Dogmatika/Jediný Boh v Trojici - otázky

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obsah

Ktoré sú charakteristické známky sekularizácie spoločnosti?[upraviť]

  • Radikálne antropologická orientácia všetkého objektu poznania
  • Neustále narastajúce poznanie človeka: zákonitosti objavené a popísané empirickými prírodnými vedami vzbudzujú dojem, že všetky fenomény možno zredukovať na reťazec čisto prírodných kauzalít. Hypotéza ‘Boh’ ako príčina a vysvetlenie nejakého účinku sa javí zbytočná.
  • Vedomé a plánované zasahovanie človeka vo všetkych oblastiach života prostredníctvom stále rafinovanejšej techniky. Technický pokrok robí dojem, že svet je nami plne ovládaný.

Môžeme rozumom dokázať Sv. trojicu?[upraviť]

Nie.

Ako máme dokazovať veci vieri veriacim ľuďom podľa Tomáša Akvinského?[upraviť]

Zo Svätého Písma.

Píše sa v SZ o Sv. Trojici?[upraviť]

Nie, ale nachádzame tu náznaky:

  • Boh sám o sebe hovorí v pluráli
  • už tu sa spomína sprostredkovanie medzi Bohom a ľuďmi /Pánov Anjel, Pánovo Slovo, Boží Duch/

Kedy sme sa dozvedeli o Sv. Trojici?[upraviť]

Keď prišiel na svet Ježiš Kristus.

Aké biblické meno má Boh podľa vzťahu k svetu a človekovi?[upraviť]

  • El = Silný, Mocný;
  • Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci;
  • Adonai = Pán, Vládca, Sudca;

Aké biblické meno má Boh podľa svojej vnútornej dokonalosti?[upraviť]

  • Šaddaj = Mocný;
  • Eljon = Najvyšší;
  • Kadoš = Svätý;

Aké je vlastné meno Boha a čo znamená?[upraviť]

  • JAHVE - znamená ON JE
  • v Septuaginte: EHJE - JA SOM (Ex 3,14)

Vysvetli biblický (dynamický) význam mena JAHVE[upraviť]

ON JE s nami, ON JE pri nás, ON JE na našej strane.

Vysvetli ontologický význam mena JAHVE[upraviť]

Boh -ON JE- je bytie samo o sebe

Uveď ďalšie 3 iné Božie mená použité v Starom zákone[upraviť]

  • Pán všehomíra /2 Mach 7,9/,
  • Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/,
  • Boh výsosti /Mich ž,6/,
  • Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/,
  • Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/,
  • Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/,
  • Pán zástupov /Jer 11,17/,
  • Kráľ nebies /Dan 4, 34/,
  • Najvyšší Boh /Dan 5,18/,
  • živý Boh /Dan 6,21/,
  • Otec náš /Iz 63,16/

Uveď Božie mená použité v Novom zákone[upraviť]

  • Pán
  • Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
  • Láska - Boh je láska.

Aké je Božie poznanie?[upraviť]

  • aktuálne
  • subsistentné
  • komprehenzívne
  • absolútne nezávislé na mimobožských veciach

Čo znamená, že Božie poznanie je koprehenzívne?[upraviť]

  • Boh poznáva podľa všetkej poznateľnosti, výstižne, úplne a dokonale.

Čo všetko poznáva Boh?[upraviť]

  • predovšetkým seba komprehenzívne
  • všetky veci skutočné, ktoré jestvovali, jestvujú a budú jestvovať
  • aj všetky možnosti
  • aj všetky polobudúce možnosti

Čo sú polobudúce možnosti?[upraviť]

  • To, čo by nejaký jestvujúci slobodný tvor konal za určitých podmienok, ale neurobí to, lebo tá podmienka nenastane.

Ako sa prejavuje Božia múdrosť?[upraviť]

  • prejavuje sa trojakým smerom:

a/ stvoriteľská múdrosť b/ usporiadajúca múdrosť c/ vládnuca múdrosť

Čo znamená stvoriteľská múdrosť?[upraviť]

  • Je to príčina existencia všetkých konečných vecí, je to Božie poznanie a Božia vôľa dokopy.

Môže chcieť Boh zlo?[upraviť]

  • Môže, nie však preto, že je zlo, ale kôli nejakému dobru, ktoré je s ním spojené alebo z neho nasleduje.

Znamená to, že Boh ho chce nepriamo. Priamo Boh nemôže chcieť ani fyzické ani mravné zlo.

