Dogmatika/Exorcizmus
Exorcizmus a jeho rozlíšenie
[upraviť]Don Gabriele Amorth, známy exorcista pri Vatikáne, rozoberal na jednej konferencii pre kresťanov veľmi dôležitú otázku, najmä v tomto čase, keď tma a svetlo sa jasne stavajú proti sebe.
Prejednávanú tému "Exorcismus a jeho rozlíšenie" možno zhrnúť do troch bodov
Existencia démona
[upraviť]Predovšetkým tu treba vymedziť problém existencie démona, diskutovaný mnohými teológmi - racionalistami, ktorí by chceli vysvetľovať existenciu satana iba ako mýtus, alebo všeobecne, ako symbol zla. Týchto teológov odkazujeme na výuku katechizmu katolíckej Cirkvi, keď na konci "Otčenáša" sa hovorí "ale zbav nás zlého". Pod výrazom "zlého" treba rozumieť osobu Zlého a nie zla vo všeobecnosti (Katechizmus kat. Cirkvi č.2851).
Pápež Pavol VI. o satanovi povedal: Satan je zvrhlý a zhubný škodca... nielen démon, ale hrozivá mnohorakosť. Satan je teda osoba, ba mnohorakosť osôb, ktorú tvoria tí anjeli, ktorí odmietli poslušnosť voči Bohu a stali sa z nich démoni, t.j. buriči a zatratenci. Na podporu tejto cirkevnej doktríny je vhodné vyhľadať si vo Svätom písme tie state, v ktorých vyniká existencia satana a je jasne vyjavená. Okrem toho možno pochopiť, že hovoriť o démonovi znamená nepriamo hovoriť o Kristovi, pretože Sväté písmo tvrdí, že Ježiš je Spasiteľ a prišiel na tento svet, aby nás zbavil moci Zlého. "Satan je slobodný, inteligentný a má v sebe ducha iniciatívy".
Činnosť diabla
[upraviť]Jeho hlavná činnosť, ktorú môžeme definovať ako bežnú, spočíva v pokúšaní človeka k zlému, v snahe oddialiť ho od Boha. Preto nestačí iba "veriť v Boha", ako v skutočnosti verí 90 % Talianov - ale je potrebné konať Božiu vôľu. "V mojich 45.000 exorcizmoch - rozpráva ironicky don Amorth - som nikdy nestretol diabla, ktorý by neveril v Boha. Viera neslúži na nič, ak nerobíme to, čo nám Boh prikazuje. (porov. Mt 7, 21)
Tejto pokušiteľskej činnosti démona sme všetci vystavení, a to po celý život, práve tak, ako bol Ježiš a Mária. Je teda potrebné bdieť, vyhýbať sa príležitostiam k hriechu a najmä je treba modliť sa, pretože sami prehrávame boj so satanom, zatiaľ čo ho vyhrávame, ak sa v modlitbe spojíme s Kristom.
Existuje ešte zvláštna satanova činnosť, t.j. osobitné, výnimočné obťažovanie. To sa často stáva našou vinou, ale aj vinou iných. Toto zlo môžeme klasifikovať podľa štyroch kategórií, i keď medzi exorcistami ešte neexistuje spoločný jazyk na opísanie týchto javov.
- ovládnutie: diabol vstúpi do ľudského tela a prejavuje sa gestami a slovami. Tu je jasné,že sa satan nikdy nemôže zmocniť duše.
- trýznenie: démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Dá sa to veľmi ťažko rozlišovať, lebo tieto zlá často prichádzajú od satana nepriamym a nejasným spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené. Postihnuté osoby často nenájdu pochopenie ani u najvyšších cirkevných hodnostárov. Hľadajú teda pomoc u rozličných mágov a čarodejníkov. Problémy sa hromadia, lebo každá mágia čerpá z kráľovstva tmy. Je nerozumnou ilúziou myslieť si, že biela mágia, teoreticky dobre mienená, môže využívať moc zlého, aby privodila dobro a vylúčila zlo. Mágia je totiž vždy čierna, vždy zlá, i keď je predkladaná ako "dobrá".
