Dogmatika/Náuka o Trojici v Starom zákone

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Dogma Najsv. Trojice v prameňoch Božieho zjavenia[upraviť]

Náznaky Trojosobnosti Boha v Starom Zákone

Starý Zákon nepoznal dogmu Najsv. Trojice. Starozákonné zjavenie je iba tieňom /Heb 10,1/ Novozákonného zjavenia, preto nemôžme od neho očakávať jasné zjavenie tajomstva Najsv. Trojice. Teológovia sa zhodujú v tom, že dogma Nasv. Trojice bola v SZ iba naznačená. Za takéto náznaky považujú najmä:

Mesiášske proroctvá predpokladajú rozdiel osôb v Bohu tým, že náznakovo ohlasujú a vyhlasujú Bohom poslaného Mesiáša za Boha a Božieho Syna. Ž 2,7: „Pán riekol mi: Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil.“ – Iz 9,6: „a bude kniežatstvo na pleci jeho a bude nazvaný: Zázračný radca, Boh mocný, Otec večný, Knieža pokoja.“ Iz 35,4: „sám príde a spasí vás.“ Por. Ž 109,1-3; 44,7 ;Iz 7,14 (Emanuel = Boh s nami); Mich 5,2.

Sapienciálne knihy prestavujú Božiu múdrosť ako hypostázu, vedľa Jahveho. Od večnosti vyšla z Boha (podľa Prís. 8,24n: zrodením) a spolupôsobí pri stvorení sveta. Por. Prís. 8,22-31; Sir 24, 3-22; Múdr. 7,22-8,1; 8,3-8. Vo svetle nz. zjavenia (Jn 1,1nn; Heb 1,3) môžeme vidieť v stz. múdrosti poukaz na božskú osobu Logosa.

Starý Zákon častejšie hovorí o „Duchu Božom“ alebo o „svätom Duchu“. Tu sa však nemyslí božská osoba, ale „z Boha vychádzajúca sila, ktorá dáva život – prepožičiava silu, osvecuje a pobáda k dobrému“ (P. Heinisch). Por. Gn 1,2; Iz 11,2; 42,1; 61,1; 63,10; Ez 11,5; 36,27; Joel 2,28; Ž 32,6; 103,20; 138,7; 142,10; Mudr.1,5.7. Vo svetle nz. zjavenia mnohé z týchto miest vzťahovali Otcovia a liturgisti na osobu Ducha Sv., zvášť Ž 103,30; Múdr 1,7; Iz11,2; Ez 36,27; Joel 2,28. Por. Sk 2,16n.

Náznak troch božských Osôb niektorý videli v tzv. trishagion u Iz 6,3 a trojosobnom kňazskom požehnaní v Nm 6,23n. Treba však mať na zreteli, že číslo 3 je v SZ výrazom stupňovania. V Ž 32,6 vedľa Jahveho sa spomínajú jeho slovo a duch; v Múdr. 5,17 jeho múdrosť a jeho svätý Duch. Slová múdrosť a duch sa však neobjavujú ako osoby vedľa Jahveho, ale ako sily alebo účinky Boha.

Je náuka o Trojici derivátom neskoršej židovskej teológie?[upraviť]

pochybné pokusy odvodzovať kresť. Vieru v Najsv. Trojicu z neskorej židovskej teológie alebo židovskohelenistickej Filonovej náuky o Logu. Tzv. „Memra Jahve“, t.j. Slovo Božie a „svätý Duch“ sú v židovskej teológii opisy mena Jahve a nie božskej osoby vedľa Jahveho.

Filón bol alexandrijský Žid, nar. 20 pr. Kr. Podľa neho sú bytosti ontologicky usporiadané takto:

  • najvyšším stupňom je Boh sám,
  • na 2. mieste je Logos,
  • na 3. mieste je stvoriteľská sila,
  • na 4. mieste moc vlády, na 5. mieste moc dobročinná,
  • na 6. mieste trestná,
  • na 7. mieste svet alebo kozmos.

Podľa Filóna je Logos Božie slovo, obraz vecí, ktoré stvoril, sila, ktorá všetko oplodňuje a skrze ňu všetko trvá a ako duša, ktorá preniká svet, všetko oživuje a zhromažďuje v jedno. Filón tu spája alebo modalizmus alebo subordinacionizmus, ale nie Trojicu. Filónov Logos je Boží nástroj pri stvorení sveta; hoci je označovaní ako prvorodení Syn Boží a ako druhý Boh, treba ho chápať len ako personifikáciu božských síl. Logos Filónov a Logos sv. Jána sú postatne rozdielni. „Filónov Logos je v základe pojmom pre pôsobiace sily Božie vo svete, aj keď sa mnohokrát javí ako osoba; Logos sv. Jána je však Boží Syn, večný a tej istej podstaty, teda celkom osoba“. ( A. Wikenhauser, Das Ev. Nach Johannes, RE 1948,47).

