Dogmatika/Teologická angelológia a demonológia - otázky

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Čo znamená pojem anjel?[upraviť]

  • Z gréckeho angelos = posol, latinsky nuntius = poslaný, legát. Je to meno služby, nie prirodzenosti. Podľa prirodzenosti sú totiž anjeli duchovné bytosti, stávajú sa však anjelmi tým, že vykonávajú rozličné posolstvá resp. plnia poslanie.

Čo učí Cirkev o jestvovaní anjelov?[upraviť]

  • Jestvovanie anjelov je dogma. Podľa 4. Lateránskeho a 1. Vatikánskeho koncilu: "Boh... spolu od počiatku času z ničoho stvoril oboje tvorstvo, duchovné a hmotné, totiž anjelov a (hmotný) svet."

Nájdeme anjelov v Písme sv.?[upraviť]

  • Už v najstarších predexilových knihách dosvedčuje Písmo sv. existenciu anjelov, ktorí oslavujú Boha a prinášajú ako Boží služobníci a poslovia ľuďom Božie príkazy (Lót, Daniel, Tobiáš).

Nájdeme v Písme sv. priame alebo nepriame dosvedčenie stvorenia anjelov?[upraviť]

  • priame: Kol, 1,16: "V ňom bolo stvorené všeto, čo je na nebesiach a čo je na zemi, viditeľné a neviditeľné, tróny a panstvá, kniežactvá a mocnosti."
  • nepriame: Ex 20, 11: "Lebo za šesť dní utvoril Pán nebo a zem, more a všetko, čo je v nich."

Ako opisuje anjelov Nový zákon?[upraviť]

  • Je tu viacero zmienok o anjeloch ako nadľudských bytostiach stvorených Bohom a nižších ako Boží Syn. (Anjel Gabriel - zvestovanie Zachariášovi, Márii, slúžia Ježišovi po víťazsve nad pokušeniami, majú byť pri poslednom súde.)

Ako sa k anjelom vyjadrujú svätí Otcovia?[upraviť]

  • Jednomyseľne od počiatku vyznávajú ich existenciu. Sv. Augustín sa nimi zaoberal viac. Sv. Gregor Veľký: "Jestvovanie anjelov a archanjelov dosvedčuje takmer každá stránka Svätého písma."

Môžme niečo vedieť o ich počte?[upraviť]

  • V Písme sv. sa počet anjelov uvádza veľmi všeobecne. Podľa neho je ich počet veľmi veľký: myriády, tisíce, légie..
  • Rôzne biblické mená naznačujú odstupňovanie a poriadok medzi anjelmi.

Aká je prirodzenosť anjelov?[upraviť]

  • Podľa dogmy viery: "Prirodzenosť anjelov je duchovná." Podľa sovjej podsaty sú anjeli bytosti číro duchovné, celkom nehmotné, fyzicky jednoduché.
  • Písmo sv. označuje anjelov ako duchov (spiritus, pneumata).

Majú anjeli rozum?[upraviť]

  • Ako duchovné bytosti majú anjeli rozum a slobodnú vôľu, dokonalé prirodzené poznanie je im vrodené, nie je však videním Boha, lebo nijaký tvor nemôže svojimi prirodzenými silami Boha priamo vidieť. Spôsob ich poznania je čisto duchovný. Boha poznávajú len nepriamo z pozorovania dokonalostí stvorení, zvlášť svojou vlastnou dokonalosťou.

Aké je slobodná voľa anjelov?[upraviť]

  • Je vynikajúca, je dôsledkom ich rozumnosti a zodpovednosti. Podľa Sv. Písma niektorí zhrešili a to by bolo bez vnútornej slobody nemožné. Ich slobodná voľa je silnejšia ako ľudská a môže ovplyvňovať hmotu spôsobom pre človeka užitočným alebo škodlivým.

Aké sú prirodzené vlastnosti anjelov?[upraviť]

  • nesmrteľnosť
  • veľký rozum a dokonalé prirodzené poznanie
  • vynikajúca slobodná vôľa a moc

Z čoho vyplýva prirodzená nesmrteľnosť anjelov?[upraviť]

  • Vyplýva z ich čírej duchovnosti anjelskej prirodzenosti. Prestali by však jestvovať, keby im Boh odňal udržovací vplyv.

Aký cieľ určil Boh anjelom?[upraviť]

  • Nadprirodzený cieľ (bezprostredné videnie Boha) a k dosiahnutiu tohto cieľa im dal posväcujúcu milosť.

Čo dostali všetci anjeli a mohli zostať dobrými?[upraviť]

  • Dostali posväcujúcu milosť, tým boli povýšení do nadprirodzeného poriadku= povolaní k tomu, aby dosiahli nebeskú blaženosť, ktorá pozostáva vo videní Boha. Aj pre anjela je to nedprirodzený nezaslúžený dar, teda milosť.

Aká je moc anjelov?[upraviť]

  • Môžu pôsobiť na svet hmotný, ako i na ľudí, podľa zákonov, ktoré Boh určil pre poriadok prirodzený a nadprirodzený. Bez rozkazu alebo dovolenia Božieho môžu do zákonov ľubovolne zasahovať. Na náš rozum nemôžu pôsobiť priamo, len vokajšími znakmi vnuknúť svoje myšlienky. Na našu vôľu nemôžu pôsobiť priamo a fyzicky, len morálne pohnútkami alebo vzbudením rôznych hnutí v zmyslovej mohutnosti.

Aké má rozmery anjel?[upraviť]

  • Anjeli nemajú priestorovosť ani rozmery. V priestore, v ktorom účinkujú sú prítomný celou svojou podstatou v každom bode tohto priestoru, nie sú však nesmierni a všadeprítomní.