- znepokojenie: obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a psychicko-citovú rovnováhu. Satan zaútočí, spôsobiac nepokoj, strach a vnútorné súženie.
- zamorenie: Tu sa rozumie zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá. Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať aj na veciach a v skutočnosti sa stáva, že niekedy je potrebné exorcizovať veci a miesta. Tieto osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť človeka zo štyroch príčin:
a) z iniciatívy démona. Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď satan koná zle, i keď sa to nezhoduje z Božou vôľou. Nemáme to chápať ako zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že Boh má moc premeniť zlo na dobro.
Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa skrz zásluhy Pátra Pia, farára z Arsu, svätej Gemmy... Nezabúdajme na hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu spasiteľskú silu.
b) časté navštevovanie nebezpečných miest: mágov, vykladačov kariet, satanských skupín, špiritistických seansí.
c) zotrvávanie v ťažkom hriechu. Časom svedomie "stvrdne" a zlo v nás zapustí hlboké korene.
d) kúzlo býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. "Kúzlo" znamená zlo, spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom. Existujú rozličné formy kúzla: porobenie, puto, urieknutie. Za kúzlo je zodpovedný ten, kto ho prikazuje, alebo sa ním zaoberá.
Moc, ktorú Kristus udelil Cirkvi, aby vyháňala satana
[upraviť]Ježiš dal túto moc najprv dvanástim, potom 72 učeníkom, nakoniec ju rozšíril na všetkých veriacich slovami: Toto sú znamenia ktoré budú sprevádzať tých, čo uverili: v mojom mene budú vyháňať diabla (Mk 16, 17).
Dnes však môže exorcizmus vykonávať iba kňaz oprávnený vlastným biskupom a s povolením miestneho biskupa. Avšak oslobodzujúce modlitby môže odriekať za seba a za iných každý veriaci, bez oprávnenia biskupa, ktorý nanajvýš môže zakázať verejnú formu alebo miesto, kde sa tieto modlitby konajú.
Účelom týchto modlitieb je samotný exorcizmus, t.j. vyhnanie satana. Zatiaľ čo exorcizmus je oficiálna a verejná modlitba konaná v mene Cirkvi - a preto je účinnejšia - oslobodzujúca modlitba zostáva súkromnou modlitbou, ktorá v niektorých prípadoch môže priniesť významné výsledky.
Za čias sv. Kataríny sa stávalo, že jej prinášali najťažšie prípady posadnutia. Katarína, hoci nebola kňazom, ale bola svätého života, dokázala ich oslobodiť. Rovnako aj sv. František, sv. Leopold Mandič a mnohí iní svätí, i keď neboli exorcistami, oslobodili mnohých diablom posadnutých. V hlavných líniách, moc vyháňať zlých duchov záleží od viery a od modlitby.
Exorcizmus v dnešnej Cirkvi
[upraviť]Mnohokrát sme ho počuli povedať: „Hlavnou úlohou diabla je presvedčiť ľudí, že neexistuje!“ Páter Gabriele AMORTH, najznámejší exorcista, je zakladateľom a čestným predsedom Medzinárodného združenia exorcistov. S dlhou skúsenosťou v boji proti Zlému a nežnou a zanietenou láskou k Panne Márii hovorí: „Jej som sa zveril, keď som dostal svoje poslanie, prosiac ju, aby ma skryla pod svoj plášť, kde som si bol istý, že nájdem pevnú ochranu. Odvtedy som dostal mnoho vyhrážok zo strany diabla, avšak nikdy som neutrpel žiadne ublíženie.“
„Duch Svätý spravuje Cirkev, - potvrdzuje P. Amorth - brány pekelné ju nepremôžu. Je však pravdou, že aj Cirkev si musí uvedomiť, že peklo je skutočnosť, ktorá ohrozuje život veriacich, a teda musí urobiť správne opatrenia, aby chránila svoje deti.“ Žiaľ nie vždy je to tak. Je len veľmi málo úradne menovaných exorcistov, čo znamená, že klérus a biskupi neveria v diabla a neveria ani v moc, ktorú Ježiš dal na jeho vyhnanie.
