplný zoznam posvätných Kníh Starého a Nového Zákona, v určenom počte a poradí. SZ má 46 spisov a NZ má 27 spisov.

Je viera k spáse potrebná, nevyhnutná?[upraviť]

Pretože "bez viery je nemožné páčiť sa Bohu" (Hebr 11,6) a dostať sa do spoločenstva jeho synov, nikto nikdy bez nej nenašiel ospravodlivenie a nikto nedosiahne večnú spásu, ak v nej nevytrvá až do konca (Mt 10,22).

Vysvetli „Písmo je inšpirované“[upraviť]

Pod inšpiráciou rozumieme, že každý spis Svätého písma má dvoch autorov. Boh je autor principalis (teda prvý autor; pôvodca) a pisateľ je autor instrumentalis (nástroj pôvodcu). Prvoradým autorom Biblie je Boh. Človek je len aktívnym nástrojom Boha. Všetko, čo ľudský pisateľ tvrdí, oznamuje a naznačuje, treba pokladať za oznámenie, naznačenie a tvrdenie Svätého Ducha.

Vysvetli „Písmo je pravdivé“[upraviť]

Autorom Svätého písma je Boh. Bohom zjavené pravdy, ktoré sa nachádzajú a predkladajú vo Svätom písme, boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a preto nemožno pochybovať o pravdivosti ktorejkoľvek časti Písma.

Kto je božský autor Písma[upraviť]

Autor principalis, teda prvý autor, pôvodca Písma je Boh

Kto je ľudský autor Písma[upraviť]

Autor instrumentalis, teda nástroj pôvodcu je pisateľ, svätopisec

Prečo hovoríme, že Duch Svätý je interprétom Písma[upraviť]

Kresťanstvo je náboženstvom vteleného a živého Božieho Slova. Aby slová Písma nezostali mŕtvou literou, musí nám Ježiš Kristus, večné Slovo živého Boha, skrze Ducha Svätého „otvoriť myseľ, aby sme porozumeli Písmu. (por.: Lk 24,45, KKC 108)