Môže chcieť Boh mravné zlo?[upraviť]

  • Nie , v žiadnom prípade, lebo mravné zlo je absolútne zlo / prestúpenie Božieho zákona/ a prieči sa Božej vôli.

Čo je predmetom Božieho chcenia?[upraviť]

1. Boh chce a miluje seba ako predmet prvotný. 2. Boh chce a miluje všetky veci mimo seba ako predmet druhotný.

Aký je spôsob Božieho chcenia?[upraviť]

1. Boh je samobytné chcenie, Božie chcenie je samo od seba a je totožné s jeho podstatou. 2. Keďže je totožné s jeho podstatou, je teda i jediné a úplne jednoduché.

Čo hovorí Tomáš Akvinský o dokazovaní Trojice?[upraviť]

  • kto sa pokúša o racionálny dôkaz Trojice, kompromituje vieru dvomi spôsobmi:

1. kompromituje sa jej dôstojnosť, lebo tá má za predmet neviditeľné skutočnosti, ktoré ďaleko prevyšujú ľudský rozum 2. kompromituje sa účinnosť jej ohlasovania / neveriaci si myslia, že na týchto argumentoch sa zakladá naša viera/.

Čoho sa týkala lexikálna unifikácia na Carihradskom koncile /553/?[upraviť]

  • hovorí sa tam o jednom božstve, ktoré je ustanovené v troch hypostázach, či osobách /personae/.

Pomohla lexikálna unifikácia reálne zjednotiť východné a západné chápanie Trojice?[upraviť]

  • Nie. Latinská teológia chápe Trojicu ako jednotu Boha, jedinú substanciu, božstvo ako čosi inpersonlne a prepersonálne. Grécka teológia naproti tomu chápe Božiu jednotu ako personifikovanú.

Ako chápe osoby Trojice Tomášš Akvinský?[upraviť]

  • Pre noho sú osoby Trojice subsistentné relácie /vzťahy/.

Čo sú Slovo Božie a "svätý Duch" v židovskej teológii?[upraviť]

  • tu sú to opisy mena Jahve a nie Božskej osoby vedľa Jahveho.


Sú v Starom Zákone náznaky Božej Trojice sústredené a spojené v jednej osobe?[upraviť]

  • Nie. Proroctvá, výroky o osobnej Múdrosti, o osobnom Slove, o Mesiášovi, o Synovi Božom neboli spojené v SZ v jednej osobe. Spojil ich v sebe až Ježiš Kristus.

Akú vieru vyžaduje Ježiš Kristus?[upraviť]

  • Z celého kontextu evanjelií je jasné,že vyžaduje hlavne vieru v neho samého, predovšetkým u tých, ktorí ho žiadajú o zázrak.

Akú vieru žiada Ježiš Kristus od apoštolov pri poslednej večeri?[upraviť]

  • Aby verili v neho, čo je nerozlučne späté s vierou v Boha, ktorú mali už doteraz.

Čo si Ježiš Kristus privlastňuje slovami :"Toto robte ne moju pamiatku."?[upraviť]

  • Najväčší náboženský sviatok Izraela. Stáva sa jeho sviatkom. ježiš Kristus sa stáva telesným predmetom adorácie.

Aké účinky spôsobuje Duch Svätý v Cirkvi?[upraviť]

1. zázraky, znamenia, vonkajšie znaky 2. premenu srdca, odpustenie hriechov, nový život

Hovorí Duch Boží sám o sebe o odlíšenej personalite Ducha Svätého?[upraviť]

  • Iba v Kristovi nám bola zjavená táto odlíšená personalita. Duch Svätý sa kladie na tú istú rovinu spolu s Otcom i synom v najstarších svedectvách apoštolskej kerygmy.

Ako rozdeľujeme trinitárne herézy?[upraviť]

  • 1. skupina popiera priamo alebo nepriamo jednotu Božej prirodzenosti - triteizmus.
  • 2. skupina popiera Trojicu osôb v Bohu, dvojakým spôspbom:

a/ monarchizmus a modalizmus b/ subordinacianizmus

Čo je monarchizmus?[upraviť]

  • Popierajú reálny rozdiel medzi božskými Osobami. Uznávajú jedinú božskú osobu / monos, arché = vláda jedného/.

Ako rozdeľujeme monarchizmus?[upraviť]

1. dynamický alebo adopsiónsky / kristus = obyčajný človek, dostalo sa mu moci ducha/. 2. modalistický alebo patripaciánsky / otec sa stal v Ježišovi kristovi človekom/.