„Už tri storočia latinská Cirkev, na rozdiel od ortodoxnej cirkvi a iných protestantských vyznaní, takmer úplne zanechala exorcistické poslanie. Máme celé biskupstvá, ktoré sú proti exorcismu, tak, ako aj celé národy, kde exorcizmus neexistuje, napr. Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko. Je to veľmi závažný nedostatok!
Keď sa kňaz stane biskupom, stretne sa s článkom Kódexu kanonického práva, ktorý mu dáva úplnú autoritu menovať exorcistov. Minimum ktoré možno požadovať od každého biskupa je, aby aspoň raz asistoval pri exorcizme vzhľadom na to, že má prijať také dôležité rozhodnutie. Žiaľ, takmer nikdy sa to nestáva.“ Taká je bolestná, ale realistická pripomienka P. Amortha. Konštatovanie takej nevery medzi biskupmi sa dostalo aj do uší Jána Pavla II., ktorý poznamenal: „Kto neverí v diabla, neverí v evanjelium!“
Tento druh nevedomosti vo vnútri Cirkvi oslabuje účinok boja proti Zlému a otupuje zbrane, ktoré Cirkev už celé storočia má. To je prípad nového vydania Rituálu exorcizmu nedávno prezentovaného Konferenciou biskupov Talianska. P. Amorth vysvetľuje: Druhý vatikánsky koncil žiadal revíziu niektorých častí starého Rituálu. Bola potrebná iba korekcia, nie však jeho prepracovanie!
V starom Rituáli boli modlitby, ktoré majú skúsenosť dvanástich storočí. Všetci exorcisti sme na skúšku, na prechodnú dobu, použili modlitby z nového Rituálu. Zistili sme, že sú úplne neúčinné.“(Tomu odporuje skúsenosť exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorý používa obnovený obrad exorcizmu.[pozn. ASy])
Požiadali sme P. Amortha, aby nám vysvetlil na niekoľkých príkladoch nedostatky nového Rituálu: „V bode 15 sa hovorí o prekliatí a o tom, ako sa pri ňom treba správať. Prekliatie je zlo zapríčinené inou osobou pomocou diabla. Môže byť spôsobené viacerými spôsobmi ako sú: porobenie, pobosorovanie, zarieknutie, vudú, macumba. Rímsky rituál vysvetľoval, ako mu treba čeliť. Nový rituál však tvrdí, že v týchto prípadoch je úplný zákaz konať exorcizmus, čo považujem za absurdné! (Autor zrejme čítal nesprávny preklad. Latinské znenie síce hovorí, že pre pastoračné dobro sa nemá použiť exorcizmus, ale majú sa použiť iné modlitby za oslobodenie. [pozn. ASy]) „Prekliatie“ je dlhodobou a najčastejšou príčinou posadnutia a zla spôsobeného diablom najmenej v 90 percentách. Ako teda povedať exorcistom, aby nevykonávali túto činnosť!
V bode 16 sa tvrdí, že exorcizmus sa nemá robiť, ak nie je istota, že diabol je prítomný. Avšak istotu že démon je prítomný máme až vtedy, keď robíme exorcizmus.(16. bod hovorí skôr o tom, že exorcista má mať predpoklad morálnej istoty - cieľom tejto normy je, aby sa exorcizmus neaplikoval ľahkovážne a aby sa tak nevystavil posmechu.[pozn. ASy])
Horeuvedené žiaľ nasvedčuje neskúsenosti a riskuje, že spôsobí škodu alebo nevyrieši škody spôsobené satanom. Je normálne, že sa v tomto bode spytujeme komisie, ktorá pracovala na novom Rituáli, či v nej boli prítomní experti, v tomto prípade exorcisti. Všetko nasvedčuje tomu, že nie. V tomto prípade sa samotná Cirkev postarala o priaznivý dopad situácie tým, že rozhodla nepoužiť nový Rituál a dala súhlas exorcistom, aby požiadali biskupa, aby mohli používať starý. To je spôsob, ako vyjsť v ústrety tým, čo sa snažia očistiť naše duše od jedovatého znečistenia. „Všetko by sa malo požehnávať a ochraňovať - dodáva P. Amorth - domy, školy, komunikačné prostriedky... Dnes však ochrana pred diablom už prakticky neexistuje. Neexistujú už ani modlitby proti nemu. Sám Ježiš nás však v Otčenáši naučil modlitbu oslobodenia: Zbav nás od Zlého, čiže zbav nás satana. Do taliančiny bola preložená chybným spôsobom a teraz sa modlí: „zbav nás zlého.“
Hovorí sa tu o všeobecnom zle, ktorého pôvod v podstate nepoznáme. Zlo, proti ktorému nás náš Pán, Ježiš Kristus, učil bojovať, je konkrétna osoba - je to satan“.