Záver

Proroctvá a výroky o osobnej Múdrosti, o osobnom Slove, o Mesiášovi a Synovi Božom, v Starom Zákone neboli spojené a sústredené v jednej osobe. Spojil ich v sebe až Ježiš Kristus, Syn Boží, ktorý sa stal človekom a ako Boží Mesiáš prišiel spasiť svet. V celom SZ sa zdôrazňuje prísny monoteimus a spomenuté miesta v Písme Sv. sú iba vzdialenou prípravou pre zjavenie tajomstva Najsv. Trojice v Novom Zákone.

To je neustála systematická konjunkcia medzi poslaním Syna a poslaním Ducha Svätého a taktiež rozlíšenie medzi nimi, ktoré nás privádza k poznaniu a rozpoznaniu aj u druhého poslania niekoho, kto je Boh poslaného od toho kto je Boh. A zároveň Boh neprestáva byť trvale označovaný ako jediný. A tak to, čo v Starom zákone bolo iba personifikáciou stáva sa vo svetle Kristovom personalizáciou.

Podobne SLOVO a MÚDROSŤ v Kristovi možno chápať ako Božskú OSOBU. Rozlíšenie medzi misiou (poslaním) Ducha Svätého a jeho jednotou s Kristom je obzvlášť vyjadrená u sv. Jána (por. Jn 14,16-17.26). teológ nehľadá a nepredpokladá, žeby našiel v texte Starého zákona explicitné vyjadrenie osobného rozlíšenia medzi Synom a Duchom Svätým, prenechajúc exegétovi slobodu i zodpovednosť a nebude zo svojho hľadiska zavrhovať ani takýto názor: “Pavol sa veľmi málo zaoberá metafyzickou otázkou vzťahu medzi Bohom, Kristom a Duchom Svätým.”

Pavol však hovorí o Duchu Svätom, ako o bytosti odlišnej od Otca i Syna.

U Jána, ako aj u Pavla a v Skutkoch sú Duchu Svätému pripisované osobné akty:

Sk 13,2; 15,28; 20,23; 21,11; 1 Kor12,4-11; Jn 14

Toto nás vedie k tomu, aby bol Duch Svätý pokladaný za samostatnú osobu.

Máme povedať spolu s Taylorom, že Trojica nebola vyslovene zjavená?

Je jasné, že trojičné formulácie, ktorými si Cirkev trojičnú náuku postupne definovala neboli zjavené, dokonca ani termín “trojica”.

To čo však bolo zjavené je, že Otec, Syn a Duch Svätý sú medzi sebou odlíšení a každý z nich je Boh (pri neustálom, jednoznačnom zachovaní absolútneho monoteizmu).

Dogma o Trojici nie je ničím iným, než spracovaním týchto zjavených dát. Tieto dáta boli predmetom viery prvotnej Cirkvi a sú tiež zozbierané a usporiadané v trojičnej dogme, ktorá je predmetom našej viery.

Príprava trojičného tajomstva[upraviť]

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice v Starom Zákone nebolo zjavené. O ňom sa ľudstvo dozvedelo až vtedy, keď spoznalo poslanie Syna, ktorý svojim vtelením osobne vstúpil do ľudských dejín, ako aj z poslania Ducha Svätého poslaného od Otca i Syna na Turíce. Nie je teda možné hľadať čo len nejaký náznak trojičnej teológie v pravom zmysle slova v knihách Starého Zákona.

Origenes hovorí: Víno z Kány nebolo nič iné než voda vtedy keď sme z nej načereli; ale voda sa premenila na víno, keď zasiahol Ježiš. Pravdupovediac pred Ježišom Písmo bolo iba vodou, ale po Jezišovi sa premenila na víno. V Starom Zákone prebiehalo progresívne zjavenie tajomstva Božieho života. Hoci v ňom boli náznaky trojičného tajomstva, tieto nebolo možné inak dekódovať, iba na základe novozákonného zjavenia. Starozákonné texty, ktoré pripravujú zjavenie sa Najsvätejšej Trojice

Plurál Božieho mena[upraviť]

Určité narážky na pluralitu osôb v Bohu možno pozorovať v používaní plurálu Božieho mena ELOHIM.

