Dogmatika/Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ - otázky

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obsah

Čo znamená v teologickom zmysle stvoriť?[upraviť]

  • V teologickom zmysle stvorit znamená: urobiť niečo celkom z ničoho.

Ktorý koncil definoval dogmu, že Boh stvoril svet z ničoho?[upraviť]

  • 4. Lateránsky koncil (r. 1215)

Ako odôvodňujeme dogmu stvorenia sveta?[upraviť]

  • Dogmu stvorenia sveta odôvodňujeme:
  1. Sväté písmo: už svojimi prvými slovami vyjadruje dogmu stvorenia. Stvorenie sveta z ničoho je priamo vyslovené podľa židovského a kresťanského presvedčenia v Gn 1,1: "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem."
  2. Tradícia - Cirkevní Otcovia: od najstarších dôb poukazujú na to, že keby Boh nebol Stvoriteľom všetkého, menovite aj hmoty, nebol by Pánom všetkého a nebol by všemohúci, lež by bol podobný ľuďom, ktorí nemôžu tvoriť z ničoho.
  3. Rozum: dokazuje dogmu stvorenia z toho, že veci na svete vznikajú. Čo vzniká, vzniká od iného, nemá dôvod svojho jestvovania v sebe, je podmienené, kontingentné.

Čo hovorí dogma viery o spoločnom princípe stvorenia?[upraviť]

  • Dogma viery je: Tri Božské Osoby sú jediným, spoločným princípom stvorenia.

Stvoril Boh svet v čase?[upraviť]

  • Dogma viery je: Boh stvoril svet v čase, vlastne spolu s časom, takže svet má začiatok.

Stvoril Boh svet slobodne?[upraviť]

  • Dogma viery je: Boh stvoril svet slobodne, bez vonkajšieho donútenia a bez vnútorného nátlaku.

Aké sú dva extrémne názorové smery o existencii a podstate sveta, na základe ktorých sa špekulatívne dá dôjsť k dvom podstatným záverom v biblickej náuke o stvorení?[upraviť]

  • panteistické sústavy - stotožňujú svet s božstvom
  • monizmy - možno ich nazvať beznáboženské, žiadna jednota v presnejšom určení jedného absolútna

Čo znamená: "Syn nemôže sám od seba nič robiť, čo nevidí robiť Otca. Čo tento robí, to rovnako robí aj Syn" (Jn 5, 19)?[upraviť]

  • Je to zdôraznenie spoločného pôsobenia Otca i Syna v Písme svätom, na základe spoločnej prirodzenosti.

Pripisuje sa v Písme svätom stvorenie i Duchu Svätému?[upraviť]

  • Rovnako sa pripisuje stvorenie i Duchu Svätému, tak isto ako Synovi ako Otcovi. Napríklad v Gn 1,2, Ž 33,6, Rim 11,36.

Ako sa o pravde stvorenia prostredníctvom svätej Trojice vyjadrujú svätí Otcovia?[upraviť]

  • a/ Božiu jednotu nazývajú jednotou prirodzenosti a činnosti
  • b/ o vonkajšej činnosti Boha Otca: Otec ju pôsobí skrze Syna a Ducha Svätého ako skrze svoju moc a silu
  • c/ grécki Otcovia: Otec všetko koná skrze Syna v Duchu Svätom

Ako sa k spoločnému stvoriteľskému aktu vyjadruje rozum osvietený vierou?[upraviť]

  • V Trojici je všetko spoločné s výnimkou protikladných vzťahov. Stvoriteľským aktom sa nepostavila jedna Božská Osoba proti ostatným, teda stvorenie je všetkým trom Osobám spoločné. Otec, Syn a Duch Svätý majú tú istú podstatu a skrze ňu sú činní, teda majú jednu a tú istú činnosť.

Tieto diela konajú podľa vnútorného poradia a podľa osobných vzťahov, ktoré sú dôsledkami vnútorných a večných pochádzaní.

Podľa akých ideí stvoril Boh svet?[upraviť]

  • Podľa svojich večných ideí. Boh stvoril svet podľa premysleného plánu, nazývaného večná idea.

Čo znamená večná idea?[upraviť]

  • Je to prvá vzorová príčina všetkých vecí a mohla vzniknúť len v Božej mysli.

Čomu sa teda podobá svet?[upraviť]

  • Pretože každá idea je Boh sám, pokliaľ sa môže navonok podľa tejto idei javiť, preto tiež Boh zobrazením ideálneho svetového plánu zobrazil seba samého. Svet je teda podobou a obrazom Boha samého. Každá jednotlivá vec napodobňuje podľa mieri svojej dokonalosti Božiu podstatu.

Ako ovplyvnil Platón sv. Augustína?[upraviť]

  • Sv. Augustín prevzal od Platóna náuku o ideách, ale zbavil ju panteistických prímesí a prispôsobil kresťanskej náuke. Každý tvor má svoj vzor v Božej idei, ktorý ju stvorením uskutočnil. Súhrn týchto ideí nie je mimo Boha, ale Boh ich vo svojej mysli od večnosti poznal a určil, aby sa vo svete uskutočnili.

Ako vylučuje katolícke učenie každý panteizmus a prečo?[upraviť]

  • Absolútne vylúčený
  • Boh stvorením sveta zjavil svoje idey, v ktorých ho od večnosti myslel a tým zjavil aj seba samého a nestelesnil ich vo vonkajšom svete ale stvorením položil mimo seba len ich vonkajšie obrazy, v ktorých sa ukazuje. A preto kedykoľvek spoznávame stvorené veci, nepoznávame priamo samotné Božie idey, ale len ich časové a konečné prejavy. Z nich sa potom povznášame k analogickému poznaniu Božích ideí a tým k poznaniu samého Boha.