Akej skúške boli podrobení anjeli?[upraviť]

  • Mravnej skúške, boli najskôr v stave putovania, v ktorom si svojou spoluprácou mali zaslúžiť blažené videnie Boha vo svojom konečnom stave. Toto učenie vyplýva:
    • a) z náuky Otcov, že dobrí anjeli si zaslúžili blaženosť,
    • b) zo skutočnosti hriešneho pádu jednej časti anjelov,
    • c) z porovnania s podobnou skúškou prarodičov.

Čo hovorí Cirkev o padnutí istého počtu anjelov?[upraviť]

  • Učenie o ťažkom hriechu týchto anjelov a o ich dobrovoľnom odvrátení sa od Boha je dogma viery, vyhlásená Cirkvou na 4. Lateránskom koncile (1215): " Diabol a iní démoni podľa svojej prírody boli Bohom stvorení dobrí, ale sebou samí sa stali zlými."

Čo hovorí o hriechu anjelov Písmo sv.?[upraviť]

  • Jasne učí o tom, že jedna časť neobstála v skúške, upadla do ťažkého hriechu a za trest boli uvrhnutí do pekla. Júd 6: "Veď Boh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale zavrhol ich do podsvetia, do žalára tmy, a dal im tam strážiť až do súdu."

Čo je hlavnou úlohou dobrých anjelov?[upraviť]

  • Oslava Boha a služba Bohu, čím plnia jeho vôľu a pomáhajú a chránia ľudí, aby dosiahli tiež večnú slávu v blaženom videní Boha.

Čo je ich druhotnou (sekundárnou) úlohou?[upraviť]

  • Je ochrana ľudí a starosť o ich spásu. To im neprekáža požívať večnú blaženosť, lebo vždy vidia a vo všetkom milujú Boha. Hebr 1, 14: "Či nie sú všetci služobnými duchmi, ktorých posiela slúžiť tým, čo majú dosiahnuť dedičstvo spásy?"

Má každý človek anjela strážneho?[upraviť]

  • V riadnom a všeobecnom hlásaní evanjelia sa nepodáva toto učenie ako dogma viery. Ale je to názor mnohých cirekvných Otcov a katolíckych teológov, že každý človek má svojho anjela Strážcu.Ich ochrana sa týka predovšetkým záležitostí spásy a len nepriamo časných vecí a trvá po celý život.

Majú anjelov Strážcov i jednotlivé zložky a spoločenstvá, predovšetkým sv. Cirkev?[upraviť]

  • Je to veľmi pravdepodobné. V knihe Daniel čítame, že sv. Michal bol ochrancom synagógy, Nový Zákon je naplnením a zdokonalením Starého Zákona, potom nové spoločenstvo (Cirkev), ktorá nastúpila na miesto synagógy, by tiež mala mať svojho anjela.

Vzdáva sa anjelom úcta?[upraviť]

  • Áno, vyplýva zo vzťahu anjelov k Bohu a k ľuďom. Cirkev im túto úctu vzdáva od najstarších dôb, zasväcuje im sviatky, kostoly. O tejto úcte hovorí 2. Nicejský a Tridentský snem. Anjeli boli časom postupne popri Kristovi a Bohorodičke spolu so svätcami zobrazovaní v ikonografii (na Východe a postupne aj na Západe).

Ako pôsobia zlí anjeli na ľudí?[upraviť]

  • Dogmou viery je: "Diabol má na základe Adamovho hriechu určitú vládu nad ľuďmi." Vykupiteľským dielom Kristovým však bola diablova vláda principiálne premožená a pri poslednom súde bude úplne, dokonale a s konečnou platnosťou zlomená. Po víťazstve Ježiša Krista nad hriechom je moc zlých duchov len zdanlivá, ktorú si osobujú neprávom a nemohúca.

Za aké sa pokladá pôsobenie zlých síl a mocností vo svete z dogmatického hľadiska?[upraviť]

  • Za "dopustené". Tieto sily a mocnosti premohol Ježiš Kristus smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. No táto ich bezmocnosť zostáva ešte zahalená. Atmosféra "tohto sveta" je ešte napojená ich prítomnosťou a vedie k pokušeniu a prenasledovaniu kresťanov.

O akých troch etapách pôsobenia diabla sa zmieňujú dejiny spásy?[upraviť]

  • Diabol so svojou družinou prudko útočí na ľudstvo:
    1. pri zvedení prarodičov k hriechu,
    2. v boji proti Kristovi,
    3. na konci času.

Medzitým prebieha "normálna" diabolská činnosť (aby čo najviac ľudí naveky zahubil).

Akými spôsobmi uplatňuje diabol svoju vládu?[upraviť]

  1. morálne škodenie človeku prostredníctvomzvádzania k hriechu,
  2. zapríčineným fyzického zla,
  3. na tele vonkajším pôsobením alebo vnútorným posadnutím (z Božieho dopustenia).

Možno hovoriť o spoločenstve zatratených s diablom v pekle?[upraviť]

V podstate pekla je, že tam nie je žiadne spoločenstvo; každý "ťahá sám za seba". Zlo síce môže čiastočne spolupracovať, ale potom sa beztak "vnútorne rozčesne". V pekle nemožno hovoriť o spoločenstve, ale o večnej izolácii.

Hovorí Kristus o páde anjelov?[upraviť]

Áno, nepriamo v Lk 10, 18: „Videl som satana padať z neba ako blesk.“

Hovorí Písmo vždy o anjeloch ako anjeloch?[upraviť]

Nie vždy explicitne ako o anjeloch, napr. Sk 1, 10: „A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve...“ - podľa väčšiny biblistov sa jedná o anjelov; ale aj naopak, keď sa predstavení maloázijských cirkví nazývajú v Zjv „anjeli“.