Čo je subordinacianizmus?[upraviť]

- prdpokladá v Bohu tri rozdielne osoby, ale odmieta druhej a tretej Osobe rovnosť s Otcom a tým aj pravé božstvo.

Čo patrí do subordinacianizmu?[upraviť]

- Arianizmus / je len jedna božská osoba, všetko mimo Boha Otca povsalo z jeho vôle/. - Macedonianizmus / táto sekta prehlásila Ducha Sv. za tvora a služobnú bytosť, podobnú anjelom/. - Triteizmus / tri božské Osoby sú tri indivíduá božstva, tri reality - vzájomne od seba oddelené,../. - Protestantizmus / Luterov subjektivizmus nakoniec vedie k popretiu dogmy o Najsvätejšej Trojici/.

Čo znamená " vychádzania v Bohu"?[upraviť]

Pomocou tohto termínu bolo zjavené osobné špecifikum Syna a potom Ducha Sv. Ide o biblický termín, ktorý patrí do ekonómie.Vychádzania v čase robia zjavným ten rys Syna a Ducha, ktorým je ich pôvod v Otcovi.

Čo znamená konsubstncialita vzhľadom k trinitárnej dogme?[upraviť]

  • Znamená, že jednotlivé Osoby sú chápané ako nerozlíšené vo svojej substancii.

Na záklde čoho rozlišujeme Božské Osoby?[upraviť]

  • Rozlišujem ich iba na úrovni vzťahu.

Aký základ majú vzťahy v Bohu?[upraviť]

  • Ich základom je činnosť, ktorá uvádza do vzájomného vzťahu dva prvky, z ktorých jeden vychádza z druhého.

Čomu prirovnáva sv. Augustín pochádzania v Najsvätejšej Trojici?[upraviť]

  • Prirovnáva ich k imanentnej činnosti ľudskej duše.

Aké činnosti /imanentné/ rozlišujeme v ľudskej duši?[upraviť]

1. intelektuálnu 2. vôľovú

Čo znamená u Boha akt intelektu?[upraviť]

  • U Boha je to poznávanie seba samého a tým vyslovenie Slova. Tento úkon u Boha sa nazýva plodenie.

Čo znamená u Boha úkon plodenia?[upraviť]

  • Je to úkon vychádzania Druhej Božskej Osoby z Prvej

Čo znamená u Boha akt vôle?[upraviť]

  • Je to vzájomná láska medzi Otcom a Synom, medzi Prvou a Druhou Božskou Osobou. Je to úkon vychádzania Tretej Božskej Osoby.

Ako sa nazýva akt vôle u Boha?[upraviť]

  • Na základe biblického vyjadrovania sa nazýva tiež dýchaním.

Ako inak možno povedať vetu: "Boh je láska." vo vzťahu k Svätej Trojici?[upraviť]

  • Boh je rozhovorom lásky. Meno Otec nie je menom jeho podstaty, nie je menom pre činnosť, ale ukazuje vzťah , ktoý má Otec k Synovi a Syn k Otcovi.

Ako by si správne spojil pojmy Boh a Trojica?[upraviť]

  • Jeden Boh je Trojica.

Má Trojica tri podstaty?[upraviť]

  • Hoci podľa vzťahu sa božské osoby nazývajú osobami, veríme však v jednu prirodzenosť či podstatu.

Z čoho vychádza pomenovanie jednotlivých osôb?[upraviť]

  • Otec je otcom Synovi, Syn je synom Otcovi a Duch Svätý je ním vzhľadom na Otca a Syna. Pomenovaním sa vyjadruje vzťah k druhému.

Je Bohom len Otec?[upraviť]

  • Otec je Boh, Syn ja Boh a Duch Svätý je Boh. Preto však nie sú traja Bohovia, ale je len jeden Boh.

Je niektorá osoba väčšia?[upraviť]

  • Všetky tri osoby spolu sú jeden Boh. Patrí im jedno nerozdlené božstvo, vznešenosť, moc, ktorá sa v jednotlivých neumenšuje a v troch sa nezväčeuje.

Aké upresnenie priniesol sv. Anzelm, ktoré prijal Florentský koncil v r. 1439?[upraviť]

  • " V Bohu je všetko jedno / teda spoločné všetkým trom Osobám/ ,pokiaľ sa uplatňuje protiklad vzťahu.


Koľko je kombinácií vzťahov v Bohu?[upraviť]

  • Sú 4. lebo Duch Svätý vychádza súčasne z Otca i Syna.


