Katechéza/Biblická katechéza
Oheň v mojich kostiach
[upraviť]V 19. kapitole Jeremiáša dal Boh svojmu prorokovi slovo, aby prehovoril k Izraelitom. Potom ho poslal do siene chrámu prorokovať. Jeremiáš povedal tieto slová: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto mesto a na všetky mestá v jeho okolí každú pohromu, ktorou som im pohrozil. Veď vzopreli svoju šiju a nechcú poslúchať moje slová!“ (Jer 19, 15)
Pášur bol v tej dobe predný správca chrámu. A Jeremiášove slová ho rozhnevali. Okamžite doňho vošla zlosť, rozzúril sa a proroka zbil. Potom povolal svojich nádenníkov a dal Jeremiáša zamknúť do klady. Vsadil ho do väzenia v mestskej bráne, aby ho ponížil pred všetkými, ktorý ho uvidia.
Klada bola mučiacim nástrojom. A Jeremiáš mal byť po celých 24 hodín v neustálej bolesti. Najprv mu do klady zamkli hlavu. Potom mu zkrútili telo a jeho ruky krížom zamkli. Musel v tejto mučivej pozícii zostať celú noc a deň.
Aká hrôzostrašná scéna. Pripomeňme si, že Jeremiáš bol Pánov pomazaný prorok. Vedel od svojho mladého veku, že bol povolaný, aby prehováral Božie slovo k jeho vyvolenému ľudu. Ale teraz bol Jeremiáš obmedzovaný a mučený práve preto, že to robil.
A predsa Jeremiáš navzdory svojmu utrpeniu nikdy o svojom povolaní nepochyboval. Vedel, že dostal Slovo od Boha. A bolo to tak od samého začiatku jeho služby.
Pán sám svedčil o svojom vzťahu s Jeremiášom: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, neži si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ (Jer 1, 5). Boh v podstate hovoril: „Poznal som ťa, Jeremiáš, skôr, ako bol stvorený svet. Už vtedy som mal plán pre tvoj život. Stvoril som ťa, aby si kázal moje Slovo.“
Najprv Jeremiáš reagoval slovami: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som. Ale Pán povedal: „Nehovor, „Mladučký som“. (Jer 1, 6-7) Inými slovami: „Ja som ťa povolal, Jeremiáš. Tak nehovor, že to nemôžeš robiť.“ Potom Pán dodal: „lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!“ (Jer 1, 7-8)
V tej chvíli nám Jeremiáš hovorí: „Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: „Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!“ (Jer 1, 9)
Aký neuveriteľný okamih v Jeremiášovom živote. Aké nádherné je vedieť, že Boh na teba položil svoju ruku, zjavil ti svoje myslenie a pomazal ťa, aby si v Jeho mene hovoril. Toto je dôvod, prečo Jeremiáš nikdy nepochyboval, že mu slová dal Boh.
Potom dal Pán Jeremiášovi rozkaz k pochodu: „Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!“ (Jer 1, 17)
Nakoniec Boh prehovoril k svojmu služobníkovi toto mocné slovo: „A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja – hovorí Pána, aby som ťa vyslobodil.“ (1,18 - 19)
Uvažuj o hroznom posolstve, ktoré Boh tomuto mužovi dal. Povedal mu: „Jeremiáš, naplánoval som pre teba službu vo večnosti. A teraz ťa posielam, aby si vytrhal všetky Satanove klamstvá. Chcem, aby si strhol každú modlu a zničil ju pred mojim ľudom. A tiež ťa čaká vybudovať moju cirkev. Chcem, aby si zasial semeno mojej dobrej zvesti. Neboj sa, ja ti dám každé slovo, ktoré budeš hovoriť, práve v tej chvíli, keď ho budeš potrebovať.“
„Ale nikdy sa neboj ľudí. Neboj sa ich prejavov nechuti a vyhrážok. Nikdy sa neboj zlyhania. Pamätaj si, že pokiaľ budeš žiť, ja som s tebou. Žiadny démon ani nepriateľ sa ťa nemôže dotknúť. Preto sa nenechaj zastrašiť. Tak teraz povstaň vo viere a urob, ako som ti prikázal. Máš jeden božský cieľ, a to, aby si zjavoval moju vôľu. Nedovoľ nikomu a ničomu, aby ťa zlomil.“