Boh častejšie hovorí o sebe v pluralnej forme. (Gen 1,26): “Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný!” Por. 3,22, 11,7.

Otcovia chápali tieto miesta vo svetle Novozákonného zjavenia tak, že prvá Božská osoba oslovuje druhú alebo druhú a tretiu. (Porov. Irenej, Adv. Haer. IV 20,1)

Pravdepodobnejší výklad je ten, že plurálnou formou oslovuje Boh sám seba (plurale deliberativum, nie maistaticum – F. Ceuppens).

V dnešnej dobe sa však používanie plurálu Božieho mena vysvetľuje viac gramaticky než teologicky.


Sprostredkovanie medzi Bohom a človekom[upraviť]

V Starom Zákone nachádzame mediácie (sprostredkovania) Boha, ktorými sa vytvára prepojenie medzi transcendentným a nedosiahnuteľným Bohom a človekom. Jedná sa o bytosti, ktoré patria Bohu, prostredníctvom Boh koná a ktoré Boh posiela k svojmu ľudu.

Predovšetkým sa jedná o Pánovho Anjela, Pánovo Slovo, Božieho Ducha a o Božiu Múdrosť.

U každého z týchto prostredníkov je možné povedať, že sa jedná o zvláštny spôsob, ako označiť samotného Boha a zároveň sa vyjadruje potreba sprostredkovania, ktorá je predzvesťou Krista.

Pánov Anjel[upraviť]

V teofániách Starého Zákona vystupuje Pánov Anjel, ktorého občas volajú priamo Jahve, El a Elohim (Gn 16,7-13; 21,17nn; 22,11nn; 31,11nn; Ex 3,2-14; Sdc 2,1nn). Je od Jahveho odlišný a zároveň je jedno s ním.

Prednicejskí otcovia sú toho názoru, že ide o náznak plurality osôb v Bohu. Jahveho Anjel sa so zreteľom na Iz 9,6 a Mal 3,1 chápe ako Logos. Umožňoval sa dať vidieť ľuďom, zatiaľčo Otec zostáva skrytý vo svojej neviditeľnosti.

Počas antiariánskeho boja sa ustúpilo od takéhoto vysvetľovania, aby nevznikol dojem, že keďže Otec sa nemôže dať vidieť iba Syn, znamená to, že Syn je menší ako Otec a teda nie sú si rovní.

Podľa Augustína si Boh poslúžil svojimi anjelmi, aby tak prejavil svoju prítomnosť. Jednalo by sa teda o angelofánie.

U otcov teda nie je jednota vo vysvetľovaní Pánovho Anjela. Dalo by sa povedať, že výraz Pánov Anjel označuje samotného Boha nakoľko vniká do ľudského diania a dáva človekovi pocítiť svoju blízkosť. Nemožno však priamo interpretovať Pánovho Anjela, ako zjavenie plurality osôb v Bohu.

Pánovo Slovo[upraviť]

Jahve sa nikdy neprejavuje priamo, v prvej osobe, ale vždy prostredníctvom Slova a činnosťou Ducha[upraviť]

Slovo - i medzi ľuďmi komunikácia a prejavenie túžob, želaní, citov a vôle prebieha prostredníctvom slova. Ale ľudia keď hovoria sú u toho fyzicky prítomní svojim telom (výnimkou je keď telefonujú alebo v televízii). Boh je však vždy fyzicky a materiálne neprítomný a môže sa stať prítomným len prostredníctvom Slova. Zjavenie Jahveho berie podobu a kryštalizuje sa vo svojom Slove:

Dt 4,1-2

  • 1 A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov. 2 K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete; zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ukladám!