Aký má vzťah Otec voči Synovi?[upraviť]

  • Tento vzťah sa nazýva generatio activa, aktívne plodenie /plodiť/, tiež sa nazýva otcovstvo, podľa neho dostáva pomenovanie Prvá Osoba = Otec.


Aký vzťah má Syn voči Otcovi?[upraviť]

nazýva sa generatio passiva, pasívne plodenie / byť plodený/, synovstvo, podľa neho má pomenovanie Druhá Osoba Syn.


Aký vzťah má Otec a Syn voči Duchu Svätému?[upraviť]

  • Tento vzťah sa nazýva spiratio activa, aktívne dýchanie /vydychovať/.


Aký vzťah má Duch Svätý voči Otcovi a Synovi?[upraviť]

  • Nazýva sa spiratio passiva / byť vdychovaný/, podľa neho dostáva Tretia Osoba pomenovanie Duch /= dych/.


Koho myslíme, keď voláme Boha našim Otcom?[upraviť]

  • Neoznačujeme tak Prvú Osobu trojice / On je Otcom iba vo vzťahu k Synovi, nie k nám/, našim nebeským Otcom je Boh /Trojica/.


Koho prijímame zoslaním Ducha Svätého?[upraviť]

  • Prijímame vtedy samotného Boha v nerozdielnej Trojici.


Čo znamená perichoréza?[upraviť]

  • Je to spoločné zdieľanie božských osôb v Trojici.

Je vykúpenie len dielom Syna?[upraviť]

  • Nie. Je tiež dielom Trojice.


Je modalizums v ekonomickom spôsobe vyjadrovania o Trojjedinom Bohu herézou?[upraviť]

  • Tu je to ideálnym riešením. Znamená to, že Boh, ktorý pôsobí ako nerozdielna Trojica sa nám raz javí ako Otec, pretože sa o nás stará svojou prosreteľnosťou, inokedy ako Syn - prichádza ako Posol, v ktorom je plnosť Zjavaenia. A Boh sa nám približuje ako Duch Svätý = dáva sa nám ako Dar a svojou mocou pretvára náš život.


Z akého obdobia pochádza Apoštolské vyznanie viery v dnešnej forme?[upraviť]

  • Znenie pochádza pravdepodobne už z 5. storočia. Ale ujalo sa v 9. storočí v celej západnej Cirkvi. Hlavne vplyvom Karola Veľkého, za ktorého bolo Vyznanie začlenené do ríšskeho zákonníka.


Boli vyznania viery už za apoštolských čias?[upraviť]

  • Existovali viaceré formy už dávnejšie, boli len málo odlišné od dnešnej formy a siahajú až do druhého kresťanského storočia. tradícia, že Vyznanie viery zostavili apoštoli sa nedá historicky zdôvodniť.

Čo popieral Arius?[upraviť]

  • Popieral bytostnú jednotu Druhej Božskej Osoby s Otcom. Vtelenie podľa neho spočíva v tom, že Slovo prijalo iba telo.


Ktorý koncil uhrnul prvý krát pravú vieru v bytostnú rovnosť Syna s Otcom do vvyznania viery?[upraviť]

  • I. Nicejský koncil /325/. K vyznaniu pripojili i odsúdenie Ariových najpodstatnejších bludov.


Ktoré Vyznanie je vysvetľujúcim rozšírením Nicejského vyznania viery?[upraviť]

  • je to Vyznanie viery Epifána /cca. 374/.


Prečo je Epifánovo Vyznanie viery významné?[upraviť]

Okrem toho, že jedno z vysvetľujúcich rozšírení Nicejského vyznania viery, jeho autor Epifánus mal dôležité postvenie a ako biskup na Cypre mal úzke kontakty sa všetkými cirkvami v oblasti Stredozemného mora.


Čo je Atanázské vyznanie viery?[upraviť]

  • Nepochádza od sv. Atanáza.Bolo zredigované koncom 4. a koncom 6. storočia najskôr v latinčine. Autor pravdepodobne sv. Ambróz. Obsahuje jednu z najjasnejších formulácií tajomstva Najsvätejšej Trojice a Vtelenia.

V čom spočíva dôležitosť Vyznania viery Michala Paleologosa /1274/?[upraviť]

  • V druhej časti obsahuje učenia, ktoré v polemike s Východom hrali dôležitú úlohu. Význam Vyznania viery spočíva práve v tomto jasnom podaní rozdielnych učení vzhľadom na oddelený Východ.