Milovaný, tu je Božie posolstvo nielen pre Jeremiáša, ale pre každého pastora a kresťanského pracovníka, ktorý bol kedy Bohom povolaný. Hovorí nám: „Nikomu nedovoľ, aby ťa zlomil! Neexistuje žiadny dôvod, aby si si zúfal. Neexistuje pre teba žiadny dôvod k zahanbeniu pred ľuďmi. Povedal som ti, že som s tebou. Povedal som, že si nedobytné mesto. Takže neexistuje žiadny dôvod k vyčerpaniu, žiadny dôvod vzdať to.“
„Ak neveríš tomu, čo som ti povedal – ak pochybuješ o mojej vernosti k tebe – potom sa nedá nič robiť, ale zhasneš. Skončíš zatrpknutý a vyčerpaný a nakoniec to vzdáš a odídeš. Budeš porazený, uvedený do rozpakov pred každým, kto ti bude odporovať. Ale bude to preto, že si neveril Slovu, ktoré som ti dal.“
„Hovorím ti, nezáleží na tom, akým ťažkostiam čelíš. Nezáleží na tom ako hanebne s tebou ľudia jednajú, zneužívajú ťa alebo ti nadávajú. Tvoji priatelia, tvoja rodina, i princovia alebo králi sa môžu obrátiť proti tebe. Ale nikdy ťa nepremôžu. Postavil som okolo teba medené múry a mocné piliere. Ja som s tebou aby som ťa oslobodil!“
Toto posolstvo je pre každého, kto bol podobne ako Jeremiáš povolaný už pred stvorením, aby slúžil Kristovi.
Apoštol Pavol hovorí o Bohu: „On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Ježišovi Kristovi pred večnými vekmi.“ (2Tim 1, 9)
Jednoducho povedané, každý človek, ktorý je „v Kristovi“, je povolaný Pánom. A všetci máme ten istý mandát: počuť Boží hlas, hovoriť jeho Slovo, nikdy sa nebáť človeka, a dôverovať Pánovi tvárou v tvár každej mysliteľnej skúške.
Skutočne, to čo Boh zasľúbil Jeremiášovi, platí pre všetkých jeho služobníkov. To znamená, že nepotrebujeme mať pripravené posolstvo, aby sme hovorili pred svetom. On sa zaviazal, že naplní naše ústa svojím Slovom, presne vo chvíli, keď to bude potrebné. Ale deje sa to iba vtedy, keď mu veríme.
Pavol nám hovorí, že mnohých ustanovil za hlásateľov, apoštolov a učiteľov, a že oni všetci budú kvôli tomu trpieť. Sám sa počítal medzi nich: „A ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa. Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím (2Tim 1, 11-12) Jednoducho hovorí: „Boh mi dal sväté dielo, aby som ho vykonával. A pretože mám toto povolanie, budem trpieť.“
Písmo dokazuje, že Pavol bol testovaný, ako len málo služobníkov vôbec kedy bolo. Satan sa ho snažil opätovne zabiť. Takzvané náboženské zástupy ho odmietli a zosmiešňovali ho. Niekedy ho ohovárali a zriekali sa ho aj tí, ktorí ho podporovali.
Ale Pavla ľudia nikdy neuviedli do rozpakov. Nikdy nebol vystrašený, nikdy nebol pred svetom zahanbený. A Pavol nikdy nevyhasol, nikdy nebol vyčerpaný. Pri každej príležitosti hovoril pomazané Slovo od Boha, presne keď to bolo potrebné.
Faktom je, že Pavol sa proste nedal zmiasť. Nikdy nestratil svoju vieru v Pána. Miesto toho svedčil: „Viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa.“ (2Tim 1, 12) Jednoducho povedané: „Odovzdal som svoj život úplne Pánovej vernosti. Živý alebo mŕtvy, som jeho.“ A nalieha na svojho mladého zverenca Timoteja, aby robil to isté: „Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Ježišovi Kristovi. (1, 13)
Práve minulý týždeň som to isté poradil jednému pastorovi. Tento muž práve opustil svoju cirkev. Mal pocit, že zlyhal, pretože nezískal žiadneho nového obráteného a z jeho ľudí nevyrastali dospelí veriaci.