Kam zaradíme v našej viere skutočnosť, že Boh stvoril všetko sám?[upraviť]

  • je to článok viery

Mohol Boh použiť pri stvorení nejakú nástrojovú príčinu?[upraviť]

  • keby Boh použil pri stvorení niektorú nástrojovú príčinu, táto by musela existovať už pred stvorením
  • stvoriteľská moc pôsobí celú bytnosť svojho účinku, keby však Boh k tomuto účinku používal činnosť nástrojovej príčiny, ktorá môže už jestvujúcu hmotu len rozlične podstatne alebo akcidentálne pozmeňovať, potom by už nestvoril z ničoho celú podstatu a nebol by všemohúci

Čo hovorí Cirkev o časnosti sveta?[upraviť]

  • Cirkev učí, že svet tu nie je od večnosti, ale má svoj počiatok.

Táto pravda je vyjadrená v dogme, ktorú zdôrazňuje 4. Lateránsky koncil.

Môže byť Boh ponorený v časnosti?[upraviť]

  • Boh Stvoriteľ, pôvodca sveta, sám nemôže byť ponorený do časového diania sveta, lebo bol už pri stvorení sveta činný skrze svoju večnú podstatu, ktorá nepodlieha časovým zmenám.

Ktorú vetu z Písma opakuje vlastne vieroučné vyhlásenie slovami "od počiatku času"?[upraviť]

  • Vieroučné vyhlásenie o stvorení sveta opakuje vlastne prvú vetu z Písma (Gn 1,1): "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem".

Akými slovami poukazuje Pán Ježiš na svoju večnosť a na časnosť sveta?[upraviť]

  • "Teraz, Otče osláv ma ty pri sebe samom slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako vznikol svet" (Jn 17,5).

Môže filozofia dokázať večnosť sveta?[upraviť]

  • V žiadnom prípade, existencia sveta totiž spočíva na slobodnom stvoriteľskom Božom akte - Boh mohol nechcieť, aby vždy existoval.

Aký majú postoj prírodné vedy k trvaniu kozmu?[upraviť]

  • Prírodné vedy nič nenamietajú proti časovo konečnému trvaniu kozmu.Vek sveta je zistiteľný rôznymi metódami, ktoré sa zhodujú asi na 15 miliardách rokov, znamená však len to, že dnešná sústava sveta vtedy začala. Prírodné vedy nič nevedia o tom, či pred týmto časovým bodom "nula" bola absolútna ničota (okrem Boha), alebo či existovala hmota. Toto už nemožno zistiť a poznať našimi metódami.

Vymenuj aspoň päť rôznych názorov na večnosť (časnosť) stvorenia:[upraviť]

  1. Platón - večnosť beztvárej hmoty
  2. Aristoteles - Boh prvý nehybný hýbateľ, hmota i pohyb sú večné
  3. stoici - materialistický monizmus - všetky veci pochádzajú z prvotnej večnej hmoty odstupňovaním
  4. Avicena a iní arabskí filozofi - zamietajú stvorenie, učia večnosť hmoty
  5. Maimonides (židovský scholastik) biblická náuka stvorenia z ničoho, podľa neho sa môže dokazovať nevyhnutnosť stvorenia od večnosti

Názory svätých otcov:[upraviť]

  • Sv. Atanáz hovorí, keď je Slovo večné, je nestvorené. Tým rozumieme, že to, čo je stvorené, nie je večné. Podobne i sv. Bazil, sv. Gregor Nyssénsky, sv. Cyril Alexandrijský atď. Avšak Origenéz ovplyvnený platonizmom proti všetkým Otcom a náuke Cirkvi pripúšťa večnosť stvoriteľského diela a všeobecným spôsobom večný pohyb vecí. Sv. Anzelm - ideálne jestvovanie vecí v Božom rozume, Tertulián - Božia večnosť zo seba....

Ako sa pozerá na počiatok sveta sv. Tomáš Akvinský?[upraviť]

  • Počiatok sveta považuje za také hlboké tajomstvo ako je Najsvätejšia Trojica. Je presvedčený, že nedostatočnými dôkazmi sa nemá viera v začiatok sveta zosmiešňovať pred očami neveriacich, alebo naša viera je z Božiaho zjavenia a nie z nedostatočných dôkazov.

Ako vysvetľuje sv. Tomáš mienku Aristotelovývh nasledovníkov, ktorí učia, že Boh Stvoriteľ svet nutne od večnosti?[upraviť]

  • Božia činnosť je večná, ale táto si nevyžaduje zo strany Boha večný účinok, čo vyplýva z Božej dokonalosti, ktorý koná svojou vôľou. Z toho vyplýva, že svet nie je nevyhnutne večný, ale má sa uskutočniť, kedy to Boh chce. Preto môžme povedať, že Boží úkon je od večnosti, účinok však nie je od večnosti, ale odvtedy, keď ho Boh ustanovil, aby sa stal.

Aká činnosť je stvorenie?[upraviť]

  • Stvorenie nie je činnosť, ktorá postupuje od jedného termínu k druhému, ale je to vzťah z Božej strany logický, zo strany stvorenia reálny. "Z ničoho povstať" sa má rozumieť, ktorému sa protiví "z niečoho povstať". Je to činnosť iba v prenesenom zmysle, lebo sa deje v okamihu a bez každého pohybu Stvoriteľa, preto ju nemusí Stvoriteľ nevyhnutne predchádzať trvácnosťou.

