Katechéza/Kurz Filip

Úvod

To, že sme sa tu dnes zišli, to nie je náhoda - je to zvláštne volanie Pána.

Osobná skúsenosť

Mnohí už možno máte osobnú skúsenosť s Ježišom - Božím Synom, ale je potrebné toto osobné stretnutie prebudiť. Možno sú tu aj niektorí takí, ktorí túto skúsenosť nezažili. Nebudete tu počuť nejaké teologické alebo filozofické prednášky. To, čo tu bude je skôr záležitosť srdca.

Boh hovorí v srdci. Náš prístup má byť prístup otvorenia sa. Otvorme si oči, uši, aby sme počuli a chápali, čo nám Boh chce povedať cez Kurz Filip.

Kto je to Filip?

Filip bol jeden z prvých siedmich diakonov, ktorých vysvätili apoštoli. Začal evanjelizovať vďaka pôsobeniu Ducha Svätého. Jedného dňa ho anjel zavolal, aby prišiel na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema do Gazy.

Sk 8,26-39

Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti.

Na tejto ceste je eunuch - vysoký kráľovský etiópsky úradník, ktorý sa stará o všetky poklady kráľovnej.

Je to človek, ktorý má všetko - prácu, zlato, je nábožný.
V Skutkoch nie je napísané jeho meno - môžeme mu dať svoje: Helena, Jozef... To sme my.
Každý rok putoval do Jeruzalema po tej istej ceste.

Bol nábožný - chudobní ľudia mu závideli, ale on bol eunuch (to znamená neplodný) - nemohol odovzdávať život. Bol vo svojej prirodzenosti zranený. Nemohol mať účasť na dejinách spásy, ale bol nábožný. Cestou čítal Písmo - Božie slovo, ale nerozumel mu. Klaňal sa Bohu, vzdával mu úctu, ale nerozumel tomu, čo Boh hovorí.

My ak nemáme osobnú skúsenosť s Bohom Otcom - Božou Láskou - nie sme schopní odovzdávať život - sme neplodní. Denne chodíme na sv. omšu zo zvyku.

Povedať svedectvo

Filip sa ho pýta: rozumieš tomu, čo čítaš? Vysvetli mi, kto je tá ovca vedená na zabitie. O kom hovorí prorok? A Filip začína hlásať radostnú zvesť. Hovorí, kto zomrie za každého jedného z nás. Hovorí, kto zomrie za eunucha. Tým eunuchom som dnes ja.

Eunuch je otvorený. Prosí o pomoc a načúva s otvoreným srdcom. Prichádzajú k vode, okolo ktorej prechádzal každý rok. Bola to oáza. Oáza v púšti je znakom života. Voda uprostred púšte spôsobuje zázrak života. A táto voda sa stala pre eunucha zdrojom nového života. Vo svojom srdci cíti plody tejto zmeny. Jeho radosť spočíva v tom, že prijal Ježiša, ktorý zmenil jeho život. Prešiel zo smútku do radosti, od neplodnosti k plodnosti. To je ponuka, ktorú Pán dáva aj nám.

Nato, aby mal pre nás tento kurz nejaký zmysel, je potrebný postoj otvorenosti. Filipom je pre nás Ježiš. Stretá nás na ceste života a my máme možnosť otvoriť mu svoje srdce. Prejsť od zvykových vecí - od rutiny k čomusi novému. Ježiš nám ponúka nový život.

Voda oázy nás obmyje od našich bremien a otvorí na nový život. Môžeme sa z nej napiť a ponúknuť aj druhým.

Povedať svedectvo

Otvorenie srdca a poslušnosť Duchu Svätému, to je krok vo viere. Je tu príležitosť, ktorú nám dáva Pán. Otvorme mu srdce, pretože Boh hovorí prostredníctvom bratov a sestier.

