Dogmatika/Jediný Boh v Trojici - otázky
Ktoré sú charakteristické známky sekularizácie spoločnosti?[upraviť]
- Radikálne antropologická orientácia všetkého objektu poznania
- Neustále narastajúce poznanie človeka: zákonitosti objavené a popísané empirickými prírodnými vedami vzbudzujú dojem, že všetky fenomény možno zredukovať na reťazec čisto prírodných kauzalít. Hypotéza ‘Boh’ ako príčina a vysvetlenie nejakého účinku sa javí zbytočná.
- Vedomé a plánované zasahovanie človeka vo všetkych oblastiach života prostredníctvom stále rafinovanejšej techniky. Technický pokrok robí dojem, že svet je nami plne ovládaný.
Môžeme rozumom dokázať Sv. trojicu?[upraviť]
Nie.
Ako máme dokazovať veci vieri veriacim ľuďom podľa Tomáša Akvinského?[upraviť]
Zo Svätého Písma.
Píše sa v SZ o Sv. Trojici?[upraviť]
Nie, ale nachádzame tu náznaky:
- Boh sám o sebe hovorí v pluráli
- už tu sa spomína sprostredkovanie medzi Bohom a ľuďmi /Pánov Anjel, Pánovo Slovo, Boží Duch/
Kedy sme sa dozvedeli o Sv. Trojici?[upraviť]
Keď prišiel na svet Ježiš Kristus.
Aké biblické meno má Boh podľa vzťahu k svetu a človekovi?[upraviť]
- El = Silný, Mocný;
- Elohim = Ten, ktorý má plnosť moci;
- Adonai = Pán, Vládca, Sudca;
Aké biblické meno má Boh podľa svojej vnútornej dokonalosti?[upraviť]
- Šaddaj = Mocný;
- Eljon = Najvyšší;
- Kadoš = Svätý;
Aké je vlastné meno Boha a čo znamená?[upraviť]
- JAHVE - znamená ON JE
- v Septuaginte: EHJE - JA SOM (Ex 3,14)
Vysvetli biblický (dynamický) význam mena JAHVE[upraviť]
ON JE s nami, ON JE pri nás, ON JE na našej strane.
Vysvetli ontologický význam mena JAHVE[upraviť]
Boh -ON JE- je bytie samo o sebe
Uveď ďalšie 3 iné Božie mená použité v Starom zákone[upraviť]
- Pán všehomíra /2 Mach 7,9/,
- Stvoriteľ sveta /2 Mach 13,14/,
- Boh výsosti /Mich ž,6/,
- Pán, Jahve zástupov, Mocnár /Iz 1,24/,
- Svätý, Pán zástupov /Iz 6,3/,
- Kráľ, Pán zástupov /Iz 6,5/,
- Pán zástupov /Jer 11,17/,
- Kráľ nebies /Dan 4, 34/,
- Najvyšší Boh /Dan 5,18/,
- živý Boh /Dan 6,21/,
- Otec náš /Iz 63,16/
Uveď Božie mená použité v Novom zákone[upraviť]
- Pán
- Otec, na rozdiel od Starého zákona sa v Novom zákone vyskytuje veľmi často.
- Láska - Boh je láska.
Aké je Božie poznanie?[upraviť]
- aktuálne
- subsistentné
- komprehenzívne
- absolútne nezávislé na mimobožských veciach
Čo znamená, že Božie poznanie je koprehenzívne?[upraviť]
- Boh poznáva podľa všetkej poznateľnosti, výstižne, úplne a dokonale.
Čo všetko poznáva Boh?[upraviť]
- predovšetkým seba komprehenzívne
- všetky veci skutočné, ktoré jestvovali, jestvujú a budú jestvovať
- aj všetky možnosti
- aj všetky polobudúce možnosti
Čo sú polobudúce možnosti?[upraviť]
- To, čo by nejaký jestvujúci slobodný tvor konal za určitých podmienok, ale neurobí to, lebo tá podmienka nenastane.
Ako sa prejavuje Božia múdrosť?[upraviť]
- prejavuje sa trojakým smerom:
a/ stvoriteľská múdrosť b/ usporiadajúca múdrosť c/ vládnuca múdrosť
Čo znamená stvoriteľská múdrosť?[upraviť]
- Je to príčina existencia všetkých konečných vecí, je to Božie poznanie a Božia vôľa dokopy.
Môže chcieť Boh zlo?[upraviť]
- Môže, nie však preto, že je zlo, ale kôli nejakému dobru, ktoré je s ním spojené alebo z neho nasleduje.