Dt 4,6-49

  • 6 A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: „Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!“ 7 Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. 8 A kde je národ taký slávny, ktorý by mal (také) spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám? 9 Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov. 10 Na deň, keď si stál pred Pánom, svojím Bohom, na Horebe, keď Pán ku mne hovoril: „Zhromaždi ľud, aby počuli moje slová, ktorým ich naučím, aby sa ma báli po všetky dni, čo budú žiť na zemi, a aby o nich poúčali aj svojich synov.“ 11 Tu ste predstúpili a stáli ste na úpätí vrchu, zatiaľ čo vrch za tmy, oblakov a mrákavy blčal ohňom až do samého neba. 12 A Pán hovoril k vám z ohňa; zvuk slov ste počuli, ale postavu ste nevideli, okrem hlasu. 13 A oznámil vám svoju zmluvu, o ktorej nariadil, aby ste ju zachovali - svojich desať príkazov a napísal ich na dve kamenné tabule. 14 Mne však vtedy Pán prikázal, aby som vás naučil príkazom a ustanoveniam, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej tiahnete a ktorou budete vládnuť. 15 A vy si - pri svojich dušiach - dávajte veľký pozor, veď ste nevideli nijakú postavu, keď k vám Pán hovoril sprostred ohňa na Horebe, 16 aby ste nepoblúdili a neurobili si kresanú modlu alebo akýkoľvek obraz muža alebo ženy, 17 obraz nejakého zvieraťa na zemi, obraz nejakého vtáka, čo lieta pod nebom, 18 obraz niečoho, čo sa plazí po zemi, obraz ryby, čo je vo vode pod zemou; 19 a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom. 20 Vás však Pán vzal a vyviedol z ohnivej pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedičným ľudom, ako je to dnes. 21 Na mňa sa však Pán rozhneval pre vaše reči a prisahal, že neprekročím Jordán a nevkročím do krásnej krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 22 Ja však umriem v tejto krajine a Jordán neprekročím. Vy ho prekročíte a budete vlastniť tú krásnu krajinu. 23 Dávajte pozor, aby ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktorú s vami uzavrel Pán, váš Boh, alebo aby ste si neurobili rytú modlu z tých vecí, ktoré ti Pán zakázal robiť. 24 Lebo Pán, tvoj Boh, je stravujúci oheň, on je žiarlivý Boh. 25 Ak budete mať synov a vnukov a zostarnete v tejto krajine, ak sa skazíte a urobíte si nejakú rytú modlu a budete páchať zlo pred Pánom, svojím Bohom, čím ho rozhneváte, 26 tak už dnes volám nebo a zem za svedkov proti vám, že zakrátko vyhyniete z krajiny, do ktorej po prekročení Jordánu vojdete, aby ste ju vlastnili; nebudete tam dlho žiť, lebo budete naisto vyhubení. 27 Pán vás rozpráši medzi všetky národy a len málo vás ostane medzi národmi, ku ktorým vás Pán zavedie. 28 Tam budete slúžiť bohom, čo sú dielom ľudských rúk, drevu a kameňu, ktoré nevidia, ktoré nepočujú a ktoré nejedia a nevoňajú. 29 Odtiaľ budeš hľadať Pána, svojho Boha, a nájdeš ho, keď ho budeš hľadať z celého srdca a z celej duše. 30 Keď budeš v biede a keď sa ti na konci časov vyplnia všetky tieto veci, vrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať jeho hlas. 31 Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom. 32 Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies po druhý; či sa stalo niečo také veľké ako toto a či bolo počuť niečo podobné, 33 že by bol ľud tak počul hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si počul ty, a zostal si nažive! 34 Alebo pokúsil sa nejaký Boh prísť a vybrať si národ spomedzi národov navštíveniami, znameniami a zázrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, ako to urobil Pán, váš Boh, kvôli vám v Egypte pred vašimi očami?! 35 Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet. 36 Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi dal ti uzrieť svoj mohutný oheň a počul si jeho slová sprostred ohňa. 37 Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou veľkou mocou z Egypta, 38 aby spred teba vyhnal národy, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako ty, a aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je to v tento deň. 39 Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet. 40 Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky.“ 41 Vtedy Mojžiš oddelil za Jordánom smerom k východu slnka tri mestá, 42 aby tam našiel útočište ten, kto by neúmyselne zabil svojho blížneho bez toho, že by bol s ním žil predtým v nepriateľstve; ak utečie do niektorého z týchto miest, bude žiť: 43 Beser na púšti v Rubenovom kraji, Ramot v Gadovom Galaáde a Golan v Manassesovom Bášane. 44 Toto je zákon, ktorý Mojžiš predložil synom Izraela: 45 nariadenia, prikázania a ustanovenia, ktoré Mojžiš oznámil synom Izraela, keď vytiahli z Egypta, 46 za Jordánom v údolí naproti Bet-Peoru, v krajine amorejského kráľa Sehona, čo sídlil v Hesebone, ktorého Mojžiš a synovia Izraela porazili, keď vyšli z Egypta. 47 Jeho krajinu prevzali do vlastníctva, aj krajinu Oga, kráľa Bášanu, dvoch amorejských kráľov za Jordánom oproti východu slnka - 48 od Aroera na brehu rieky Arnon až po vrch Sirjon, čiže Hermon, 49 a celú Arabu na východ za Jordánom až po Arabu - more na úpätí svahu Fasgy.