Božia láska

Pred chvíľou sme počúvali o dôležitom postoji srdca - postoji počúvania, otvorenosti. Postavme sa teraz do tohto postoja... Prečo sme tu? Niekto nás pozval. Možno priateľ. Prečo si prišiel? Možno zo zvedavosti. Je deň ako každý iný. Ale nie si tu náhodou. Pozval ťa sem Boh. Pozval nás sem - mňa i teba náš Otec. Pretože je to v jeho pláne. Neprinútil, ale pozval. Keď niekto niekoho pozve - má pre neho nejakú ponuku. Boh je hostiteľ - ja hosť. Keď som niekde pozvaný - nemusím sa starať, čo mi dajú, čo budem jesť. Nie si tu preto, aby si podal nejaký výkon - si hosť. Cíť sa ako hosť. Boh je ten, ktorý ťa pozval. Boh ti dáva svoju ponuku. On pripravil stôl - môžem si vybrať, môžem si zobrať, koľko len chcem. Záleží len na mne. Prídem alebo neprídem. Najem sa alebo zostanem hladný. Jeho ponuka je táto: Nechaj sa teraz milovať! To je dobrá správa! Boh ťa miluje osobne: Dnes si dostal pozvanie - a to znie - aby si Bohu dovolil milovať ťa. Boh miluje osobne. Ale koľkokrát sme si povedali - Boh miluje jeho, ale nie mňa. Boh miluje všetkých ľudí, no pritom každého osobitne, osobne. Keby si bol na svete iba ty a nik iný, nemohol by ťa milovať viacej, než teraz, pretože už teraz ťa miluje celou svojou všemohúcou bytosťou. Boh miluje každého osobne. Keď ešte neboli slnko, mesiac, zem, ešte pred stvorením sveta, on už vedel o tebe a chcel ťa. Túžil po tebe. Keď ešte nebolo nič, On ťa už nosil vo svojom srdci. Nemiluje ťa pre to, čo robíš, ale preto, že on je tvoj Otec. A pozná ťa po mene.  Iz 43,1-2.3a.4a • toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ..., tvoj tvorca...: „Neboj sa, veď ja ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe. Veď ja som Pán, tvoj Boh...“ • si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem Ako sa voláš? On pozná tvoje meno. Práve teba Boh miluje. Možno mnohí čo sme tu ani nevieme, ako sa voláme (nevieme, čo sme zač). Ale Boh to vie, tvoj Otec pozná tvoje meno. Lebo ťa miluje. Osobne. Tvoj nebeský Otec ti dal meno - tvoju podstatu. Chcel ťa a je stále pri tebe. Bol pri tom, keď si sa narodil. Deväť mesiacov, keď si žil v tele svojej matky očakával tvoj príchod na svet spolu s tvojimi rodičmi. Už ako maličké nemluvňa ťa porovnávali s inými deťmi. Niektorí ľudia hovorili, že si „akýsi tučný“ alebo „dosť chudý“ alebo, že máš „také divné nohy“ alebo „zvláštny nos“. Ale Boh sa radoval a ešte stále sa raduje z tvojej jedinečnosti. Tvoj nebeský Otec bol pri tom, keď si robil svoje prvé krôčiky. Bol s tebou aj v tvojich zraneniach a sklamaniach. Miluje ťa a páčiš sa mu taký, aký si: s ušami, aké máš, s nohami a s nosom aké máš, s tvojimi chybami, nedostatkami...  zaspievať pieseň: „Pane Bože, tebe spievam...“ Má starosť o tie najmenšie detaily nášho života. Tak rád pre nás pripravuje rôzne drobné prekvapenia, ktoré nemajú iný význam než ten, že nám spôsobujú radosť (západ slnka).  Príklad: Nepatrná biela kvetina jagajúca sa v slnečnom svetle vysoko na skale kdesi v talianskych Alpách má svoj význam, i keď ju ľudské oko nikdy neuvidí. Nemá ekonomickú hodnotu, ale Boh ju stvoril v nádeji, že jedného dňa na ňu Adamov syn či dcéra pohliadnu a príjmu požehnanie z jej krásy. Boh ťa miluje osobne. Si Božie dieťa a on i v túto chvíľu volá tvoje meno. Miloval ťa od večnosti. Práve teba. A chráni si ťa ako zrenicu oka. Boh nemiluje všeobecne. Nepracuje a nekoná kvôli ľudstvu, ale kvôli mne. On má na srdci každého zvlášť, akoby na svete nebolo nikoho iného, akoby bol iba ten jediný. Pozri sa napravo, naľavo, za seba. Boh nemiluje len tých druhých. On miluje teba - Peter, Ján,... Aj keby teraz všetci čo sú tu odišli a ostal by si tu len ty sám, tak tieto slová ti budú znieť tak isto, pretože teraz sa tu hovorí o tebe. Boh má dosť času, aby prišiel ku mne. Správa sa ako Otec. Robí všetko ako otec - dvíha ma, pohladí ma...  Povedať Svedectvo Boh ťa miluje bez podmienok: Boh je Bohom nepodmienenej lásky. Jeho láska nie je založená na našom výkone. Miluje nás, pretože on je Láska.  