Prekáža prvenstvo prirodzenosti prvenstvu času?[upraviť]

  • Neprekáža, máme na to príklad vo večnom plodení Slova, ale aj vo večnom jestvovaní možných vecí, ktoré sú od večnosti, odkedy je Boh.

Dochádza pri tvorení alebo stvorení k zmene v Bohu?[upraviť]

  • Keby Otec plodil Syna v čase, to by bola zmena v Bohu, lebo plodenie v Bohu je vnútorný život. Keď však pripúšťame, že Boh stvoruje alebo nestvoruje od večnosti alebo v čase, to sú zmeny mimo Boha a preto indiferentné, ktoré v Bohu zmenu nepripúšťajú.

Riešeniu akej námietky sa venoval najviac sv. Tomáš Akvinský?[upraviť]

  • Summe sa venoval sa najviac riešeniu námietky proti stvoreniu od večnosti, ktorá vyplýva z nekonečného počtu. Tejto otázke sa venovali i teoloógovia tomistického smeru.

Ako sa sv. Tomáš a teológovia tomistického smeru vyjadrujú k riešeniu námietky proti stvoreniu od večnosti, ktorá vyplýva z nekonečného počtu?[upraviť]

  • O samom nekonečne: ten si tvoríme nie zo zmyslovej skúsenosti, ale v mysli, keď z ohraničenej skutočnosti, ktorú zmyslami poznáme, odstraňujeme obmedzenia. Podľa toho je počítaný i nekonečný počet, keďže sa môže zväčšovať, zdá sa byť protirečivý. Avšak nie je zrejmé, že by bol protirečivý pojem nekonečného množstva, čiže nespočítateľných stvorení alebo nekonečné množstvo zemských pohybov, teda večnosť sveta. Teda námietka z nekonečného počtu nedokazuje nemožnosť stvorenia od večnosti.

Akú slobodu konania rozoznávame?[upraviť]

  • trojakú:
 a) slobodu konať a nekonať
 b) slobodu konať to alebo ono
 c) slobodu konať dobre alebo hriešne

O akej slobode konania možno hovoriť u Boha?[upraviť]

  • V ňom nie je tretej slobody, konať dobre alebo hriešne. Teda Boh mohol svet stvoriť svet a nemusel, Boh mohol tento náš svet stvoriť ináč, ale nomohol stvoriť svet v sebe zlý, hriešny.

Čo hovorí dogma viery o slobodnom konaní Boha pri stvorení?[upraviť]

  • Boh stvoril svet slobodne, bez vonkajšieho donútenia a bez vnútorného nátlaku.

Definícia I.Vatikánskeho koncilu sa vzťahuje predovšetkým na libertas contradicionis. Proti akým tvrdeniam sa hlavne obracia?[upraviť]

  • V definícii I. Vatikánskeho koncilu sa zdôrazňuje hlavne to, že Boh mal slobodu stvoriť alebo nestvoriť. Obracia sa hlavne proti Hermesovi, Günterovi a Rosinimu, ktorí tvrdili, že Božia dobrota mu uložila potrebu stvoriť.

Ako sa k stvoreniu Božím slobodným rozhodnutím vyjadril sv. Augustín?[upraviť]

  • Svet bol podľa neho od večnosti v Božej idei, Boh potom v čase celkom slobodne a z čírej dobroty túto ideu uskutočnil a nebol k tomu donútený ani zvonka, ani vnútornou nutnosťou.

Aké môžme rozoznávať u Boha vôľu a lásku z hľadiska slobody a nutnosti?[upraviť]

  • v Bohu treba rozoznávať dvojakú voľu a lásku:
 - voľu a lásku, ktorou miluje sám seba - je Bohu nutná
 - voľu a lásku, ktorou miluje tvorstvo - je slobodná, lebo Boh tvorstvo nepotrebuje ani ku svojej dokonalosti, ani ku svojej blaženosti

V akom zmysle môžme hovoriť o Božej vôli, že je smerom k stvoreniu nutná?[upraviť]

  • Keď Boh raz tento svet slobodne stvoril, potom už je nemožné, aby ho nechcel a o svoju dobrotu sa s ním nepodelil. V tomto zmysle je vôľa, ktorou Boh chce stvorené veci, nutná. Ale nasleduje až po rozhodnutí vôle, ktorým sa Boh rozhodol stvoriť vonkajší svet, preto je nutnosťou následnou a nijako neporušuje slobodu stvoriteľského Božieho aktu.

Čo znamená absolútny optimizmus?[upraviť]

  • Podľa neho bol Boh povinný stvoriť najlepší svet a takým je práve tento náš svet. Zástancovi absolútneho optimizmu boli Abelard, Leibnitz, Malebranch.

Čo vyhlásila provinciálna synoda v Kolíne v r. 1860 proti absolútnemu optimizmu?[upraviť]

  • Provinciálna synoda v Kolíne vyhlásila: Boh bol slobodný stvoriť tento svet alebo iný svet.

Prečo je najlepší svet protirečenie?[upraviť]

  • Lebo len Boh je absolútne dokonalý, najlepší svet - to by znamenalo, že Boh ani lepší svet ako je náš myslieť nemôže, čo je tvrdenie nerozmuné, lebo Boh si môže myslieť stále lepší a lepší svet až do nekonečna. Náš svet určite nie je najlepší, lebo je v ňom mnoho zla, dokážeme si myslieť i iné lepšie svety, ale aj tento náš bez hriechov a utrpenia.