Jeho manželka trpela pri pohľade na svojho manžela, ktorý upadal do hlbokého zúfalstva. Povedala: „Je to zbožný, starostlivý muž, ktorý sa verne modlí za svojich ľudí. Ale stratil odvahu, pretože neporodil žiadne duchovné dieťa. Jeho kázanie je pomazané, ale ľudia ho nechcú počuť. Mal pocit, že sa nedá robiť nič iné len skončiť.“
Som si istý, že som tomuto mužovi poslal Pavlove povzbudenie. Primäl som ho, aby sa pevne chopil svojej viery a Slova, ktoré dostal. Boh je verný a splní všetko, čo sľúbil.
Jeremiáš sa dostal na dno keď bol v klade
[upraviť]Nebolo to len Jeremiášovo telo, ktoré bolo zkrútené. Jeho duša bola pod útokom. Bola to pre tohto oddaného, starostlivého muža temná, mučivá noc.
Konečne bol po 24 hodinách bolesti a poníženia Jeremiáš prepustený. Šiel priamo k Pášurovi, mužovi, ktorý ho dal pod zámok. A prorokoval: „Pán ťa nebude volať Pášur, ale >Hrôza zôkol-vôkol<. Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom.“ Vieš, Jeremiáš vedel, ako je pre kohokoľvek nebezpečné dotknúť sa Božieho pomazaného. Rozhorlený Pášur nazval proroka úplným klamárom.
Teraz si Jeremiáš siahol až na dno svojej statočnosti. A začal hovoriť ako vyhasnutý služobník: „Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol. Som na posmech celý deň, každý sa mi posmieva.“ (Jer 20, 7). Hebrejské slovo pre „zvádzať“ tu znamená otvoriť. Jeremiáš tu krátko hovorí: „Pane, vydal si ma napospas mocnému bludu. Skončil som ako úplne podvedený služobník.“
Nemôžeme ocukrovať alebo urobiť stráviteľnejším to, z čoho tu Jeremiáš obviňuje Boha. Hovorí: „Pane, povolal si ma, aby som kázal tvoje Slovo. Povedal si mi, aby som prorokoval, strhával a budoval. Vložil si do mojich úst tvrdé, neľahké slovo. Ale potom, čo som ho povedal, si ma opustil.“
„Nerozumiem tomu, poslúchal som ťa, Pane. Bol som verný. Nezhrešil som proti tebe. Vlastne som pre teba nasadil svoj vlastný život. A čo som získal? Podvod, klam, opustenie a hrubé zachádzanie.“
Pokús sa predstaviť si, čo prechádzalo mysľou tohto muža behom 24-hodinového mučenia: „Kázal som milosrdenstvo všetkým ľuďom, ktorí prechádzali okolo. Ale teraz všetko, čo robia, je, že mi nadávajú. Pane, prehovoril som k nim ako tvoj prorok. Prosil som ich, aby sa obrátili k tebe. Povedal som im, že ich uzdravíš a požehnáš im. Ale oborili sa na mňa s úplnou krutosťou.“
„Celé dni som vzlykal nad týmito mužmi a ženami. Moje srdce bolo pre nich zlomené. Smútil som i pre ich hriechy. Moje vnútro bolo pohnuté súcitom k nim. Ale teraz ma všetci zosmiešňujú. Denne sa mi vysmievajú. Bože postavil si ma do živého pekla. Práve slovo, ktoré si mi dal, sa mi stalo potupou, hanbou.“ (porovnaj Jer 20, 7-8)
Možno sa čuduješ: „Boh sľúbil Jeremiášovi, že nebude nikdy zahanbený. Ale nie je to práve to, čo sa tu deje?“
Uisťujem ťa, že Boží služobník nebol zahanbený. Naopak, Pán robil v zemi čosi mocného a bude to zjavené v jeho čase. Ukáže národu, že Jeremiáš nemôže byť pred žiadnym človekom uvedený do rozpakov. Naopak, Jeremiáš bude svedectvom. A zostane to tak po všetky veky.