1 Jn 4,8 • Boh je láska... A preto nemusíme robiť nič, aby sme si ju zaslúžili. Aj keby na nás všetci zanevreli, on na nás stále myslí.  Iz 49,15 • Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Môžem robiť hocičo, on ma neprestane milovať. V dnešnej dobe je to tak: keď vyzeráš pekne, prinesieš dobré známky, pôjdeš do kostola, máš peniaze, keď vyhráš - potom ťa prijímajú a „milujú“. Možno si myslíš - som zlý, hriešny, opustil som Boha, nemávam žiadne nábožné myšlienky, neviem milovať, zraňujem ľudí, do ničoho sa mi nechce, stále padám, nedokážem byť dobrý. Ale Boh hľadá práve teba nie si síce dokonalý, ale si osoba, ktorú Boh miluje. Boh ťa miluje takého, aký si a má pre teba plán. Príď taký, aký si. Pretože Boh ťa miluje bez podmienok. Jednoducho preto, že si to ty.  Povedať Svedectvo Keď urobím niečo, za čo sa hanbím, jeho láska sa tým nemení. Jemu to nemôže brániť v láske. On je verný.  Iz 54,10 • Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán... Božia láska je síce dobrá vec, ale vôbec s ňou nepočítame. Ak by sme s ňou rátali, potom by sme sa nemuseli nasilu tváriť vážne a odvážne, mohli by sme byť takí, akí sme, pretože Bohu to nevadí. On totiž nemôže nemilovať - túto vec jednoducho nevie! Boha nelákajú pekné miesta, ale zranení ľudia. Jeho láska sa nás snaží nájsť od nášho prvého nadýchnutia až do dňa kedy zomrieme. Je nežný a plný zľutovania. Boh teraz pozerá do tvojho vnútra a vidí všetko - a miluje ťa. Vidí tvoju špinu, hriechy, ktoré by si možno chcel zakryť, zranenia. No neexistuje nič, čo by ťa odlúčilo od Božej lásky. On je realista, vie o tebe všetko, celú pravdu, a to presne do detailov. Pred ním je zbytočné dávať si masku. Nedávaj si masku človeka, ktorý všetko zvláda. Nemusíš sa pretvarovať, nemusíš sa snažiť vyzerať ako niekto iný. On ťa miluje, takého, aký si, so všetkými kladmi i zápormi. On adresuje každému z nás: Ty si môj milovaný syn, v tebe mám zaľúbenie. Boh ťa nemiluje preto že si dobrý, ale preto, že on je dobrý. Boh ťa miluje ako prvý Nie my sme si vybrali Pána, ale Pán si vybral nás.  Povedať Svedectvo Iniciatívu milovať berie Boh ako prvý. Prvý nemiluješ Boha ty, ale Boh si zamiloval teba.  1 Jn 4,10a. 19 • Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho jednorodeného Syna na svet... • My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. Nikto nemôže povedať - milujem Boha, osloviť ho - „Otče“, pokiaľ nezažil jeho lásku. Dokiaľ sa ho nedotkla Božia láska a dokiaľ to nezažíva vo svojom živote. Boh však chce, aby si aj ty poznal jeho lásku. On ti to teraz chce dať zažiť. Keď rodičia čakajú dieťa, nevedia ešte aké bude. Nič dobré ešte neurobilo a oni sa naň tešia, milujú ho. Takisto aj Boh, prv ako bol svet, ma miloval. On robí prvý krok v láske. Boh je v aktivite. Je aktívny: on dáva a ja prijímam. V našom vzťahu je aktívny on - ako ženích voči neveste, snúbenec voči snúbenici. On ti nehovorí: Buď lepší!, ale Nechaj sa milovať! On má s tebou plán. Pripravený je špeciálne pre teba. Lebo ťa pozná. Vytvoril ho pre teba, svojho jediného, milovaného. Celý život si musel dokazovať iným, čo dokážeš, neustále si musel súperiť. Už ako maličké bábätko ťa porovnávali s inými deťmi. Ale teraz nechaj všetko tak, všetky snahy a okúp sa v Otcovej láske (tak ako strýko Držgroš vo svojom majetku). Veď Boh chce pre teba len to najlepšie. Daj priestor jeho bezpodmienečnej láske. Jednou z najkrajších ilustrácií ľudského pokoja a spokojnosti je dieťa spiace v matkinom náručí potom, ako bolo nakojené. Už sa neznepokojuje, ničoho sa nedožaduje, ale odpočíva v objatí milujúcich paží. Ty si tiež dieťa: Božie dieťa. A tvoj Otec nedovolí, aby si nezakúsil jeho lásku. Nehovorí: Buď lepší!, ale Nechaj sa milovať! On hľadá práve teba - ktorý máš toľko chýb. Povedz mu: Potrebujem ťa Otče! Otče ja ťa potrebujem! Zhrnutie: Boh je láska, on ťa miluje:  osobne  bez podmienok  prvý To je dobrá správa! Toto všetko nám dnes Boh ponúka!  Príklad: V jednej dedine žila rodina,