V akom zmysle je náš svet dokonalý?[upraviť]

  • Náš svet je dokonalý v tom zmysle, že zodpovedá myšlienkam, vzorom, podľa ktorých ho Boh stvoril, a že obsahuje nesmierne množstvo dokonalostí v bytostiach neživých a živých, zvlášť v človekovi.

Aké je vyjadrenie sv. Tomáša Akvinského na stvorenie sveta v zmysle dobrý-lepší?[upraviť]

  • Sv. Tomáš duchaplne rozlišuje , že Boh mohol stvoriť svet lepší, ale nie lepšie. Akt, ktorým Boh stvoril svet je prirodzene dokonalý, lebo je totožný s Božou podstatou, ale nie účinok, čiže výsledok tohoto aktu, t.j. svet, ktorý je konečný a preto nie je najlepší.

Akú myšlienku rozvádzali o stvorení dobrého - zlého sveta nem . filozof A. Schopenhauer a Ed. V. Hartmann?[upraviť]

  • Tvrdili, že náš svet je najhorší, aký si len možno myslieť. A Hartmann obviňoval Boha, že je príčinou všetkého zla.

Aká je dogma viery o dobrom svete?[upraviť]

  • Dogma viery hovorí: Boh stvoril dobrý svet.

Čo vyhlásil Florentský koncil o dobrote prirodzenosti?[upraviť]

  • Florentský koncil vyhlásil v Decretum pro Jacobitis (1441), že niet zlej prirodzenosti, ako to tvrdí manichejský blud, ale každá prirodzenosť, pokiaľ je prirodzenosťou, je dobrá.

Aký je biblický dôvod na dogmu viery o tom, že Boh stvoril dobrý svet?[upraviť]

  • Je to Gn 1, 31: "Boh videl všetko, čo (bol) učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré."

Prečo Boh nemôže stvoriť morálne zlý svet?[upraviť]

  • Pretože pre svoju absolútnu svätosť nemôže byť pôvodcom morálneho zla a hriechu, teda Boh nemá voľbu medzi dobrom a zlom. Podľa Tridentského koncilu, každý, kto by učil opak, môže byť vylúčený z Cirkvi.

Prečo možno uviesť relatívny optimizmus do súladu s Božou slobodou pri stvorení?[upraviť]

  • Tento svet je najlepší, ak máme na mysli:
    • a) príčinu účinnú = Boh
    • b) príčinu vzorovú = ideu Boha, podľa ktorej bol svet stvorený
    • c) príčinu účelovú (cieľovú), ktorou je česť a sláva Boha
    • d) spôsob ako bol svet stvorený = čírim aktom stvoriteľskej vôle

Aké tri najväčšie mysliteľné diela menuje sv. Tomáš Akvinský ako najlepšie?[upraviť]

  • a) hypostatická únia - človečenstvo Kristovo, keďže je spojené s Bohom
  • b) blažené nazeranie - nebeská blaženosť, keďže je používaním Boha
  • c) Božie Materstvo Panny Márie

Čo je prvotným, všeobecným a bezpodmienečným cieľom všetkých tvorov rozumných i nerozumných?[upraviť]

  • Prvotným, všeobecným a bezpodmienečným cieľom všetkých tvorov rozumných i nerozumných je oslavovať Boha.

Čo je podľa provinciálnej synody v Kolíne r. 1860 subjektívny cieľ stvorenia alebo motív, ktorý pohol Boha k stvoreniu.[upraviť]

  • Je to láska k jeho absolútnemu dobru. Táto láska ho pohla, aby dal konečným bytostiam ich existenciu preto, aby im mohol komunikovať svoju dobrotu.

Ktorý koncil vyhlásil: "Boh svojou dobrotou a všemohúcou silou nie k zväčšeniu svojej blaženosti, ani nie k získaniu, ale k prejaveniu svojej dokonalosti skrze dobrá, ktoré udeľuje tvorom, najslobodnejším rozhodnutím spolu od počiatku času z ničoho stvoril oboje tvorstvo."?[upraviť]

  • Vyhlásil to 1. Vatikánsky koncil.

Ako sa vyjadril k Božiemu dôvodu pre stvorenie sv. Augustín?[upraviť]

  • "Pretože je dobrý, sme my."

Ako učí o Božom konaní sv. Tomáš?[upraviť]

  • " Boh nekoná pre svoj úžitok, ale len pre svoju dobrotu."

Boh - bytosť absolútne dokonalá - nemohol stvoriť svet z túžby po cieli, t.j. po dobre, obsiahnutom v cieli, ktoré by ku svojej dokonalosti a blaženosti potreboval. Takto konajú rozumom obdarené tvory, kým Boh mohol tento svet stvoriť len z lásky k cieľu. Takáto činnosť však predpokladá v účinnej príčine plnosť dokonalosti, z ktorej chce táto príčina aj iným bytostiam poskytnúť čiastku.

Čo je prvotným alebo objektívnym cieľom stvorenia a ako sa k tomu vyjadil 1. Vatikánsky koncil?[upraviť]

  • Prvotný alebo objektívny cieľ stvorenia alebo cieľ, ktorý je vložený do samého stvorenia, je predovšetkým zajavenie Božích dokonalostí a z toho vyplývajúca oslava Boha. 1. Vatikánsky koncil definoval: "ak by niekto popieral, že svet bol stvorený k Božej sláve, nech je exkomunikovaný.".

Čo znamená vnútorná sláva Božia?[upraviť]

  • Pozostáva v tom, že Boh večne poznáva a miluje svoju nekonečnú dokonalosť. Toto svoje poznanie a lásku Boh aj večne prejavuje plodením Syna a dýchaním Ducha Svätého a tak žije vo večnej sláve a blaženosti svojho trojičného života. K tejto nekonečnej vnútornej sláve Božej nič nemožno pridať. Stvorením nechce teda Boh niečo získať pre seba, svoju dokonalosť, ktorú nemožno zväčšiť.