Dt 5,1-33

  • 1 Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a hovoril im: „Počuj, Izrael, príkazy a ustanovenia, ktoré dnes oznamujem vašim ušiam! Naučte sa ich a dávajte pozor, aby ste ich plnili. 2 Pán, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu. 3 Túto zmluvu neuzavrel s našimi otcami, lež s nami, čo tu dnes živí stojíme. 4 Z tváre do tváre k vám Pán hovoril z ohňa na vrchu. - 5 Ja som vtedy stál medzi Pánom a vami, aby som zvestoval jeho reč, lebo vy ste sa báli ohňa a neopovážili ste sa vystúpiť na vrch. - Hovoril: 6 „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva. 7 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 8 Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 9 Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosť otcov na synoch až do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, ale zmilúvam sa až nad tisícimi u tých, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. 11 Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo, lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. 12 Zachovávaj sobotňajší deň, aby si ho zasvätil, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh. 13 Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu, 14 ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty. 15 Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň. 16 Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! 17 Nezabiješ! 18 Nescudzoložíš! 19 Nepokradneš! 20 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! 21 Nepožiadaš manželku svojho blížneho! Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!“ 22 Tieto slová hovoril Pán celej vašej pospolitosti mohutným hlasom na vrchu sprostred ohňa, z mraku a z temnoty - a nepridal nič. Potom ich napísal na dve kamenné tabule a dal ich mne. 23 A vy, keď ste počuli hlas sprostred tmy a z vrchu blčiaceho ohňom, pristúpili ste, všetci hlavnejší a starší vašich kmeňov, ku mne 24 a povedali ste: „Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal celú svoju slávu a veľkosť a počuli sme jeho hlas z ohňa; dnes sme videli, že Pán hovoril s človekom a (ten) ostal nažive. 25 Teraz však prečo by sme mali zomrieť? Veď by nás tento veľký oheň strávil. Lebo keby sme ešte ďalej počúvali hlas Pána, svojho Boha, zomreli by sme. 26 Veď aký by to bol človek, ktorý by počul hlas živého Boha sprostred ohňa a ostal by nažive? 27 Iba ty sám sa priblíž a vypočuj všetko, čo nám bude hovoriť Pán náš Boh; a všetko, čo ti bude hovoriť Pán, náš Boh, ty nám oznámiš a my to vypočujeme a spravíme.“ 28 Pán počul vaše reči, čo ste mi hovorili, a povedal mi: „Počul som slová tohoto ľudu, ktoré ti povedali. Čo vraveli, dobre hovorili. 29 Kiežby tak zmýšľali, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje rozkazy v každý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom naveky! 30 Choď a povedz im: Vráťte sa do svojich stanov! 31 Ty však ostaň tu so mnou a oznámim ti všetky príkazy, rozkazy a nariadenia, ktoré ich naučíš, aby ich plnili v krajine, ktorú im dám do vlastníctva.“ 32 Nuž zachovávajte a robte, ako vám prikázal Pán, váš Boh; neodchyľujte sa ani napravo, ani naľavo! 33 Kráčajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán, váš Boh, aby ste mohli žiť a aby vám bolo dobre, aby sa predĺžili vaše dni v krajine, ktorú budete vlastniť.

Dt 34,10-12

  • 10 Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, 11 ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, 12 ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom.

Božia tvár je neviditeľná, ale jeho sláva sa prejavuje v jeho Slove.[upraviť]

Na Sinaji Mojžiš nevidel Jahveho ale počul jeho hlas a zachytáva jeho Slovo:

Ex 20,1-17

  • 1 Potom Boh hovoril všetky tieto slová: 2 „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, 6 milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy. 7 Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo. 8 Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! 9 Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, 10 siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! 11 Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho. 12 Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! 13 Nezabiješ! 14 Nescudzoložíš! 15 Nepokradneš! 16 Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! 17 Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!

Ex 24,3-8

  • 3 Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme.“ 4 Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela. 5 Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby pripravili pre Pána zápalnú obetu a na pokojnú obetu zabili býčky. 6 Tu vzal Mojžiš polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhú polovicu vylial na oltár. 7 A Mojžiš vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu, pričom oni vraveli: „Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!“ 8 Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: „Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!“

Prorok počuje, alebo vidí Božie Slovo, je to slovo, čo prichádza z neba==[upraviť]

Iz 5,9

  • 9 Počujem, Pane zástupov: „Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“

Ez 10,5

  • 5 A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď hovorí.