Dynamika: Boh sa nám predstavuje ako Otec. Rozdeliť sa do skupiniek:  prečítať Lk 15,11-32  hľadať v úryvku vlastnosti Boha: Aký je otec v podobenstve?  nakresliť v skupinkách, ako si predstavujeme Božiu lásku. Nejde o podanie nejakých umeleckých výkonov, ale o to, aby sme zažili Božiu lásku vo svojom vnútri  práca v skupinkách trvá asi 20 minút Keď sa skupinky zídu, nasleduje prezentácia. Každá skupinka vysvetlí svoju ilustráciu ostatným, a vlastnosti Boha Otca vypíše na tabuľu.  Pozrite na ten zoznam: - ktorú z tých Božích vlastností vôbec nepoznáš? Ktorú si vôbec nezažil? Ktorú najviac túžiš zažiť? Ticho. Boh chce, aby si dnes zažil Jeho lásku. Teraz môžeme kľudne zotrieť tento zoznam vlastností. Je ich veľa. Aj keby sme zapísali 10 takýchto tabúľ - nestačilo by to, lebo Boh je oveľa väčší.  Na túto tabuľu sa budú písať iné veci a toto bude zotreté. Boh však zostáva stále ten istý. On ti dnes hovorí: Milujem ťa!  Náš Nebeský Otec sa o nás stará. Vie, čo potrebujeme. Vie, že musíme aj jesť, aby sme nezomreli od hladu - preto nás teraz čaká večera.  Nezabudnime! V tomto kurze k nám hovorí Boh - počúvajme ho (postoj otvorenosti).

Hriech

Prednáška

Boh ťa miluje:

osobne
bez podmienok
ako prvý

Iste sme to už počuli viac krát. A možno pri tom, ako sme to počuli, sme si pomysleli, že Boh ma síce miluje, ale ja to neprežívam. Možno raz, alebo dva krát v živote som pocítil Božiu lásku, ale to je všetko. Boh však chce, aby sme stále prežívali Božiu lásku aj vo všedný deň.

Pýtame sa ak je Boh Láska, prečo sú na svete:

všetky nespravodlivosti
vojny, hlad
nepriateľstvá, nenávisť
prečo sa zraňujeme?

Je tu problém: Nezažívam Božiu lásku.

Áno, verím, že Boh miluje každého osobnou láskou, že každého pozná po mene, verím, že pre každého má prichystaný nádherný plán. Veď je to všetko napísané v Písme, a preto je to pravda.

Ale platí to iba pre teba, nie pre mňa - ja tú lásku jednoducho neprežívam. (Nuž ale je možné veriť v Božiu lásku, ak ju nezažívame?) Je tu zjavný problém. Často máme takýto problém. A čo teraz s tým?