Čo znamená vonkajšia sláva Božia?[upraviť]

  • Je cieľom stvorenia, je to prejavenie Božej dokonalosti v tvoroch a jej poznanie a milovanie zo strany rozumných tvorov, čím tieto dosiahnu blaženosť.

Akú rozoznávame vonkajšiu slávu Božiu?[upraviť]

  • a) objektívnu - nutne a samočinne ju vzdávajú Bohu všetky tvory rozumné i nerozumné svojím jestvovaním a primeranou dokonalosťou svojej prirodzenosti
  • b) subjektívnu - (t.j. vlastná vonkajšia sláva), rozumné tvory ju vedome a dobrovoľne vzdávajú Bohu tým, že ho poznávajú a milujú, tým rozumné tvory dosiahnu aj svoju blaženosť

Ako sa zmieňuje Sväté písmo o vonkajšej sláve Božej?[upraviť]

  • "Nebesá rozprávajú slávu Božiu, obloha hlása dielo jeho rúk." (Ž 18/19, 1)

Ako sa vyjadril k subjektívnej vonkajšej sláve sv. Augustín?[upraviť]

  • "Hľaď prečo to robíš. Ak to robíš preto, aby si oslávil seba - to Boh zakázal, ak robíš všetko preto, aby bol oslávený Boh - to Boh prikázal."

Kde sa dokonale uskutočnilo zjavenie dobroty, dokonalosti a slávy Božej a to v najvyššej miere?[upraviť]

  • V Ježišovi Kristovi. Skrze Krista sa dostalo najvyššej oslavy a pocty samému Bohu, nielen skrze Ježiša pozemského ale aj skrze Pána vyvýšeného na Veľkňaza a skrze jeho pôsobenie v Cirkvi a v jej liturgii.

Čo je druhotným cieľom stvorenia?[upraviť]

  • Je to účasť na Božej dobrote, najmä oblaženie tvorov, obdarených rozumom.

Má nejakú podmienku druhotný cieľ?[upraviť]

  • Druhotný cieľ je podmienený, lebo jeho skutočné dosiahnutie závisí od slobodného rozhodnutia a spolupráce rozumných tvorov. Pritom vyplýva z prvotného cieľa - z oslavy Boha, čo znamená, že rozumné tvory dosiahnu svoju blaženosť práve tým, že oslavujú Boha = v nezištnej láske sa usilujú byť podobné Bohu, zmyslom života je pre nich plniť vôľu Božiu.

Prispieva naše oslavovanie Boha k jeho veľkosti?[upraviť]

  • "Boh sa nestane väčším, ak ho ty budeš ctiť, ale ty sa staneš väčším, ak mu budeš slúžiť." (sv. Augustín)

Ako možno argumentovať názorom Hermsa a Güntera, ktorí pokladali blaženosť rozumných tvorov za cieľ a slávu Božiu za prostriedok k tomuto cieľu.[upraviť]

  • Boh, najvyššia dokonalá bytosť, nemôže pri svojej činnosti navonok mať cieľ v inej bytosti, mimo seba. Aby stvorenia Boha ctili a milovali, to si vyžaduje prirodzený pomer, v akom je Boh k tvorstvu. Úcta a láska, ktorú vzdávajú rozumné tvory Bohu, prináša najväčší úžitok im, lebo v sláve Božej, ktorú preukazujú Bohu, je obsiahnutá ich večná blaženosť.

Aké tri aspekty rozoznávajú teológovia v Božej starostlivosti o stvorený svet, ktoré sa v novšej dobe zahŕňajú pod pojem "stvorenie"?[upraviť]

  • a) zachovávanie sveta
  • b) spolupôsobenie Boha s činnosťou tvorov
  • c) vlastnú prozreteľnosť, t.j. riadenie sveta

Ako treba rozumieť zachovávanie sveta?[upraviť]

  • zachovávajúca činnosť Božia je neustále príčinné pôsobenie, ktorým udržuje veci v bytí, v existencii. Nie len druhotnými príčinami, ale Boh priamo pôsobí ďalšie trvanie vecí.

Čo hovorí Rímsky katechizmus o zachovávaní sveta?[upraviť]

  • "Keby Boh svojou prozreteľnosťou nezachovával veci s tou istou silou, s akou ich stvoril na počiatku, potom by sa ihneď vrátili k ničote."

Prečo môžme povedať, že ide o pozitívne a kladné zachovávanie sveta?[upraviť]

  • hoci by Boh mohol svet ničiť, nerobí to, ale ide o
 - pozitívne zachovávanie nepriame = Boh dáva všetkým veciam čo potrebujú k životu
 - zachovávanie kladné priame, čiže bezprostredné = Boh nepretržitým aktom udržuje vlastnú vnútornú esenciu vecí

Ktorý Kristov výrok zo Svätého písma hovorí o Otcovej zachovávajúcej činnosti?[upraviť]

  • Jn 5, 17: "Otec pracuje ešte aj teraz, aj ja teda pracujem."

Čo hovorí rozum na zachovávanie bytia?[upraviť]

  • Keď nemohla žiadna bytosť bez stvoriteľskej činnosti vzniknúť, potom nemôže bez dalšej Božej činnosti ani na okamih trvať a musela by hneď po svojom prvom vzniku zaniknúť.