Znamená to, že Boh ho chce nepriamo. Priamo Boh nemôže chcieť ani fyzické ani mravné zlo.
Môže chcieť Boh mravné zlo?[upraviť]
- Nie , v žiadnom prípade, lebo mravné zlo je absolútne zlo / prestúpenie Božieho zákona/ a prieči sa Božej vôli.
Čo je predmetom Božieho chcenia?[upraviť]
1. Boh chce a miluje seba ako predmet prvotný. 2. Boh chce a miluje všetky veci mimo seba ako predmet druhotný.
Aký je spôsob Božieho chcenia?[upraviť]
1. Boh je samobytné chcenie, Božie chcenie je samo od seba a je totožné s jeho podstatou. 2. Keďže je totožné s jeho podstatou, je teda i jediné a úplne jednoduché.
Čo hovorí Tomáš Akvinský o dokazovaní Trojice?[upraviť]
- kto sa pokúša o racionálny dôkaz Trojice, kompromituje vieru dvomi spôsobmi:
1. kompromituje sa jej dôstojnosť, lebo tá má za predmet neviditeľné skutočnosti, ktoré ďaleko prevyšujú ľudský rozum 2. kompromituje sa účinnosť jej ohlasovania / neveriaci si myslia, že na týchto argumentoch sa zakladá naša viera/.
Čoho sa týkala lexikálna unifikácia na Carihradskom koncile /553/?[upraviť]
- hovorí sa tam o jednom božstve, ktoré je ustanovené v troch hypostázach, či osobách /personae/.
Pomohla lexikálna unifikácia reálne zjednotiť východné a západné chápanie Trojice?[upraviť]
- Nie. Latinská teológia chápe Trojicu ako jednotu Boha, jedinú substanciu, božstvo ako čosi inpersonlne a prepersonálne. Grécka teológia naproti tomu chápe Božiu jednotu ako personifikovanú.
Ako chápe osoby Trojice Tomášš Akvinský?[upraviť]
- Pre noho sú osoby Trojice subsistentné relácie /vzťahy/.
Čo sú Slovo Božie a "svätý Duch" v židovskej teológii?[upraviť]
- tu sú to opisy mena Jahve a nie Božskej osoby vedľa Jahveho.
Sú v Starom Zákone náznaky Božej Trojice sústredené a spojené v jednej osobe?[upraviť]
- Nie. Proroctvá, výroky o osobnej Múdrosti, o osobnom Slove, o Mesiášovi, o Synovi Božom neboli spojené v SZ v jednej osobe. Spojil ich v sebe až Ježiš Kristus.
Akú vieru vyžaduje Ježiš Kristus?[upraviť]
- Z celého kontextu evanjelií je jasné,že vyžaduje hlavne vieru v neho samého, predovšetkým u tých, ktorí ho žiadajú o zázrak.
Akú vieru žiada Ježiš Kristus od apoštolov pri poslednej večeri?[upraviť]
- Aby verili v neho, čo je nerozlučne späté s vierou v Boha, ktorú mali už doteraz.
Čo si Ježiš Kristus privlastňuje slovami :"Toto robte ne moju pamiatku."?[upraviť]
- Najväčší náboženský sviatok Izraela. Stáva sa jeho sviatkom. ježiš Kristus sa stáva telesným predmetom adorácie.
Aké účinky spôsobuje Duch Svätý v Cirkvi?[upraviť]
1. zázraky, znamenia, vonkajšie znaky 2. premenu srdca, odpustenie hriechov, nový život
Hovorí Duch Boží sám o sebe o odlíšenej personalite Ducha Svätého?[upraviť]
- Iba v Kristovi nám bola zjavená táto odlíšená personalita. Duch Svätý sa kladie na tú istú rovinu spolu s Otcom i synom v najstarších svedectvách apoštolskej kerygmy.
Ako rozdeľujeme trinitárne herézy?[upraviť]
- 1. skupina popiera priamo alebo nepriamo jednotu Božej prirodzenosti - triteizmus.
- 2. skupina popiera Trojicu osôb v Bohu, dvojakým spôspbom:
a/ monarchizmus a modalizmus b/ subordinacianizmus
Čo je monarchizmus?[upraviť]
- Popierajú reálny rozdiel medzi božskými Osobami. Uznávajú jedinú božskú osobu / monos, arché = vláda jedného/.