Čo robíme ak máme bežné problémy? Ak sa mi rozlepí topánka, idem k obuvníkovi. Ak mám pokazené auto idem do servisu. Ak sa mi pokazí práčka, zavolám opravára. Ak ma bolia zuby, idem k zubárovi.

Čo teda robíme ak máme problém? Idem s pokazeným autom k zubárovi? Alebo, keď ma bolia zuby, idem k obuvníkovi?

Uviesť konkrétny príklad zo svojho života, alebo:

My máme doma 4 hodiny: 2 veľké budíky, fungujú len jedny. Z času na čas sa pokúsi niekto napraviť ich. Hlavne mama - ale nepôjdu - musí sa nájsť niekto, kto to už dlhšie nevydrží, zoberie hodiny a skočí s nimi do opravy.

Čo robiť, ak mám problém prežívať Božiu lásku? Kam pôjdem? K psychológovi? Do baru? K priateľom? Na výlet?

Každej veci najlepšie rozumie ten, kto je jej autorom. Keďže mňa stvoril Boh, pôjdem ku nemu, lebo on ma pozná najlepšie. On vie, v čom spočíva môj problém, a keďže vie ako fungujem, pozná aj spôsob ako tento problém odstrániť. A on sa k tomuto problému vyjadril takto:

Rim 3,23

všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

Prečo sme ďaleko od Božej slávy? Je tu príčina, ktorá sa volá hriech. Hriech, tak sa volá príčina nášho problému. Povedzte mi, čo je to podľa vás hriech (príklady písať na tabuľu).

Všetky hriechy by sme mohli zhrnúť do jediného slova NEDÔVERA.

Nedôvera voči Bohu: skomentovať niektoré hriechy a ukázať ako vyvierajú z nedôvery:

Lakomstvo nedôverujem Bohu že sa o mňa postará.
Pýcha nedôverujem Bohu, že všetko je v jeho moci, myslím si, že ja všetko dokážem.
Obžerstvo nedôverujem Bohu, že sa postará o moje problémy.

Myslím si, že Boh sa mi postaví do cesty, aby mi prekazil moje plány. Preto mu nedôverujem.

Ak niekomu dôverujem, úplne sa mu zverím. Tak napríklad:

dôverujem kaderníčke - nechám, nech robí s mojimi vlasmi čo chce
dôverujem opravárovi - nechám ho slobodne robiť s mojim televízorom všetko, čo uzná za vhodné
v servise nechám svoje auto s dôverou, že ho opravia
zubárovi dôverujem, že mi vylieči boľavý zub

A práve nedôvera voči Bohu mi prekáža zažívať Božiu lásku.

Pôvod hriechu: pokušenie

V knihe Genezis čítame: Adam s Evou žili šťastne v raji. Diablova lož sa stala základom nedôvery.

Gn 2

Gn 3,1

No had bol lstivejší, ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: «Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!»?“

Touto otázkou diabol zrodil v Eve pochybnosti voči Bohu.

Gn 3,4

Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“

Aha! Boh žiarli, má strach, aby ste neboli ako on. Potom by mal konkurenciu. Závidí vám. Je to váš nepriateľ. Veď si ho len dobre všimnite! A Eva? Začína si klásť otázku: Je to pravda? Lenže to Boh nikdy nepovedal (pozri Gn 2,17). Evina predstava o Bohu sa už skreslila. Zakorenila sa v nej a to sa odrazilo v jej počínaní. Bože, ja ti nedôverujem, to, čo mi nechceš dať ty, to si zaobstarám sama. Pôjdem po svojej ceste. Ty sa mi do toho nepleť! Tvoje príkazy sú mi ľahostajné. A zo stromu, z ktorého si mi zakázal jesť si just zoberiem.

Následky hriechu

slepota
strach

Od toho okamihu sa však človek sa začal Boha báť. Začal sa skrývať, zakrývať figovými listami. Nedokáže zniesť pohľad na seba. Je si vedomý svojho priestupku a nechce sa s Bohom stretnúť. Odvracia sa od Boha a stáva sa slepým. Naslepo sa pokúša nájsť strom života, aby sa mal dobre: v peniazoch, v konzumizme, v kartách, vo filozofii, v diétach... Pýcha človekovi nedovoľuje prísť k Bohu. Na všetko si chce vystačiť sám. Čoskoro však zistí tragickú skutočnosť, že je nahý.

