Preskočiť na obsah

Dogmatika/Boh Otec

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.

Jahve – to sú tri osoby spolu

[upraviť]

Jahve v Starom zákone je jediný Boh: iba jemu sa treba klaňať (žiarlivý!), je jediný, ktorý je Bohom. Povedať o ňom, že je to Otec, nakoľko sa odlišuje od Syna a Ducha Svätého by znamenalo, že zjavenie Nového zákona protirečí monoteizmu pretože aj Syn aj Duch Svätý odlišní od neho sú rovnako Boh. Trojičné tajomstvo však nijako nemožno chápať mimo biblického monoteizmu.

Otec a Syn sú correlatíva (relatívni navzájom). Podľa Aristotelovského princípu, ktorý používali cirkevní otcovia: Otec a Syn sú simul re et cognitione - simultnánni tak v realite ako aj v poznaní.

Vďaka tomuto princípu bol prekonaný spontánny (nevinný) subordinacionizmus prvých trinitárnych špekulácií vo vnútri Cirkvi. Otec nemohol byť bez Syna preto sú spolu-veční. Je teda nemysliteľné, žeby sa Otec vo svojej odlíšenej personalite zjavil bez toho, žeby bol zároveň zjavený aj Syn.

Jahve teda nie je jedna osoba vo svojom trinitárnom rozlíšení. Je to Boh – Trojica, ktorý sa zjavuje ako osoabný, ale ešte nezjavuje svoju tajomnú trojitú existenciu v troch odlišných osobách, ktoré sú všetci spolu a neoddeliteľne jediným Bohom zmluvy. (nielen Otec uzatvoril zmluvu s Izraelom).

Jn 1,14

Otec je pre nás poznateľný len prostredníctvom Syna.

Niektorí z prvých cirkevných otcov, ktorí nasledovali Origenovu náuku boli presvedčení o tom, že Otec je nepoznatelný absolútne, a že Synovo prostredníctvo je teda nevyhnutné vždy k tomu, aby ho človek mohol nepriamo poznať.

  • Táto pozícia sa zdá prehnaná pokiaľ ide o poznávanie z tváre do tváre vo večnosti.
  • Človek, však vo svojej pozemskej existencii nemôže poznať Otca iba ak prostredníctvom vteleného Syna (Cfr. Jn 1,18).

Čo vylučuje myšlienku, že by bol Otec poznaný skôr ako Syn.

Boh Otec

[upraviť]

Syn a Otec sú vzájomne relatívne termíny. Kto je podľa Písma Otec nášho Pána Ježiša Krista? Bezpochyby Boh. Neľahký problém, aký je vzťah medzi Bohom, ktorý v Novom zákone poslal svojho Syna (Jn 3,16), aby nezahynul nik, kto v neho verí..., a Bohom Stvoriteľom, Osloboditeľom, jediným Bohom Starého zákona.

Je Jahve 1. osoba Trojice?

Rahnerova odpoveď je kategorická. Jahve – Boh Starého zákona je Kristov Otec. Osobnosť Boha zjavená v Starom zákone bola neskôr odhalená ako 1. osoba Trojice.

Ako interpretovať skutočnosť, že Nový zákon (a neskôr Symboly) pripisujú prvej osobe to, čo Starý hovorí o Jahvem?

Zjavenie nevyhnutne používa slová, výrazy a obrazy, ktoré sú dobre známe tým, ku ktorým hovoria tí, ktorým je určené. Zjavenie Trojice bolo určené Židom, teda ľuďom formovaným podľa Starého zákona (cez nich potom svetu: spása príde zo Židov). Z toho vyplýva, že Ježiš Kristus sa nemohol zjaviť (byť zjavený) ako Syn bez odkazu na Jahveho: Boh (ho Theos – Jahve) poslal svojho Syna. Škandál pre jedných, ktorí to vyhlasujú za rúhanie, prekvapenie (úžas) pre ďalších, ktorí postupne odhaľujú atribúty tohto Syna (zjaveného ako odlíšená osoba, najskôr ako ľudská a napokon ako božská) atribúty Syna, ktoré patria Jahvemu (Sudca, Kráľ)

Pomaly sa prichádza na to, že nie Jahve má Syna, ale že Jahve je Otec a Syn. Boh Otec sa v Starom zákone zjavuje – avšak nie vo svojom odlíšení v rámci Trojice. Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh našim otcom ústami prorokov, v poslednom čase prehovoril v Synovi.