Mohol by sa Boh slobodne rozhodnúť, že svet zničí, odníme mu svoj udržovací vplyv?[upraviť]

  • Samozrejme, keby to urobil, tvory by sa obrátili na úplné nič = zničenie v najvlastnejšom zmysle (annihilatio). Preto sa zachovávanie sveta vyrovná stvoreniu, lebo sa vzťahuje na samotné bytie tvorov, ako stvorenie.

Prečo si myslíme, že nás Boh nezničí?[upraviť]

  • Učí nás to Božie zjavenie, v ktorom je na mnohých miestach napísané, že Boha neteší záhuba žijúcich.

Čo učia teológovia o zničení, či zachovaní sveta?[upraviť]

  • Učia, že hoci by mohol, svet ani ako celok ani jednotlivé časti nezničí, ale celé stvorenie v podstate zachová. Ani koniec sveta nebude jeho zánikom, ale obnovou sveta. Duchovné bytosti budú žiť naveky, nie vlastnou silou a mocou, ale preto, lebo ich nesmrteľnosť zaručuje Boh svojou múdrosťou, dobrotou a spravodlivosťou. Ani hmotné podstaty celkom nezaniknú, hoci nebudú trvať v terajšom zložení, ako nás uisťuje Sväté písmo.

Môže byť nejaká stvorená bytosť činná bez spolupôsobenia Božieho?[upraviť]

  • Ako nemohla žiadna bytosť vzniknúť bez stvoriteľskej Božej činnosti a nemôže trvať bez urdžovacej Božej činnosti, tak nemôže bezzvláštnej činnosti, bez spolupôsobenia Božieho byť činná. Je to Boží vplyv na činnosť stvorenej veci. Nazýva sa prirodzené alebo všeobecné.

Ako sa odlišuje prirodzené alebo všeobecné Božie spolupôsobenie od Božieho nadprirodzeného spolupôsobenia?[upraviť]

  • Božie nadprirodzené spolupôsobenie spočíva v nadprirodzenej pomoci, čiže milosti, ktoré Boh dáva každému spasiteľnému skutku. Nie v mravnom zmysle, ale v zmysle fyzickom. Tento fyzický Boží vplyv s činnosťou tvorov je bezprostredný - priamy.

Je učenie o spolupôsobení článkom viery?[upraviť]

  • Nie, ale opiera sa o učenie teológov a výrok Rímskeho katechizmu. To, že Boh je prvotná a všeobecná príčina všetkých účinkov, Sväté písmo učí nespočetnými výrokmi.

Uveď príklad výroku zo Svätého písma, ktorý sa vzťahuje na bezprostredné spolupôsobenie.[upraviť]

  • Sk 17, 28: "V ňom (v Bohu) totiž žijeme, hýbeme sa a sme." (citovaný aj v liturgii v jednej z nedeľných prefácií)

Akou filozofickou zásadou môže rozum argumentovať vo veci spolupôsobenia?[upraviť]

  • "Činnosť je taká, aké je bytie."

Pôsobí stvorená bytosť pri činnosti účinok celý alebo čiastočný?[upraviť]

  • Stvorená bytosť používajúc svoje mohutnosti pôsobí účinok celý a Boh, ktorý s ňou splupôsobí, pôsobí tento účinok takisto celý. Boh pôsobí ako prvá príčina a stvorená bytosť ako druhotná príčina a zvláštna = mocou a silou prijatou od prvotnej a všeobecnej príčiny.

Prečo Boh nevykoná všetky účinky sám, bez spolupôsobenia stvorených bytostí?[upraviť]

  • Boh to nerobí preto, že by ich potreboval, ale preto, lebo vo svojej dobrote chce, aby aj oni mali primeranú účasť nielen v jeho bytnosti, ale aj v moci a činnosti.

Spolupôsobí Boh i pri skutkoch, ktoré sa stanú hriešnymi?[upraviť]

  • Boh spolupôsobí so skutkami len potiaľ, pokiaľ sú fyzickými úkonmi, nespolupôsobí však, pokiaľ sa protivia Božiemu zákonu a tým sa stávajú mravne zlými. To, čo je na slobodnom skutku fyzicky dobré treba pripisovať činnosti slobodnej bytosti a tiež Božiemu spolupôsobeniu, kým to, čo je na slobodnom skutku mravne zlé, je výhradne dielom slobodnej vôle stvorenej bytosti.

Ktoré smery v teológii sa snažia vysvetliť vzťah medzi Božím spolupôsobením a medzi ľudskou slobodou?[upraviť]

  • a) tomisti - vysvetľujú tento vzťah fyzickou premóciou = takou Božou činnosťou, ktorá prv, ako sa táto sama rozhodla k nejakému úkonu, uvádza takou neodolateľnou silou do aktu, že ho nemôže nevykonať
  • b) molinisti - Boh ponúkne rozumnej bytosti svoje spolupôsobenie a až vtedy, keď sa sama rozhodla pre činnosť s ňou spolupôsobí, takže oboja činnosť spadá do jedného okamihu

Z čoho sa podľa nášho spôsobu myslenia skladá Božia prozreteľnosť?[upraviť]

  • Z Božieho plánu sveta a z riadenia sveta. Vo večnom nezmeniteľnom pláne sveta myslí Boh na cieľ pre celé svetové dejiny aj pre všetky jednotlivé tvory, riadením sveta uskutočňuje tento plán v čase.

Ako nazývame vecný plán Boží a jeho vykonanie v čase?[upraviť]

  • Božou prozreteľnosťou v širšom zmysle, je to všetka starostlivosť Božia o stvorené bytosti.