Človek, keď je nahý, zakrýva sa. Zakrýva svoje tajomstvá a hovorí Bohu: „Nepozeraj sa na moje tajomstvá! Nesmieš o mne všetko vedieť. Musím od teba odísť, lebo mám strach z tvojho pohľadu.“

Mám strach a zakrývam sa dobrými skutkami. Robím často všetko možné, len aby som sa nemusel postaviť pred Boha nahý. Aby som mu nemusel vyznať svoju úbohosť, ospravedlňujem sa: „Veď to bola taká doba... Mám veľa roboty, nemôžem ísť do kostola... Nemusím ísť na spoveď, veď som nikoho nezabil...“

Maska

Neznesieme pohľad na seba. Nedovolíme, aby nás niekto spoznal takých, akí sme.

Pokus:

Vybrať dvoch dobrovoľníkov. Postaviť ich proti sebe, aby sa jeden druhému pozerali do očí. Potom sa ich opýtať, ako sa pritom cítili. Bolo ti to príjemné? Čo človek robí v takýchto situáciách? Automaticky odvracia pohľad. Uhýba. Keď sa nám niekto pozerá uprene do očí, je to akoby chcel preniknúť do nášho vnútra. Chceme sa nejako zamaskovať. Nosím peknú masku. Navonok som spokojný, usmiaty, bezstarostný. Nikto nesmie zistiť, aký naozaj som. Vo vnútri je však veľká bolesť. Všetko zlo v sebe utláčam a ubíjam. Všetko to vo mne kvasí a hnije.

Naše korene sú v hriechu

Ž 51,7b

Hriešneho ma počala moja mať.

Všetci sme hriešni, lebo naše korene sú v hriechu. Denne uvádzame do praxe nedôveru voči Bohu. Môže snáď jabloň rodiť hrušky alebo slivky či orechy? Ak sú moje korene v hriechu, aké ovocie môžem prinášať? Hriech a zasa len hriech. Prenasleduje ma ako tieň. Nemôžem sa ho zbaviť.

Príklad:

Skupinka opilcov sa rozhodla zaveslovať si na člne. Nasadli do člna a začali veslovať. Ten bol však lanom priviazaný ku brehu. A tak oni veslovali ostošesť, ale z miesta sa nepohli. Nemôžme sa pohnúť z miesta, lebo nás čosi spútava. Ako možno bežať, keď máme na nohe guľu, ktorá nám bráni v pohybe? Tou guľou je hriech.

Rim 7,14-15; 16-24

Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.
Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti?

Aj ja to denne zakusujem. Som slabý. Sám sa z toho nedostanem. Som slepý a preto nedokážem rozoznať dobro od zla. Ako môžem viesť iných, ktorí sú rovnako slepí? Môže viesť slepý slepého?

Zlá správa:

človek sa sám nemôže spasiť
nemôže zvíťaziť nad hriechom
je slepý
bojí sa

Všimnime si ako sa Ježiš správa k hriešnikom:

mal s nimi porozumenie
jedol s nimi
neprišiel kvôli spravodlivým, ale kvôli hriešnikom

Sú však aj takí hriešnici, ku ktorým Ježiš nebol veľmi zhovievavý. Farizeji.

Mt 23,5-7

Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.

Pokrytectvo

Mt 23,27

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty. Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

Ježiš bol veľmi tvrdý na tých, ktorí boli výkvetom Izraela, na tých, čo sa nechali oslovovať „Rabbi“. Prečo? Ako je to možné, že k farizejom je taký chladný a k mýtnikom a prostitútkam sa správa tak zhovievavo? Je to preto, že farizeji si svoje hriechy nechceli priznať.

Najväčší hriech je nepriznať si, že sme hriešni. Všetci sme hriešni a sami sa spasiť nedokážeme. Máme len jedinú možnosť zveriť sa do rúk tomu, ktorý to dokáže. Avšak chorý, ktorý sa považuje za zdravého a nechce lekárovi priznať svoju chorobu, svoju bolesť, taký chorý sa z toho nikdy nedostane. A je to na jeho vlastnú škodu. Ak sa dokáže priznať k svojej slabosti, dostane liek a má nádej na uzdravenie.

