Dogmatika/Boh Syn

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ježiš je Boh[upraviť]

Ježišovu osobnosť vyznačovali niektoré prvky, ktoré poukazujú na jeho Božskú podstatu. Patrí medzi ne:

  1. mimoriadne poznanie
  2. zvláštne tituly, ktoré si on sám pripisuje
    • Syn človeka
    • Mesiáš
    • Syn Boží
  3. zvláštna moc
    • nad zlými duchmi
    • odpúšťať hriechy
    • nad zákonom (tórou) ako aj nad sobotou (bolo vám povedané..., ale ja vám hovorím)
  4. je väčší ako Jonáš, Šalamún a chrám
  5. jemu patrí eschatologický súd
    • Mal 3,1
    • Mt 11,10
  6. používa meno „Ja Som“

Ježiš žiada vieru v neho[upraviť]

V Starom Zákone bol predmetom viery výlučne Boh: Jahve. Príchodom Ježiša Krista na svet sa viera vzťahuje už nielen na neviditeľného Boha, ale treba tiež veriť vo viditeľného Boha-človeka.

Tejto novej viery sa Ježiš domáha svojou prítomnosťou medzi ľuďmi, svojim kázaním, znameniami. V synoptických evanjeliach nikdy neobjasňuje aký by mal byť predmet viery. Ale z celého kontextu je jasné, že vyžaduje hlavne vieru v neho samého, predovšetkým u tých, ktorí ho žiadajú o zázrak.

Jn 9,35-38

  • (Ježiš sa spýtal toho, ktorému prinavrátil zrak): „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On odpovedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Pri poslednej večeri Ježiš vyslovene žiada od svojich apoštolov, aby verili v neho. Táto viera je nerozlučne spätá s vierou v Boha, ktorú už mali aj doteraz.

Jn 14,1

  • Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.

Veľkonočná večera sa v Izraeli slávila na pamiatku Jahveho, ktorý vykonal pre nich tak veľké veci (stvorenie sveta, potopa, Abrahám, vyslobodenie z Egypta...) Posledná večera Ježiša s apoštolmi je však výzvou, aby sa odteraz vykonávala na Ježišovu pamiatku:

Lk 22,19

  • Toto robte na moju pamiatku.

Ježiš si takto privlastňuje najväčší náboženský sviatok Izraela. Toto bude jeho sviatok. Eucharistia je jednou z najväčších výziev k viere v Ježiša. Ježiš žiada, aby sa veľkonočné tajomstvo pripomínalo s jeho telom a krvou. Preukazuje svoju božskú moc nad stvorením, lebo mení chlieb na svoje vlastné telo a víno na krv. Toto telo sa vydáva na obetu novej zmluvy. Ježiš sa stáva telesným predmetom adorácie.

Viera kresťanov v Krista-Boha[upraviť]

Takmer okamžite po Veľkej noci postoj prvej kresťanskej komunity voči Kristovi je identický s postojom veriaceho Žida voči Jahvemu. Meno Kyrios (Pán), ktorým doteraz prekladali Božie meno Jahve do gréčtiny sa teraz používa na Krista.

Peter vo svojej kázni na turíce cituje z knihy proroka Joela slová: Sk 2,21

  • Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

V tomto proroctve proroka Joela Pán v hebrejčine je Jahve. Kresťania sú skutočne tí, ktorí vzývajú Pánovo meno, ako to pripomína v kázni sv. Peter, avšak za tým menom sa skrýva Ježiš:

Sk 9,14

  • (Ananiáš videl po udalosti obrátenia Šavla vo videní Krista. Ježiš od neho žiada, aby vyhľadal Šavla a prinavrátil mu zrak. Vtedy Ananiáš namieta): Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.

Šavol iste neprenasledoval tých, čo vzývajú meno Jahveho, ale tých, čo vzývajú meno Ježiša. Ananiáš sa skutočne stretol so Šavlom a prinavrátil mu zrak. Pripomenul mu stretnutie s Ježišom, ktoré zažil Šavol na ceste do Damasku. Potom ho vyzval:

Sk 22,16

  • A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno.

Pavol neskoršie takto oslovuje adresátov svojho listu Korinťanom:

1 Kor 1,2

  • Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás...

Timotejovi radí v liste takto:

2 Tim 2,22

  • Chráň sa mladíckych žiadostí a usiluj sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.

Meno Ježiš bolo povýšené nad každé meno. Vzývať Pánovo meno znamená vzývať Ježiša, pretože «Ježiš Kristus je Pán».

Flp 2,9-11

  • Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.

V deň posledného súdu sa bude rozhodovať o spáse alebo zatratení podľa toho, kto vzýval a kto nevzýval Pánovo meno, podľa toho, kto uznával alebo nie, že Ježiš Kristus je Pán. Peter a Ján vyznávajú, že v mene Ježiša Krista Nazaretského uzdravili chromého pri chrámovej bráne a zároveň vyznávajú:

Sk 4,12

  • A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Preto Pavol vyzýva Židov, aby aj oni uznali, že Ježiš je Pán. Je to totiž podmienkou spásy:

Rim 10,9

  • Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

Ježiš Kristus je cieľom obrátenia. Tak ako pri obrátení v Starom Zákone išlo o Boha, tak teraz výzva k obráteniu smeruje na Ježiša:

  • Sk 9,35; 11,21
  • (Peter uzdravil ochrnutého.) A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.
  • (Keď prišli kresťania do Antiochie, zvestovali tam Pána Ježiša.) Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo a k Pánovi.