Čo je Božou prozreteľnosťou v užšom zmysle?[upraviť]

  • Je Božia činnosť, ktorou Boh riadi svet k stanovenému cieľu, ku svojej sláve a ku spáse človeka.

Čo v sebe obsahuje Božia prozreteľnosť v užšom zmysle?[upraviť]

  • zriadenie svetového poriadku, ktorý Boh od večnosti mal vo svojej mysli a svojou vôľou založil
  • vykonávenie svetového poriadku, ktoré spočíva v tom, že Boh stvorené bytosti vedie a spravuje, aby dosiahli svojho cieľa, vykonávanie svetového poriadku je dielom Božej vôle a moci, deje sa v čase a obyčajne sa nazýva riadenie sveta

Kto popiera riadenie sveta Bohom?[upraviť]

  • materialisti, panteisti, fatalisti, naturalisti, deisti a dualisti

Sú v Svätom písme dôkazy toho, že Boh svojou Prozreteľnosťou chráni a spravuje všetko?[upraviť]

  • Sväté písmo je plné prisľúbení a skúseností, že svetom vládne a osudy ľudí riadi dobrotivý, múdry a všemohúci Boh. Dogmu o Božej Prozreteľnosti hlása Sväté písmo od začiatku. Napr.: Múd 6, 7 "veď on stvoril malého i veľkého, rovnako sa stará o všetko".

Kto z apoštolov hlásal univerzalitu Božej prozreteľnosti?[upraviť]

  • sv. Pavol: "Boh sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko." (Sk 17, 25)

Kde v liturgii nájdeme vieru v Božiu Prozreteľnosť?[upraviť]

  • "Všemohúci Bože, ty riadiš všetko na nebi aj na zemi"

Aký je rozumový argument pre Božiu prozreteľnosť?[upraviť]

  • Keby bol Boh svetové bytosti síce stvoril, ale ďalej ich k poslednému cieľu neviedol, prestal by byť Bytosťou nekonečne múdrou, dobrotivou a všemohúcou. Keď Boh svet stvoril, potom je riadenie a spravovanie sveta nutnou požiadavkou jeho múdrosti, dobroty a všemohúcnosti.

Ako rozdeľujeme Božiu Prozreteľnosť podľa spôsobu vykonania Božieho plánu?[upraviť]

  • a) Bezprostrednú, ktorú vykonáva sám Boh.
  • b) Nepriamu, ktorú vykonáva prostredníctvom druhotných príčin (prírodné zákony, mravné zákony, výchova).

Ako rozdeľujeme Božiu Prozreteľnosť podľa druhu Božieho pôsobenia?[upraviť]

  • a) riadna - podľa istých trvalých zákonov a pravidiel, v prirodzenom ale i v nadprirodzenom poriadku (zákony prírody i nadprirodzené - milosti)
  • b) mimoriadna - mimoriadny Boží zásah, nemá sa však ľahkovážne predpokladať

Ako rozdeľujeme Božiu Prozreteľnosť podľa predmetu a stupňa Božej starostlivosti?[upraviť]

  • a) všeobecnú - vzťahuje sa i na nerozumné stvorenia;
  • b) zvláštnu - vzťahuje sa na rozumné stvorenia i na hriešnikov;
  • c) najzvláštnejšia - je venovaná len predestinovaným (predurčeným).

Čím sa riadi miera a stupeň Božej starostlivosti?[upraviť]

  • Riadi sa podľa dokonalostí tvorov. Čím je stvorená bytosť dokonalejšia, tým účinnejšie je Boh zahrňuje svojou láskou a stará sa o ňu. Božia láska a starostlivosť sa oprávnene vzťahuje predovšetkým na človeka, lebo človek v sebe zahrňuje dokonalosti všetkých stvorených bytostí.

Prečo je človek hlavným predmetom Božej starostlivosti?[upraviť]

  1. zahrňuje v sebe všetky dokonalosti stvorených vecí
  2. jedine človek je schopný plniť prvotný cieľ vedome a dobrovoľne
  3. jediný je schopný večnej blaženosti, druhotného cieľa, lebo nepodlieha fyzickej nutnosti, ale je sám pánom svojich skutkov, potom je odôvodnená i zvláštna Božia starostlivosť

Na čom sa zakladá najzvláštnejšia Božia prozreteľnosť o spravodlivých a vyvolených?[upraviť]

  • Na výrokoch Písma, že Boh je vždy blízko pri tých, ktorí ho milujú, pozná ich cesty, chráni ich a milujúcim Boha všetky veci napomáhajú k dobrému. Najzvláštnejšou starostlivosťou sa stará aj o Cirkev, ako to vyplýva z prisľúbenia Kristovho, z jej úlohy a cieľa, aby šírila Božiu slávu.

Aké sú vlastnosti Božej Prozreteľnosti?[upraviť]

  • a) neomylná istota
  • b) nezmeniteľnosť

Môže existovať u Boha náhoda?[upraviť]

  • Pre Boha neexistuje náhoda, lebo Božia Prozreteľnosť sa neomylne uskutočňuje riadením sveta, takže nič sa nemôže uskutočniť proti Božej Prozreteľnosti alebo nezávisle od nej. Náhoda sa môže vyskytovať len pri druhotných príčinách, nutných i slobodných.

Prečo sa môže pri druhotných príčinách vyskytovať náhoda?[upraviť]

  • Druhotné príčiny sú totiž vo svojej činnosti závislé na mnohých podmienkach a môžu byť z rôznych príčin prerušené, zastavené alebo privedené k inému výsledku, s ktorým sa pravidelne nestretávajú. Nám sa môže niečo prihodiť náhodou, mimo alebo proti nášmu očakávaniu, nie však Bohu.