Jer 1,11

  • Ale Pán mi riekol: „Nehovor: „Mladučký som,“ lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. 8 Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán. 9 Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst! 10 Pozri, postavil som ťa dnes nad národy a nad kráľovstvá, aby si vytrhával a rúcal, nivočil a pustošil, aby si budoval a sadil.“ 11 Pán sa ma pýtal toto; „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Odpovedal som: „Vidím prút mandľovníka.“ 12 A Pán mi povedal: „Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho.“ 13 Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu. 14 Nato mi Pán povedal: „Od severu kypí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Bo hľa, ja zavolám všetky kmene kráľovstiev severu - hovorí Pán. Prídu a každý postaví svoj trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým jeho múrom vôkol a proti všetkým júdskym mestám. 16 I prerokujem s nimi svoj spor pre všetku ich zlobu, že ma opustili, že okiadzali cudzích bohov a klaňali sa dielu svojich rúk.“

Zach 1,8

  • 8 Videl som v noci: Hľa, akýsi muž jazdil na hnedom koni. Stál medzi myrtovými kríkmi v priehlbine a za ním boli hnedé, strakaté a biele kone. 9 I spýtal som sa: „Kto sú títo, Pane?“ Odpovedal mi anjel, ktorý vo mne hovoril: „Ja ti ukážem, kto sú títo.“ 10 Vtom sa ozval muž, ktorý stál medzi myrtovými kríkmi, a povedal: „To sú tí, ktorých Pán poslal poprechodiť zem.

Slová a gestá proroka sú slovami Boha[upraviť]

Iz 20,1nn

  • 1 V roku, keď tartan prišiel do Azotu - keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon - a bojoval proti Azotu a dobyl ho, 2 v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: „Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv! I urobil tak a chodil nahý a bosý. 3 Vtedy povedal Pán: „Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii, 4 tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie - mladíkov i starcov - nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta. 5 Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu. 6 A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: „Hľa, takto je s našim nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?“

Jer 19

  • 1 Toto hovorí Pán: „Choď a kúp hlinený krčah, pojmi niektorých starších z ľudu a starších z kňazov, z choď do údolia Ben-Hinom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a vyhlás tam slová, ktoré ti budem hovoriť. 3 Povieš: Počujte slovo Pánovo, králi Júdu a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto miesto pohromu, že zacvendží v ušiach každému, kto o tom počuje. 4 Pretože ma opustili a odcudzili mi toto miesto, okiadzali na ňom cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani júdski králi, a naplnili toto miesto nevinnou krvou; 5 budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali svoje dietky na obetu Bálovi - čo som im neprikazoval a nenariaďoval, ani na myseľ mi to neprišlo. 6 Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, a toto miesto sa už nebude volať Tofetom a údolím Ben-Hinom, ale Údolím vraždenia. 7 Zmarím na tomto mieste radu Júdu a Jeruzalema, pozrážam ich pred ich nepriateľom mečom rukou tých, čo im siahajú na život, ale ich mŕtvoly vydám na pokrm vtákom neba a zverine zeme. 8 A toto miesto obrátim na hrôzu a výsmech: každý, kto popri ňom prejde, zhrozí sa a bude sa posmievať jeho ranám. 9 Budem ich kŕmiť mäsom ich synov a mäsom ich dcér, každý bude jesť mäso svojho blížneho v obliehaní a úzkosti, keď ich budú zvierať nepriatelia a tí, čo im siahnu na život. 10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí išli s tebou. 11 I povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí. A v Tofete budú pochovávať pre nedostatok pohrebišťa. 12 Takto naložím s týmto miestom a s jeho obyvateľmi - hovorí Pán. Toto mesto urobím podobným Tofetu. 13 Domy Jeruzalema a domy júdskych kráľov budú teda znečistené ako pôda Tofetu: všetky domy, na strechách ktorých okiadzali všetky nebeské vojská a liali nápoje cudzím bohom.“ 14 Jeremiáš potom prišiel z Tofetu, kam ho poslal prorokovať Pán, zastal na nádvorí Pánovho domu a vravel celému národu: 15 „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto mesto a na všetky mestá v jeho okolí každú pohromu, ktorou som im pohrozil. Veď vzopreli svoju šiju a nechcú poslúchať moje slová!“

