Dogmatika/Kreacionizmus
Vesmír bol jednorázovo stvorený Bohom[upraviť]
Autorom tohto názoru sú tzv. vedeckí kreacionisti, ktorí hovoria, že vesmír, Zem, príroda, človek boli jednorázovo stvorené Bohom za šesť dní (v niektorých verziách i dlhšie obdobie).
Kreacionizmus je filozofický smer, ktorý v mene Biblie popiera akýkúkoľvek možnosť vývoja vesmíru a života v evolucionistickom zmysle.
Podľa kreacionistov všetky živočíchy boli Bohom zvlášť stvorené na základe špeciálneho stvoriteľského aktu. Znenie Biblie bolo podľa kreacionistov biblickým pisateľom doslovne vnuknuté a nadiktované skrze Ducha svätého. Preto o nijakých výpovediach Biblie nemožno pochybovať. V tomto zmysle je kreacionizmus presvedčením biblických fundamentalistov, ako sa s nimi stretáme najmä u niektorých denominácií. Verí sa v doslovnú (verbálnu) inšpiráciu Písma svätého.
Známi kreacionisti sú z evanjelikálnych cirkví: E. H. Andrews, W. Gitt, B. Balcar, V. Betina (poslední dvaja: Cirkev adventistov siedmeho dňa) a z katolíckej cirkvi – F. Press. Podobné názory ako kresťanskí kreacionisti majú aj ortodoxní židia. Kreacionisti neveria v evolúciu, rast zložitosti a organizovanosti u organizmov. Veria, že všetky druhy dnešných i vyhynutých organizmov boli stvorené naraz. Bibliu berú doslovne, ako Božie slovo, ktoré hovorí jasne k človeku ako pred dvetisíc rokmi, tak i dnes. Boh nehovorí v hádankách – ak sa spomínajú pri stvorení v knihe Genezis dni, tak sú to dni a nie dlhšie obdobie. Na fakty vied nachádzajú množstvo protiargumentov a odhaľujú slabiny jednotlivých vedeckých teórií.
.jpg)
Veľké cirkvi, či už rímskokatolícka, alebo veľké protestantské cirkvi takýto fundamentalistický prístup k Biblii nezdieľajú. Tieto cirkvi si nemyslia, že viera v stvorenie sveta vylučuje evolúciu, a preto myšlienku evolúcie podporujú. V týchto cirkvách sa prijíma zistenie geológov, že naša zem by mohla mať asi 4 a pol miliardy rokov. Ide teda o tzv. starú zem. Ale v cirkvách, kde majú fundamentalistický prístup k Písmu svätému, sa vyznáva kreacionizmus, teda doslovné pochopenie prvých dvoch kapitol Písma o stvorení sveta a človeka (napr. stvorenie ženy z rebra mužovho). Biblia sa chápe ako neomylná učebnica aj prírodných vied, ako akási superveda, a to aj v otázkach geologických, paleontologických, antropologických, astronomických a prírodovedeckých. Takýto kreacionizmus je pestovaný najmä v cirkvi adventistov siedmeho dňa. Podľa Ellen Whiteovej (1827-1915) veda bola vnesená aj do neomylných výrokov Biblie. Adventistický lekár Dr. Kellogg napísal roku 1879 spis, v ktorom považuje Bibliu za nespochybniteľnú autoritu vo všetkých otázkach. U nás zastáva kreacionistické názory napr. Blahoslav Balcar, ale aj V. Betina a ďalší autori, aj keď nepatria priamo k adventistom. V USA je vydávané mnoho kreacionistickej literatúry, napr. kniha Hugha Rossa, The Creator and the Cosmos, Colorado Springs 1993. V Missourskej synode v USA bol rozhodným zástancom kreacionizmu konzervatívny luterán Byron C. Nelson (1893-1972). V USA vznikli dve organizácie, ktoré sú vo vzájomnej protive v otázke kreacionizmu a evolucionizmu. Jedna má názov The Creation Research Society, ladená fundamentalisticky a na druhej strane je The American Scientific Affiliation, ktorá združuje síce evanjelikálov, ale uznávajúcich evolúciu. Táto vydáva už mnoho rokov časopis Perspectives on Science and Christian Faith, zaoberajúci sa otázkami vedy a viery. Počiatkom roku 2002 sa najnovšie dokázal kreacionizmus presadiť dokonca na štátnych školách v štáte Kansas v USA, keď došlo v tomto americkom štáte k zákazu učiť na štátnych školách iné ako kreacionistické názory. (Cfr. Igor Kišš)
Námietky voči kreacionistickým názorom[upraviť]
Biblia nie je vedecká kniha – nie sú v nej presne historicky zaznamenané skutočnosti. Biblia prešla mnohými úpravami, no zachovala si svoje Bohom inšpirované posolstvo pre človeka. Biblia je predovšetkým kniha, ktorá hovorí o vzťahu Boha a človeka, a o vzťahoch, aké majú byť medzi ľuďmi. Je to nadčasová kniha.