Dostávam listy od pastorov z celého sveta, ktorí sa cítia rovnako ako Jeremiáš.
Jeden služobník mi napísal: „Cítim sa tak porazený. Verne som robil všetko, čo odo mňa Boh žiadal. Ale keď som vykročil vo viere, nechal ma, aby som sa v tom hrabal.“
Mám mladého priateľa misionára, ktorý práve opustil svoje miesto. Vstupoval do služby s veľkými očakávaniami, ale teraz ich opúšťa vyčerpaný a vyhaslý. Mal veľké bremeno za duše a usilovne pracoval. Ako po niekoľkých rokoch stále ešte nevidel žiadne významné výsledky. Ľudia, medzi ktorými pracoval, ho nikdy neuznávali. Miestne deti si uťahovali z jeho detí. A jeho žena zoslabla a stratila odvahu.
Tento muž Pána hlboko miluje. Je to vzácny služobník Ježiša Krista. Ale nakoniec toho mal po krk. Hovoril mi: „Dávid, cítim sa ako taký stroskotanec. Tak veľmi som dúfal. Ale nič z toho sa nestalo.“
Každý rok prechádza tým istým stále vzrastajúci počet misionárov. Strácajú odvahu, odchádzajú a vracajú sa domov. Možno nehovoria zbrklo ako Jeremiáš, neobviňujú Boha, že ich oklamal. Ale hlboko vnútri sa hnevajú na Pána. Cítia, že ich viedol istým smerom, ale potom ich nechal padnúť.
Ďalší vzácny misionár nám napísal, že opúšťa svoje miesto. Vysvetľoval: „Cítil som, ako by ma Boh priviedol do púšte a tam ma nechal točiť sa vo vetre. Vystavil ma mojim nepriateľom a zriekol sa ma. Opustil som službu v úplnej hrôze. A úboho som v skúške zlyhal. Zatrpkol som.“
„Teraz vidím, čo bolo mojím problémom. Nenaučil som sa behom času svojich skúšok žiadnym základom viery. Keď skúšky začali, nespoliehal som na to, čo som vedel o Božom slove a jeho vernosti. Zabudol som na jeho sľub: >Nikdy ťa nesklamem<“
Viem, čo to je prechádzať takou skúškou. Pred nejakými 15 rokmi, na úplnom začiatku Tiems Square Church, sa Satan pokúšal našu službu potopiť a cirkev zničiť. Bola tu neuveriteľné obviňovanie z rasových stretov, a osobné útoky na moju rodinu a mňa. Mysle mnohých mladých ľudí zasiahol jed klebiet, ktoré stále pokračovali. Niektorí ku mne po našich zhromaždeniach prichádzali a pýtali sa: „Počul som, že si šarlatán. Je to pravda?“
Dodnes ma stále ešte bolí, keď čítam svoje denníky z tej doby. Začal som nenávidieť nedeľné dopoludnie, keď som musel kázať. Často som sedel vo svojej pracovni a vzlykal, pokiaľ ma moja manželka Gwen neobjala a nepovedala: „Dávid, je čas ísť.“
Celé týždne som plakal, ako to všetko zraňovalo a bolelo. Nakoniec som povedal Gwen: „Toto nepotrebujem. Prečo sa len nevrátim k písaniu kníh a evanjelizovaniu?“ Všetko, čo urobila, bolo, že potriasla hlavou a povedala: „Ako môžu byť niektorí kresťania tak krutí?“
Samozrejme, že som sa nevzdal a neodišiel. A nikdy neodídem. Prečo? Z rovnakého dôvodu, pre ktorý nemohol odísť Jeremiáš. Je to dôvod, prečo ďalší služobníci a kresťanský pracovníci nemôžu odísť: „ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal no nevládal som.“ (Jer 20, 9)
Boh Jeremiáša za jeho tirádu nekáral
[upraviť]V Jeremiášovi 20, 14-18 dal prorok priechod tiráde, ktorá znela takmer sebevražedne:
„Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil! Deň, v ktorý ma porodila matka, nech nie je požehnaný! Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: „Dieťa sa ti narodila, chlapček!“ – a naplnil ho radosťou. Nech je muž ten ako mestá, ktoré rozvrátil Pán bez milosti. Za rána nech počuje krik a lomoz v poludňajšom čase! Pretože ma neusmrtil v lone, aby mi bola matka hrobom, jej život večne ťarchavý. Prečože som vyšiel z lona vidieť bolesť a utrpenie, aby sa v hanbe míňali moje dni?“
Počul som to isté zúfalstvo v hlase služobníka, ktorý mi nedávno telefonoval. Povedal mi: „Dávid, hlboko som zarmútil Pána. Som tak skľúčený zo svojho zlyhania, som prázdny, nezostalo nič. Cítim, že život nemá cenu.“
Veľa Božích služobníkov v Písme vyslovilo rovnaké pocity. Keď bol Jób hlboko vo svojej najhustejšej tme, naliehal naň hlas: „Zloreč Bohu a zomri.“ Eliáš počul podobný hlas. A kedysi prorok nakoniec žobronil: „Pane, vezmi si môj život. Som stroskotanec ako všetci z mojich otcov.“
Možno sa práve teraz cítiš ako oni všetci. Bol si nepriateľom skrútený s hlavou zamknutou v klade. Myslíš si: „Volal som dňom i nocou, ale moje modlitby sú bez odpovede. Toto už ďalej nevydržím. To vo svojom živote mať nemusím. Bolo to jednoduchšie, keď som bol vo svete, než som vôbec poznal Boha. Nechal ma, aby som sa v tom hrabal.“
No, niektorí kresťania možno zareagujú: „Všetko toto hovorenie je proti Pánovi. A volá po prísnom treste.“ Ale pravdou je, že sme schopní posudzovať človeka len zvonka. Boh sa pozerá do srdca. A On vedel, čo je vnútri v Jeremiášovi. Vybral si, že nebude zúfalého proroka kárať. Prečo?
Pán vedel, že v tomto mužovi stále ešte horí oheň. Bolo to, ako by Boh povedal: „Jeremiáš to nevzdá, neodíde. Áno, vypustí paru, keď dá voľnosť svojmu zmätku. Ale stále ešte verí môjmu Slovu. Ono horí v jeho duši. A on vyjde z tohto ohňa s neotrasiteľnou vierou.“
„Viem, že môj služobník nemôže inak a musí kázať moje Slovo. Vryl som ho do jeho duše, jeho srdca, jeho mysle. A jeho najlepšie dni sú pred ním. Stále ešte je to môj vyvolený služobník.“
Jeremiáš chytil druhý dych. Náhle bol naplnený novým životom. A povstal, ako by hovoril: „Stoj Satan – mňa nemôžeš oklamať. Nevyštveš ma z tejto služby, ktorú mi Boh dal. Pán ma povolal a ja viem, že jeho Slovo je spoľahlivé.“
Prorok potom svedčil: „Veď počúvam potupy mnohých (hrôza zôkol-vôkol): „Udávajte, nech ho oznámime!“ Aj každý, kto mi bol priateľom, striehne na môj pád: „Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom!“ Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina, nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,... Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď život bedára vytrhol z ruky zločincov!“ (Jer 20, 10-11, 13)
Možno si práve teraz myslíš, že tvoj oheň vyhasol. Si presvedčený, že nezostala ani iskrička. Možno to bol hriech, ktorý uhasil oheň. Chytil si sa a tvoj oheň sa pomaličky zmenšoval. Naslúchal som tragickým príbehom zbožných mužov a žien, ktorých doviedol ku skaze Internet. Pre väčšinu mužov bola tým pokušením pornografia. Pre ženy to bolo zoznámenie s mužom pri chatu na Internetu a začiatok milostnej aféry.