Ez 4,1-17

  • 1 Ty však, syn človeka, vezmi si tehlu, polož si ju pred seba a vyry do nej mesto Jeruzalem. 2 Postav proti nemu obľahnutie, vymuruj proti nemu val, nahromaď proti nemu násyp, postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola barany. 3 A ty si vezmi železnú misu a polož ju ako železný múr medzi seba a medzi mesto, tvár si upevni proti nemu, nech je v obliehaní. Obliehaj ho, to je znamenie pre dom Izraela. 4 Potom si ľahni na ľavý bok a polož naň hriechy Izraelovho domu, nes ich hriech podľa počtu dní, cez ktoré budeš na ňom ležať. 5 A ja ti určím roky ich hriechov podľa počtu dní, tristodeväťdesiat dní, cez ktoré budeš niesť hriech Izraelovho domu. 6 A keď to ukončíš, ľahni si druhý raz, na pravý bok, a nes štyridsať dní hriech Júdovho domu; za každý rok som ti určil deň. 7 Upriam svoju tvár proti obliehanému Jeruzalemu a s obnaženým ramenom prorokuj proti nemu. 8 A hľa, ja hodím na teba povrazy, že sa neobrátiš z boka na bok, kým nedoplníš dni svojho obliehania. 9 Ty si vezmi pšenicu, jačmeň, bôb, šošovicu, proso a rascu, daj to všetko do jednej nádoby a priprav si z toho chlieb. Toľko dní, koľko budeš ležať na svojom boku - tristodeväťdesiat dní -, budeš z neho jesť. 10 Tvoj pokrm, ktorý máš jesť, nech je podľa váhy, dvadsať šeklov na deň; z času na čas ho máš jesť. 11 A vodu máš piť podľa miery, šestinu hinu; z času na čas ju budeš piť. 12 Budeš ho jesť ako jačmenný osúch a budeš ho piecť pred ich očami na ľudskom výkale.“ 13 I riekol Pán: „Podobne budú jesť synovia Izraela svoj znečistený chlieb medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím. 14 Vtedy som povedal: „Ach Pane, Jahve, veď moja duša nebola nikdy znečistená, zdochlinu a čo roztrhala zver, som nejedol od svojej mladosti až doteraz a skazené mäso mi nevošlo do úst.“ 15 I riekol mi: „Pozri, určujem ti hovädzí trus miesto ľudského výkalu, na ňom si pripravíš pokrm.“ 16 I riekol mi: „Syn človeka, hľa ja zlomím v Jeruzaleme oporu chleba, takže chlieb budú jesť podľa váhy s úzkosťou a vodu budú piť podľa miery a s hrôzou; 17 aby boli žiadostiví chleba i vody, budú rad radom hynúť a pre svoj hriech sa budú scvrkávať.

Ez 5,1-17

  • 1 Ty však, syn človeka, vezmi si ostrý meč, vezmi ho ako holičskú britvu a pretiahni si ho po hlave a po brade! Potom si vezmi váhu a rozdeľ ich! 2 Tretinu spáľ na ohni uprostred mesta, keď sa naplnia dni obliehania; tretinu vezmeš a budeš ťať okolo nej mečom, tretinu však roztras do vetra a vytasím meč za nimi. 3 Ale vezmi odtiaľ trochu a zaviaž ich do okraja svojho rúcha! 4 A ešte aj z nich vezmi, hoď ich doprostred ohňa a spáľ ich v ohni; odtiaľ vyjde oheň na celý Izraelov dom. 5 Toto hovorí Pán, Jahve: To je Jeruzalem. Do stredu národov som ho položil a okolo neho sú krajiny. 6 Ale vzbúril sa proti mojim právam, horší chcel byť od pohanov a proti mojim zákonom viac než krajiny, ktoré sú okolo neho. Áno, pohrdli mojimi právami a mojimi zákonmi, nechodia podľa nich. 7 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste sa búrili viac ako národy, ktoré sú okolo vás, podľa mojich príkazov ste nechodili a moje práva ste nespĺňali, ani len podľa práv národov, ktoré sú okolo vás, ste nekonali, 8 preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, aj ja som proti tebe a budem prevádzať práva uprostred teba pred očami národov. 9 A pre tvoje ohavnosti urobím s tebou, čo som neurobil a čomu podobné viac neurobím. 10 Preto budú otcovia u teba. jesť synov a synovia si budú jesť otcov. Prevediem u teba súdy a všetky tvoje zvyšky roztrúsim do všetkých vetrov. 11 Preto ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože si rozličnými svojimi ošklivosťami a rozličnými svojimi ohavnosťami poškvrnil moju svätyňu, budem rezať ja, oko sa mi nezľutuje a nebudem ani ja šetriť. 12 Tretina z teba umrie na mor a od hladu budú hynúť uprostred teba, tretina bude padať okolo teba pod mečom a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. 13 Vyvŕši sa môj hnev a zápal si na nich utíšim, vypomstím sa tak, že budú vedieť, keď na nich vyplním svoj zápal, že ja, Pán som hovoril. 14 A pred očami všetkých, ktorí prechádzajú, obrátim ťa na púšť a na potupu medzi národmi, ktoré sú okolo teba. 15 Budeš p potupou a výsmechom, výstrahou a hrôzou pre národy, ktoré sú okolo teba, keď prevediem proti tebe súdy v hneve a zápale a zápalistom karhaní. Ja, Pán, som hovoril. 16 Keď vyšlem proti nim zlé strely hladu, ktoré budú na záhubu a ktoré vyšlem, aby som vás vyhubil, sústredím proti vám hlad a zlomím vám oporu chleba. 17 Pošlem proti vám hlad a záškodnú zver a vyľudnia ťa: mor a krv prejde cez teba a privediem proti tebe meč. Ja, Pán, som hovoril.“