Médiá a mágia
[upraviť]Masovokomunikačné prostriedky tzv. „médiá“ vznikli ako služba pre informácie, kultúru a rozptýlenie... Avšak stále častejšie sa otvárajú kanály, cez ktoré prúdia nebezpečné programy znečisťujúce dušu a svedomie toho, komu sú viac - menej vedome adresované.
V Taliansku je dvanásť miliónov ľudí, ktorí navštevujú čarodejníkov. Posledne vzbudilo rozruch zatknutie Wanny Marchi, ktorá (cez svoju súkromnú televíznu stanicu, pozn. vyd.) vymámila od ľudí stovky miliónov, aby robila podvody. Je známe, že najčítanejšou stránkou novín sú horoskopy. Príliš veľa ľudí pokúša šťastie rozličnými hrami a kvízmi, ba niektorí dokonca prestali pracovať v očakávaní šťastnej chvíle. V čom spočíva celé toto hnutie, ktoré strháva tisícky ľudí? Na jednej strane je to túžba ľahko zarobiť a na druhej strane je to túžba poznať budúcnosť, ovplyvniť vôľu a osud iných. Ľudia sa často uchyľujú k okultizmu, z poverčivosti a zo zvedavosti hovoriť so zosnulými. Masmédiá rozšírili tieto formy nadväzovania kontaktov so zosnulými až do takej miery, že sa stali mániou.
Ak chceme ísť do hĺbky, najmä ak sa pozeráme na všetky formy mágie a okultizmu, pravou príčinou je nedostatok viery. Človek sa už prestal uchyľovať k Bohu a ku spôsobom, čo ho približujú k Bohu (modlitba, sviatosti, duchovné osoby), ale obracia zrak k svetu ezoterizmu. Biblia však hovorí jasnou rečou. V biblických textoch viac ako tridsaťkrát nájdeme mágiu a čarodejníctvo. S takýmito textami sa najčastejšie stretáme v Deuteronómiu. „Keď prídeš do zeme, ktorú ti dá Pán (alebo do pohanskej zeme kde je pohanský ľud), varuj sa napodobniť ohavnosti tamojších národov. Nech niet medzi vami nikoho, čo by kázal svojmu synovi, alebo dcére prejsť ohňom, alebo takých, čo by sa vypytovali, hádačov. Dávaj pozor na sny, na znamenia, nech niet čarodejníkov, zaklínačov, ani nikoho čo by sa radil s duchmi alebo veštcami, alebo by sa pýtal mŕtvych. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi“ (18, 9 - 12).
Príliš mnoho je tých, čo veria, že ako moderní ľudia si vystačia s vlastnou krásou a vlastnými schopnosťami, prehlasujúc: „Verím v Boha, ale nie som praktizujúci veriaci“ a šliapu Božie prikázania. Evanjelium však hovorí jasnou rečou: „Nie ten, čo hovorí Pane, Pane vojde do kráľovstva nebeského, ale kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach „(Mt 7, 21). Médiá, ktoré by mali mať rozhodne pozitívny vplyv v prinášaní pravých hodnôt a vo výchove k mravnosti, sú väčšinou orientované negatívnym smerom, čo je na škodu človeka.