Aké je vysvetlenie náhody u sv. Tomáša Akvinského?[upraviť]

  • Keď niekto pošle dvoch ľudí na jedno miesto tak, že jeden o druhom nevie, pre nich je to náhoda, že sa tam stretnú, nie však pre toho, ktorý ich poslal.

Môže byť večný plán Prozreteľnosti zmenený?[upraviť]

  • Nie, je nezmeniteľný pre absolútnu nezmeniteľnosť Boha.

Ak je večný plán nemenný, je potom prosebná modlitba zbytočná?[upraviť]

  • Sv. Tomáš Akvinský hovorí: "Nemodlíme sa preto, aby sme zmenili večný poriadok Prozreteľnosti, ale preto, aby sme dostali, čo nám Boh pre naše modlitby ustanovil od večnosti dať."

Aký má zmysel prosebná modlitba,keď sme nedosiahli, o čo sme prosili?[upraviť]

  • Boh nám často udelí iné dobro, o ktoré sme neprosili a tým, že sme sa modlitbou pokorili pred Bohom a s dôverou k nemu viac priľnuli, získali sme si zásluhy.

Ako možno chápať nerovné rozdelenie ľudských schopností ako i pozemských dobier?[upraviť]

  • Prečo dobrý a spravodlivý Boh jednému bez zásluhy hojne dáva dary ducha i tela, druhému však veľmi skromne, by bola nepochopiteľná záhada, keby sa neriešila vo svetla večného života a keby tento život bol jediným životom.

Ktorý zákon káže konať dobro a chrániť sa zlého a aké má sankcie?[upraviť]

  • Mravný zákon. Tento zákon však nemá sankcie na tomto svete, musí ich mať na svete druhom.

Prečo je múdre, že čnosť nie je hneď na tomto svete odmená a nespravodlivosť potrestaná?[upraviť]

  • človek by sa prestal riadiť vyššími pohnútkami lásky k Bohu a blížnemu
  • všetky hriechy i tajne spáchané by vyšli najavo, pre pohoršenie celej spoločnosti a s vinnými by trpeli i nevinní

Čo je to fyzické zlo vo všeobecnosti a v nerozumnej prírode?[upraviť]

  • Zlo vo všeobecnosti je to nedostatok povinného dobra. Fyzické zlo je tam, kde nejaká bytosť je zbavená dokonalosti, ktorú má mať v poriadku fyzickom. V nerozumnej prírode podlieha fyzické zlo Božej prozreteľnosti v tom zmysle, že sa ním uplatňujú rozličné zákony prírody, pričom menšie zvieratá často slúžia vyšším a všetky slúžia človeku.

Čo je to fyzické zlo človeka?[upraviť]

  • Následkom dedičného hriechu sa na ľuďoch všeobecne uplatňuje. Mnohé utrpenia sú spôsobené osobnými hriechami, iné vznikajú pôsobením prírodných zákonov, ktorých účinky Boh nechce stálym zázračným zasahovaním prekaziť.

Môže chcieť Boh priamo zlo fyzické alebo mravné?[upraviť]

  • Vôľa môže chcieť priamo iba dobro, vždy smeruje k dobru. Boh, ktorý je povznesený nad akýkoľvek omyl, nikdy nemôže chcieť zlo pre zlo. Boh ak chce zlo, potom to robí len akcidentálne: nechce zlo, preto, že je zlom, ale kvôli nejakému dobru inému, ktoré je s ním spojené alebo z neho nasleduje.

Ako možno argumentovať pri námietke, že Boh má dávať ľuďom dobro priamo a nie prostredníctvom fyzického zla?[upraviť]

  • Boh nebol povinný stvoriť taký svet, v ktorom by nebolo fyzického zla, mohol ale nemusel.
  • v takomto svete by chýbalo i mnoho dobrého (skromnosť, trpezlivosť, oddanosť vôle Božej...)
  • fyzické zlo je jedným z prostriedkov, ktorým Boh zasahuje do osudov jednotlivcov aj národov a vedie ich k vytýčenému cieľu.

Odkedy má utrpenie veľkú mravnú silu a moc?[upraviť]

  • Od chvíle, keď sa Syn Boží stal človekom, prijal na seba bolesti a utrpenie ľudstva a umrel za ne na kríži. On každé trápenie posvätil, v rukách Božích je utrpenie nástrojom k mravnému zdokonaleniu človeka, bohatým zdrojom milostí, pečaťou Božej lásky.

Kto je schopný mravne zlých alebo dobrých skutkov?[upraviť]

  • Len slobodné bytosti, ktoré sa samy rozhodujú.

ČO je to mravné zlo?[upraviť]

  • Je to vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona.

V čom tkvie hlavná a podstatná príčina mravného zla?[upraviť]

  • Slobodná ľudská voľa, ako mohutnosť človeka je dobrá a smeruje sama sebou "per se" vždy len k mravnému dobru. Človek ako bytosť konečná a obmedzená môže svoju slobodu zneužiť a konať proti Božiemu zákonu.

Ako by to vyzeralo, keby Boh zamedzil zlo?[upraviť]

  • zmizli by všetky čnosti a zásluhy
  • nebolo by slobodných bytostí, Boh by musel zrušiť i zákony prírody, podľa ktorého ku vzniku slobodných bytostí spolupôsobí
  • Boh by nemal príležitosť obrátiť zlo na dobro a tak ukázať poklady svojej moci a dobroty
  • nebolo by prostriedkov na zdokonalenie spravodlivých a oslavu mučeníkov
  • Boh by nemohol prejaviť svoje milosrdenstvo