Ak sme hriešni, prvé, čo môžeme urobiť a bez čoho sa nemôžme pohnúť z miesta je: priznať si, že sme hriešni.

Lk 18,9-14 • Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali povedal toto podobenstvo: Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia. Vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci, alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Hovorím vám, tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Dva postoje:  farizej: vďaka, že si ma takého stvoril, že som lepší ako ostatní, že som spravodlivý, už si zaslúžim raj, už ti nič nedĺžim  mýtnik: bije sa do pŕs, priznáva svoju biedu: aj keď sa snažím, nejde mi to Záleží na tebe Koľkokrát sa podobám farizejovi. Myslím si, že som v poriadku. Robím dobro. Prispievam na dobročinné ciele. Mám to s Bohom v poriadku. Ale vo vnútri mi čosi chýba. Chýba mi jeho láska. Keď idem na oslavu, pekne sa vyobliekam, snažím sa robiť dobrý dojem, usmievam sa, no vo vnútri zakrývam svoj smútok. Myslím si, že mám všetko. Hovorím si: som bohatý. No pritom som len obyčajný úbohý chudák: nahý.

Zjv 3,17

hovoríš: „Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič.“ - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý.

V skutočnosti sme nešťastní. Nepriznáme si, že sme blato. Sme krásne oblečení, celí čistí, spokojne sa pozeráme do zrkadla. No realita je iná. Tou realitou je hriech - blato, ktoré sa na nás lepí. Kto si neprizná, že potrebuje Božiu lásku, nikdy ju neprežije. Teraz si pred Bohom. Boh ti teraz hovorí: „na tebe záleží ako sa rozhodneš. Môžeš si vybrať: chceš byť ako farizej, alebo ako mýtnik? Ja ti môžem pomôcť. Ale ty musíš urobiť jedno. Priznať si, že si hriešnik. Priznať si, že potrebuješ Božiu lásku, že sa sám nespasíš.“ Možno ešte stále necítiš Božiu lásku. Ešte stále máš problém. Pokúsime sa tento problém vyriešiť s Bohom. Preto sa presunieme v najväčšej tichosti do vedľajšej miestnosti. Ak máš úprimný úmysel, bude to jedinečná možnosť stretnúť sa s Bohom osobne.

Dynamika

Môžeme sa považovať za spravodlivých ako farizej, alebo môžeme byť ako mýtnik. Keď sa pozrieme do svojej duše, skúsme si spomenúť na všetky skutky nedôvery voči Bohu.

Naše korene sú v hriechu. Ja sama sa nedokážem spasiť. Chceme ostatným ukazovať, akí sme krásni, pekne oblečení. Alebo sa snáď máme priznať so svojimi obmedzeniami? Priznáme sa, že sme hriešnici?

Ja tak isto. I pred Bohom sa môžem tváriť, že som spravodlivá. Prišla som na kurz. Pracujem v Cirkvi. Pracujem pre evanjelizáciu. Mám svoju skupinku. Chodím na akcie. V očiach iných som spravodlivá. Zakrývam sa figovými listami. Som pekne oblečená. Ale vy ma nepoznáte. Neviete ako vypadá moje vnútro. Neviete o tom, že Bohu nedôverujem, myslím zle o druhých, posudzujem ich... V skutočnosti som blato.

Moje ústa nehovoria dobre o bratoch a sestrách, kritizujú,...

Myslím si, že môžem pomáhať druhým, a pritom sama sa nedokážem spasiť. V skutočnosti druhého len zamažem.