Svätí a diabli
[upraviť]Don Gabriele Amorth hovorí: V televíznych a novinárskych rozhovoroch mi často položili otázku, aké osobitné dary musí exorcista mať, aké prostriedky používa, aby zbavil niekoho posadlosti. Možno som redaktorov svojou odpoveďou sklamal, že exorcista nemá žiadne osobitné vlastnosti, nijaký mimoriadny prostriedok. Celá jeho sila spočíva v Ježišovom mene. Veľmi pekné je prehlásenie sv. Petra pred Synedriom, keď bol zatvorený pre veľké previnenie - uzdravil chromého. Akú silu použil? Čo bola jeho tajomná moc? Peter prehlasuje mocným hlasom: „Nech je známe vám všetkým, že v mene Ježiša Krista Nazaretského stojí tento človek pred vami zdravý! Niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení. (Sk 4, 10 - 12)
V mojom mene budete vyháňať diablov
[upraviť]Nám všetkým exorcistom je známa sila, ktorá pôsobí vzývaním Kristovho utrpenia. Sväté písmo si zakladá na jej uzdravujúcej sile. Silu účinku vidíme, keď vzývame Ježišovu Krv, jeho rany, jeho kríž, jeho smrť a zmŕtvychvstanie, jeho otvorený bok.
Predovšetkým vzývame Ducha Svätého, pretože nič sa neudeje bez jeho pôsobenia. a vzývajme Najsvätejšiu Pannu, tú, ktorá pošliape hlavu satana a je prostredníčkou všetkých milostí. Ak ešte existuje nejaký teológ, ktorý neverí v Máriinu sprostredkovateľskú moc alebo v to, že je sprostredkovateľkou všetkých milostí, nech sa dá na vykonávanie exorcizmu a vlastnou rukou sa dotkne tejto pravdy. Máme pomoc anjelov a archanjelov, najmä sv. Michala, kniežaťa nebeského vojska. a máme aj pomoc svätých, ktorí nás často prekvapia. Viackrát sa mi prihodili prípady diabolského posadnutia, ktoré boli vyriešené vďaka orodovaniu niektorého svätého, ktorého som nikdy predtým nevzýval, voči ktorému nikto z prítomných nechoval osobitnú úctu, no ktorý v príhodnej chvíli uprostred exorcizmu dal pocítiť svoju prítomnosť a od tej chvíle bol vzývaný, aby pomohol rozriešiť daný prípad.
Veľmi rád by som objasnil ešte jeden aspekt, ktorý sa týka svätých. Možno je to ilúzia, ale veľmi rád by som dal podnet k historickým, dosiaľ nepreskúmaným štúdiám. Chcel by som napísať na tému svätí a diabli, alebo boj medzi nimi pokračuje. Tu sú dva aspekty, oba veľmi zaujímavé, ktoré treba zamerať pozornosť. Na jednej strane ide o utrpenia, ktoré démoni spôsobili svätým, prenasledovania a často až krvavé muky. Na druhej strane víťazstvá svätých a je logické, že ja, ako exorcista, som bol prekvapený, ako často a ako ľahko svätí oslobodili posadnuté osoby. Sú to veľmi časté, historicky podložené udalosti, o ktorých čítame v životopisoch svätých všetkých čias. Aj napriek tomu, že v posledných troch storočiach, keď katolícka Cirkev takmer odložila exorcizmus, čoho dôsledkom je dnes nedostatok exorcistov a chýba aj ich príprava, vždy existovali svätí, ktorí oslobodili posadnuté osoby. Ak sa obzriem dozadu nemôžem nespomenúť sv. Benedikta, ktorý nebol exorcistom a pravdepodobne nebol ani kňazom, a predsa, jeho účinnosť proti satanovi bola taká silná, že pápež Honorius III. ho vymenoval za patróna exorcistov. Ešte aj dnes je rozšírená jeho medaila na ochranu proti Zlému. Ak hľadím na súčasnosť, rád spomeniem sv. Jána Bosca pre hrozné útoky, ktoré musel podstúpiť zo strany satana, ako aj jeho schopnosť oslobodiť posadnutých jeho samotnou prítomnosťou. Pri svojich osobných skúsenostiach sa musím v krátkosti zmieniť o pátrovi Piovi.