Toto prorocké slovo obzvlášť od doby Samuelovej sa stáva naozaj rozhodujúcou silou v dejinách Izraela. Tam, kde je prorocké slovo, tam je Jahve sám v činnosti tým, že ohlasuje, vedie, uzdravuje, súdi…


Božie Slovo zasahuje predovšetkým ako stvoriteľské slovo: spôsobuje vstup do existencie pri stvorení vecí[upraviť]

Gn 1,3nn

Iz 48,13

Božie Slovo je zároveň silou, ktorá všetky veci udržiava v bytí a stará sa o ne[upraviť]

Ž 147,15nn

Ž 148,6

Sir 39,31

Tak stvorenie sveta prostredníctvom Slova je považované za prvý a základný Boží čin v dejinách spásy. Ale celé Božie dielo pri vzniku a zachovávaní sveta, v prijatí Izraela za svoj ľud je Božím Slovom. Je to Boh, ktorý hovorí silou svojej slobodnej vôle, ktorá z neho vychádza. Koncepcia Božieho Slova zdôrazňuje na jednej strane transcendentnosť a na druhej strane imanentnosť Boha. On je totiž tak odlišný, iný, transcendentný, že všetko tvorí a riadi “prostredníctvom” svojho Slova, ktoré vyslovuje bez námahy s slobodne; a zároveň sa stáva prítomným uprostred sveta skrze svoje všemohúce Slovo (imanentnosť). Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Božie Slovo má tendenciu hypostatizácie, a to predovšetkým v sapienciálnych knihách. Táto postupná personifikácia Božieho Slova predisponuje na neskoršiu logickú identifikáciu Božieho Slova s druhou Božskou Osobou, ktorá nastane v Novom Zákone (Logos-Verbum caro factum est.)

Boží Duch[upraviť]

V Starom Zákone sa Duch javí ako Boží atribút i ako Božia činnosť. Boh je duch a nie matéria a práve preto je neviditeľný, neopísateľný, nedefinovateľný… Ale Boží Duch je mimoriadne dynamický a hľadí sa naň ako na princíp všetkej Božej aktivity. Všetky Božie činy (stvorenie, zjavenie, oslobodenie, proroctvo…) sú dielami ducha. Ruah má v Bohu svoj pôvod a je vždy jeho vlastníctvom (Gn 2,7); naznačuje úzky vitálny vzťah medzi Bohom a človekom: človek žije dovtedy, kým mu Boh dáva svoj ruah. Boh ho môže dať komu chce a taktiež si ho vziať naspäť. A tu sa vyjasňuje význam slova ruah ako Božieho Ducha v špecifickom zmysle. Tento Boží Duch sa chápe ako neviditeľná Božia moc, ktorá všetko oživuje (Múd 1,7; Ž 139,7)

Trvalá prítomnosť Ducha v dejinách Izraela charakterizuje predovšetkým mesiášsku dobu, dobu univerzálneho vyliatia Ducha (Iz 4,4-6; 32,15-20).

Boží Duch obnoví všetkých ľudí, takže možno hovoriť o novom stvorení (Ez 11,19; 18,31...). Duch je vyliaty na celý ľud i na jednotlivcov a tak je Jahve nielen blízky, ale prítomný uprostred ľudí. Tým sa pripravuje základná afermácia Nového zákona: Cirkev je spoločenstvo Ducha Svätého. Aj o Duchu, podobne ako o múdrosti možno sledovať tendenciu k personifikácii (2 Sam 23,2; Iz 63,10n; Múdr 1,5nn). Táto personifikácia je však menej evidentná ako u SLOVA a MÚDROSTI.