Je smutné, že mnohí z Kristovho tela dnes pripomínajú novodobé „údolie suchých kostí“. To je púšť plná vybielených kostier padlých kresťanov. Pastori a ďalší oddaní veriaci vyhoreli kvôli zakorenenému hriechu. A teraz sú plní hanby, schovaní v jaskyniach svojej vlastnej výroby. Podobne ako Jeremiáš presvedčili sami seba: „Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoriť v jeho mene.“ (Jer 20, 9)
Boh sa stále ešte pýta tú istú otázku, ktorú sa pýtal Ezechiela: „Môžu tieto mŕtve kosti znovu ožiť?“
Odpoveď na túto otázku je absolútne: „ÁNO!“ Ako? Deje sa to obnovením našej viery v Božie slovo.
Slovo Pánovo je samo o sebe stravujúci oheň. Naozaj, je to jediné pravé svetlo, ktoré máme uprostred našich temných nocí zúfalstva. Je to naša jediná obrana proti klamstvám nepriateľa, keď šepká: „Je po všetkom. Stratil si oheň. A nikdy ho nezískaš späť.“ Jediná vec, ktorá nás vyvedie z našej tmy, je viera. A viera prichádza z počúvania Božieho slova. My sa proste musíme držať Slova, ktoré do nás bolo vštepené. Pán nám sľúbil: „Nenechám ťa potopiť. Preto nemáš dôvod k zúfalstvu. Neexistuje dôvod k odchodu. Odpočívaj v mojom Slove.“
Možno si myslíš: „Ale táto temná noc je horšia ako všetko, čo som kedy poznal. Počul som tisíce kázaní Božieho slova, ale zdá sa, že žiadne z nich teraz pre mňa nemá žiadny význam.“
Netráp sa. Boží oheň v sebe stále ešte horí, aj keď to nevidíš. A na tento oheň máš prilievať palivo viery. Robíš to tým, že proste veríš Pánovi. Keď to urobíš, uvidíš, ako sú všetky tvoje pochybnosti a žiadosti strávené.
Všade okolo vidím mohutné odpadanie od Božieho Slova. Napriek tomu tiež vidím Boha, ako robí skvelé dielo obnovy svojho ľudu. Prichádza za každým vojakom, ktorý bol ranený alebo odpadol. On pozná tých, ktorí dezertovali. A On ich stále ešte miluje. Naozaj, On hovorí ku každému, kto bol kedy odvedený do armády. A povzbudzuje ich, aby sa vrátili ku svojmu pôvodnému povolaniu.
Boží Duch opäť vdychuje život do každej formácie suchých kostí. Pripomína im Slovo, ktoré do nich vštepil. A tí, ktorí kedysi boli mŕtvi, bez života, sú oživovaní, obnovovaní. Kričia tak, ako kričal Jeremiáš: Boží oheň príliš dlho vo mne mlčal. Proste ho v sebe nedokážem ďalej zadržovať. Cítim Pánovu moc, ako ma dvíha. Vkladá do mňa život. Budem hovoriť Slovo, ktoré mi dal. Budem proklamovať jeho milosrdenstvo a uzdravujúcu moc.“
Izaiáš nám všetkým dáva dôkaz, aký potrebujeme, o Božej túžbe a ochote obnoviť svojich padlých služobníkov:
„Lebo sa nebudem večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril. Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa); on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.
Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu – hovorí Pán -, ja ho uzdravím. (Iz 57, 16-19)
Žalmista píše: „Pán stavia Jeruzalem a zhromažďuje roztratených Izraelitov. Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany.“ (Ž 147, 2-3)
Drahý svätý, neviem, aký je tvoj boj. Možno si uprostred najtemnejšej noci, akú si kedy prežil. Nebesia sa možno zdajú byť ako mosadz pre tvoje modlitby.
Ale čo viem, je toto: Boh vložil oheň do tvojich kostí. A tento oheň stále ešte horí. Možno že zostala len malá nepatrná iskrička. Ale Duch svätý ho rozdúcha svojim dychom. On je verný, aby v tebe znovu vznietil plameň. On ťa pozdvihuje, obnovuje ťa k tvojmu pôvodnému povolaniu. A uvidí ťa v každej tvojej temnej noci. Nedovoľ diablovi, aby ťa zastavil a zničil!