Ako rozdeľujeme monarchizmus?[upraviť]
1. dynamický alebo adopsiónsky / kristus = obyčajný človek, dostalo sa mu moci ducha/. 2. modalistický alebo patripaciánsky / otec sa stal v Ježišovi kristovi človekom/.
Čo je subordinacianizmus?[upraviť]
- prdpokladá v Bohu tri rozdielne osoby, ale odmieta druhej a tretej Osobe rovnosť s Otcom a tým aj pravé božstvo.
Čo patrí do subordinacianizmu?[upraviť]
- Arianizmus / je len jedna božská osoba, všetko mimo Boha Otca povsalo z jeho vôle/. - Macedonianizmus / táto sekta prehlásila Ducha Sv. za tvora a služobnú bytosť, podobnú anjelom/. - Triteizmus / tri božské Osoby sú tri indivíduá božstva, tri reality - vzájomne od seba oddelené,../. - Protestantizmus / Luterov subjektivizmus nakoniec vedie k popretiu dogmy o Najsvätejšej Trojici/.
Čo znamená " vychádzania v Bohu"?[upraviť]
Pomocou tohto termínu bolo zjavené osobné špecifikum Syna a potom Ducha Sv. Ide o biblický termín, ktorý patrí do ekonómie.Vychádzania v čase robia zjavným ten rys Syna a Ducha, ktorým je ich pôvod v Otcovi.
Čo znamená konsubstncialita vzhľadom k trinitárnej dogme?[upraviť]
- Znamená, že jednotlivé Osoby sú chápané ako nerozlíšené vo svojej substancii.
Na záklde čoho rozlišujeme Božské Osoby?[upraviť]
- Rozlišujem ich iba na úrovni vzťahu.
Aký základ majú vzťahy v Bohu?[upraviť]
- Ich základom je činnosť, ktorá uvádza do vzájomného vzťahu dva prvky, z ktorých jeden vychádza z druhého.
Čomu prirovnáva sv. Augustín pochádzania v Najsvätejšej Trojici?[upraviť]
- Prirovnáva ich k imanentnej činnosti ľudskej duše.
Aké činnosti /imanentné/ rozlišujeme v ľudskej duši?[upraviť]
1. intelektuálnu 2. vôľovú
Čo znamená u Boha akt intelektu?[upraviť]
- U Boha je to poznávanie seba samého a tým vyslovenie Slova. Tento úkon u Boha sa nazýva plodenie.
Čo znamená u Boha úkon plodenia?[upraviť]
- Je to úkon vychádzania Druhej Božskej Osoby z Prvej
Čo znamená u Boha akt vôle?[upraviť]
- Je to vzájomná láska medzi Otcom a Synom, medzi Prvou a Druhou Božskou Osobou. Je to úkon vychádzania Tretej Božskej Osoby.
Ako sa nazýva akt vôle u Boha?[upraviť]
- Na základe biblického vyjadrovania sa nazýva tiež dýchaním.
Ako inak možno povedať vetu: "Boh je láska." vo vzťahu k Svätej Trojici?[upraviť]
- Boh je rozhovorom lásky. Meno Otec nie je menom jeho podstaty, nie je menom pre činnosť, ale ukazuje vzťah , ktoý má Otec k Synovi a Syn k Otcovi.
Ako by si správne spojil pojmy Boh a Trojica?[upraviť]
- Jeden Boh je Trojica.
Má Trojica tri podstaty?[upraviť]
- Hoci podľa vzťahu sa božské osoby nazývajú osobami, veríme však v jednu prirodzenosť či podstatu.
Z čoho vychádza pomenovanie jednotlivých osôb?[upraviť]
- Otec je otcom Synovi, Syn je synom Otcovi a Duch Svätý je ním vzhľadom na Otca a Syna. Pomenovaním sa vyjadruje vzťah k druhému.
Je Bohom len Otec?[upraviť]
- Otec je Boh, Syn ja Boh a Duch Svätý je Boh. Preto však nie sú traja Bohovia, ale je len jeden Boh.
Je niektorá osoba väčšia?[upraviť]
- Všetky tri osoby spolu sú jeden Boh. Patrí im jedno nerozdlené božstvo, vznešenosť, moc, ktorá sa v jednotlivých neumenšuje a v troch sa nezväčeuje.
Aké upresnenie priniesol sv. Anzelm, ktoré prijal Florentský koncil v r. 1439?[upraviť]
- " V Bohu je všetko jedno / teda spoločné všetkým trom Osobám/ ,pokiaľ sa uplatňuje protiklad vzťahu.