Páter Pio, veľký bojovník
[upraviť]Páter Pio mi neustále pomáha v tvrdom poslaní exorcistu, verný sľubu spred štyridsiatich rokov.
Kto pozná život pátra Pia, vie, ako musel neustále bojovať proti satanovi a vie, koľké utrpenia a diabolské pomsty podstúpil, aby mu vytrhol z pazúrov duše a dal ich Pánovi.
Bol to neustály boj, pri ktorom možno urobiť niekoľko zastáviek. Páter Pio v jednom svojom cennom liste, ktorý zaslal svojmu duchovnému vodcovi P. Agostinovi zo s. Marco in Lamis, sa zveril, že „diabolské zjavenia sa u neho začali prejavovať keď mal iba 5 rokov a trvali takmer 20 rokov v oplzlej a najmä beštiálnej forme“.
Prvý veľký boj, vyrozprávaný ako vízia, spadá do obdobia, keď mal páter Pio 5 rokov. Presný dátum nevieme, ale obdobie súhlasí. Vtedy cítil že má úlohu bojovať proti odpornému človeku „nesmiernej výšky, ktorý sa čelom takmer dotýkal oblakov“.
Vedľa neho stála nádherná osobnosť (asi sv. Michal), ktorý ho povzbudzoval, aby bojoval s tým obludným obrom, že mu zabezpečí svoju pomoc. Zrážka bola hrozná, ale malý František (to bolo krstné meno pátra Pia), získal prevahu vďaka pomoci tej tajomnej osobnosti, ktorá ho povzbudzovala. Táto udalosť, ktorú páter Pio vždy považoval za veľmi významnú, skončila slovami tej tajomnej žiarivej osobnosti: „Ten, čo si proti nemu bojoval, sa bude vracať, aby na teba zaútočil. Ty len statočne bojuj a ja ti budem pomáhať, aby si ho mohol poraziť.“
Moje duchovné deti budú aj vašimi
[upraviť]Keď som v r. 1942 po prvýkrát bol navštíviť pátra Pia, nemyslel som si, že po dvadsiatich šiestich rokoch sa k nemu opäť vrátim. Bol som študentom na lýceu, skončil som právo a potom som vstúpil do Spoločnosti svätého Pavla. Keď som bol vysvätený za kňaza, už mi nestačilo byť iba duchovným synom pátra Pia. Aj ja som už mal svojich duchovných synov a všetkých som chcel priviesť k pátrovi Piovi. Dostal som od neho prísľub. Jedného dňa som mu povedal: „Drahý otče, chcel by som ťa poprosiť o veľkú láskavosť.“ Posmelil ma, celkom sa sklonil ku mne, ukázal mi svoj široký úsmev. „Tak teda von s tým.“ „Chcel by som, aby všetky moje duchovné deti, súčasné i budúce, sa automaticky stali aj vašimi duchovnými deťmi. Ak ich prijmete, budem spokojný.“ Ešte viac sa usmial, na okamih privrel oči, potom mi povedal:„Áno syn môj, dobre.“ a ja: „Tak potom vás nebudú volať páter Pio, ale starý otec Pio“. Opäť sa z chuti zasmial, dobre sa na tom pobavil.
Z mojej strany stále počítam s jeho pomocou a cítim ho blízko seba, najmä ak mám nejaké ťažké poverenie. Keď robím exorcizmus, ani najmenej nepochybujem, že všetci, čo sa dovolávajú mojich modlitieb, sú vzatí pod ochranu pátra Pia, bez toho, že by o tom vedeli.
V niektorých prípadoch prítomnosť pátra Pia je jasná. Mojim pacientom sa zavše o ňom sníva, vidia ho vedľa seba, v utrpení ho cítia nablízku. Raz počas exorcizmu démon naľakaný kričal: „Preč s tým kňazom! Nechcem tu toho kňaza!“ Potom pritlačený mojimi otázkami, bol prinútený povedať, že páter Pio bol prítomný.
(Z knihy „Exorcisti a psychiatri od dona Amortha)
- Tento článok pôvodne čerpal zo zdroja: Medžugorské ozveny, č. 154, 161, 162, 163.