Biblia neobsahuje prírodovedecké pravdy, ale nábožensko-morálne, čo v r. 1893 potvrdil pápež Lev XIII. Pápež Pius XII. sa v r. 1950 vyjadril, že nie je protiklad medzi evolúciou a učením viery o človeku a jeho povolaní, pod podmienkou, že sa nestratia z pohľadu niektoré pevné body (napr. ak ľudské telo pochádza z predexistujúcej živej hmoty, duchovná duša je bezprostredne stvorená Bohom).
Kreacionisti kritizujú nedostatky mechanizmov evolučnej teórie, čo je v poriadku, ale ignorujú fakty, ktoré hovoria v prospech vývoja organizmov. Popierajú postupné objavovanie sa zložitejších, organizovanejších organizmov, s ktorým narába napr. geológia ako so základným nástrojom. Kreacionisti sú z iných vedných odborov, než ktoré kritizujú. Ale vo svojich analýzach budia zdanie, že vidia do kritizovaného odboru lepšie než špecialisti. Kreacionistom nemožno uprieť dobrú snahu obraňovať učenie Biblie, ale za akú cenu?
Názor, že kreacionisti sú len vykladači Biblie je už v súčasnej dobe minimálne scestný, zámerne skresľujúci fakty a hlavne je nepravdivý. Práve naopak, nielen vedci obhajujúci kreacionizmus svojimi závermi vyvrátili vznik života evolúciou, ale aj vedci stojaci na jej pozícii. Súčasné fakty (2019) považujú evolúciu a jej strom života za veľký blud a zaraďujú pojem evolúcia do skupiny stredovekých mýtov a omylov. A všetko toto potvrdzujú o.i. aj závery Louis Pasteura, ktorého vedecký výskum zatiaľ nebol nikým spochybnený a laboratórne vyvrátený. Takže stále platí: "Život môže vzniknúť len zo života" !! Ešte v roku 1999 biológ Malcolm S. Gordon napísal: „Zdá sa, že živé organizmy vzišli z viacerých prvotných foriem života. Univerzálny strom života, ako sa zdá, nemal len jeden koreň.“ Poskytol výskum dôkazy, že všetky hlavné vetvy stromu života vyrástli z jedného kmeňa, ako si to myslel Darwin? Gordon ďalej uvádza: „Tradičnú verziu teórie spoločného predka zjavne nemožno aplikovať na ríše podľa súčasného systému klasifikácie. Pravdepodobne ju nemožno aplikovať ani na mnohé, ak nie všetky kmene a možno ani na mnohé triedy v rámci týchto kmeňov.“
Aj novšie výskumy vyvracajú Darwinovu teóriu spoločného predka. Napríklad v roku 2009 bol v článku v časopise New Scientist uvedený výrok evolučného vedca Erica Baptesta: „Nemáme vôbec žiadne dôkazy o tom, že strom života je skutočnosťou.“ Ten istý článok citoval aj evolučného biológa Michaela Rosa: „Strom života je s úctou pochovávaný, my všetci to vieme. To, čo je už menej prijímané, je fakt, že je potrebné zmeniť celé naše základné chápanie biológie.“
Záverom: je nevyhnutné začať využívať vedecké závery biológie, chémie, fyziky i matematiky na potlačenie nevedeckého mýtu o vzniku života evolúciou. Tento podvod na ľudstve by mal byť čo najrýchlejšie vymazaný z vedeckých fór a zo škôl ako nelogický a neprijateľný spôsob vzniku biologických druhov. Z tohto dôvodu zatiaľ iný spôsob vysvetlenia vzniku všetkého nie je, len ten, ktorý nazývame kreacionizmus.
Autori a diela kreacionistického zamerania[upraviť]
- ANDREWS, E. H., Od ničoho k prírode. O evolúcii a stvorení, Creativpress, Bratislava 1991.
- BALCAR, Blahoslav, Tajemství stvoření, Nový život, Praha 1990.
- BALCAR, Blahoslav, Tajemství života, Advent, Praha 1997.
- BALCAR, Blahoslav, Tajemství potopy, Nový život, Praha 1991.
- BETINA, Vladimír, Stvorenie sveta, Nádej, Bratislava 1990.
- BETINA, Vladimír, Tajomstvá života, Osveta, Bratislava 1962.
- GITT, Werner, Použil Bůh evoluce?, CLV, Bielefeld 1993.
- PRESS, F., Věda a víra, Mariánske nakladatelství, Brno 1990.