Koľko je kombinácií vzťahov v Bohu?[upraviť]
- Sú 4. lebo Duch Svätý vychádza súčasne z Otca i Syna.
Aký má vzťah Otec voči Synovi?[upraviť]
- Tento vzťah sa nazýva generatio activa, aktívne plodenie /plodiť/, tiež sa nazýva otcovstvo, podľa neho dostáva pomenovanie Prvá Osoba = Otec.
Aký vzťah má Syn voči Otcovi?[upraviť]
nazýva sa generatio passiva, pasívne plodenie / byť plodený/, synovstvo, podľa neho má pomenovanie Druhá Osoba Syn.
Aký vzťah má Otec a Syn voči Duchu Svätému?[upraviť]
- Tento vzťah sa nazýva spiratio activa, aktívne dýchanie /vydychovať/.
Aký vzťah má Duch Svätý voči Otcovi a Synovi?[upraviť]
- Nazýva sa spiratio passiva / byť vdychovaný/, podľa neho dostáva Tretia Osoba pomenovanie Duch /= dych/.
Koho myslíme, keď voláme Boha našim Otcom?[upraviť]
- Neoznačujeme tak Prvú Osobu trojice / On je Otcom iba vo vzťahu k Synovi, nie k nám/, našim nebeským Otcom je Boh /Trojica/.
Koho prijímame zoslaním Ducha Svätého?[upraviť]
- Prijímame vtedy samotného Boha v nerozdielnej Trojici.
Čo znamená perichoréza?[upraviť]
- Je to spoločné zdieľanie božských osôb v Trojici.
Je vykúpenie len dielom Syna?[upraviť]
- Nie. Je tiež dielom Trojice.
Je modalizums v ekonomickom spôsobe vyjadrovania o Trojjedinom Bohu herézou?[upraviť]
- Tu je to ideálnym riešením. Znamená to, že Boh, ktorý pôsobí ako nerozdielna Trojica sa nám raz javí ako Otec, pretože sa o nás stará svojou prosreteľnosťou, inokedy ako Syn - prichádza ako Posol, v ktorom je plnosť Zjavaenia. A Boh sa nám približuje ako Duch Svätý = dáva sa nám ako Dar a svojou mocou pretvára náš život.
Z akého obdobia pochádza Apoštolské vyznanie viery v dnešnej forme?[upraviť]
- Znenie pochádza pravdepodobne už z 5. storočia. Ale ujalo sa v 9. storočí v celej západnej Cirkvi. Hlavne vplyvom Karola Veľkého, za ktorého bolo Vyznanie začlenené do ríšskeho zákonníka.
Boli vyznania viery už za apoštolských čias?[upraviť]
- Existovali viaceré formy už dávnejšie, boli len málo odlišné od dnešnej formy a siahajú až do druhého kresťanského storočia. tradícia, že Vyznanie viery zostavili apoštoli sa nedá historicky zdôvodniť.
Čo popieral Arius?[upraviť]
- Popieral bytostnú jednotu Druhej Božskej Osoby s Otcom. Vtelenie podľa neho spočíva v tom, že Slovo prijalo iba telo.
Ktorý koncil uhrnul prvý krát pravú vieru v bytostnú rovnosť Syna s Otcom do vvyznania viery?[upraviť]
- I. Nicejský koncil /325/. K vyznaniu pripojili i odsúdenie Ariových najpodstatnejších bludov.
Ktoré Vyznanie je vysvetľujúcim rozšírením Nicejského vyznania viery?[upraviť]
- je to Vyznanie viery Epifána /cca. 374/.
Prečo je Epifánovo Vyznanie viery významné?[upraviť]
Okrem toho, že jedno z vysvetľujúcich rozšírení Nicejského vyznania viery, jeho autor Epifánus mal dôležité postvenie a ako biskup na Cypre mal úzke kontakty sa všetkými cirkvami v oblasti Stredozemného mora.
Čo je Atanázské vyznanie viery?[upraviť]
- Nepochádza od sv. Atanáza.Bolo zredigované koncom 4. a koncom 6. storočia najskôr v latinčine. Autor pravdepodobne sv. Ambróz. Obsahuje jednu z najjasnejších formulácií tajomstva Najsvätejšej Trojice a Vtelenia.
V čom spočíva dôležitosť Vyznania viery Michala Paleologosa /1274/?[upraviť]
- V druhej časti obsahuje učenia, ktoré v polemike s Východom hrali dôležitú úlohu. Význam Vyznania viery spočíva práve v tomto jasnom podaní rozdielnych učení vzhľadom na oddelený Východ.