Nedokážem spasiť druhého, ani seba samú. Myslíme si, že sme bohatí, ale v skutočnosti sme takíto. Sv. Lukáš, evanjelista hovorí o jednom človekovi, ktorého zbili lupiči. Prešiel okolo neho kňaz, ale nedotkol sa ho, lebo sa nechcel poškvrniť. Bol totiž spravodlivý. Samaritán bol považovaný za nečistého. Ale pomohol druhému, a dal mu zakúsiť veľkú lásku. Ježiš je Samaritán. Špiní si svoj biely odev našou špinou, našim hriechom. V tejto situácii nedokážem povedať nič iné, len to, že som takáto. Toto je moja pravá tvár. Bez masky. Ale pred Bohom predsa nemusím nič zatajovať. Môžem mu rovno povedať, že ho potrebujem: „Potrebujem ťa, Bože, veľmi ťa potrebujem. Vyznávam, že som hriešna.“

Sme tu teraz pred Bohom. Boh teraz ku tebe hovorí. Na tebe záleží, ako sa rozhodneš. Chceš byť ako farizej alebo ako mýtnik? Boh ti môže pomôcť. On dokáže vyriešiť tvoj problém. Lenže ty musíš v prvom rade uznať, že ho máš. Priznať si, že si hriešny, že potrebuješ Božiu lásku, že sa sám nedokážeš spasiť.

Zmiluj sa, Bože nado mnou, zmiluj sa... každý sa môže zamazať blatom na znak svojej hriešnosti (ide o úkon kajúcnosti, ktorý je dobrovoľný)

A teraz podíďme každý ku svojim bratom a sestrám a predstavme sa im takí, akí v skutočnosti sme. Dajme si znak pokoja.

Všetci si dajú navzájom znak pokoja...

Priznať si, že sme hriešni trochu aj bolí, a možno z toho cítime i smútok. Avšak v zápätí sa tento smútok mení na radosť.

Keď sa dnes večer už umytí pozrieme do zrkadla, uvidíme tam novú tvár. Tvár, ktorá sa priznala, že potrebuje Boha.

Nasleduje spontánna modlitba vďaky a Otčenáš.

Spása

Úvod

Rozišli sme sa so zlou správou - nezakusujeme Božiu lásku a to všetko má na svedomí hriech, t. j. nedôvera voči Bohu. Boh to s nami myslí dobre. Boh nás umiestnil do raja. Chce, aby sme boli šťastní. Človek však Bohu nedôveruje. Diabol mu v tom pomáha. Človek počúvne diabla nechá sa oklamať. Nechá prehovoriť svoju vôľu i keď smeruje proti Bohu. Výsledok tejto nedôvery poznáme. Človek dostáva strach, skrýva sa, ostáva zaslepený, stráca schopnosť rozoznať pravý strom života, čaká ho smrť. Takéto je ovocie našej nedôvery voči Bohu. Príčina je v tom, že chceme urobiť všetko po svojom bez ohľadu na Božiu vôľu. Najväčší problém Človek sa sám nedokáže spasiť. Žiaden človek nedokáže spasiť svojho brata, preto že sme blato a blato, to človeka len zašpiní a sťahuje mu kožu. Človek zvedený diablom sa slobodne, teda ako osoba rozhodol neposlúchnuť Boha. Opovrhol nekonečnou dobrotou Otca Stvoriteľa. Zneužil svoju slobodu, aby urazil Boha. Chcel sa vyrovnať Bohu. Nechcel byť jeho milovaným dieťaťom, ale rovnocenným partnerom. Stal sa otrokom vlastného „ja“ a sluhom diabla. Veľkosť urážky závisí od vznešenosti urazenej osoby. Čím vznešenejšia a dokonalejšia je osoba, ktorú sme povinní poslúchať, tým väčšej urážky sa dopustíme ak neposlúchneme. Boh je osoba nekonečne vznešená a preto neposlušnosť voči nemu je nekonečnou urážkou. Božou túžbou bolo, aby medzi človekom a Bohom bolo priateľstvo. Keď človek toto priateľstvo narušil, Boh mu vyšiel v ústrety, aby mu pomohol:  Jn 3,16-17 • Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Boh sám sa stáva človekom, aby sa človek mohol stať Božím synom. Vďaka Ježišovi Kristovi sa znova vytvára pokoj. Už nemusí mať strach, nemusí sa skrývať práve naopak Ježiš hovorí: „Vy ste svetlo sveta. Svetlo postavte na svietnik, aby osvecovalo celú izbu.“ Človek v hriechu stráca schopnosť nájsť strom života, aby mohol večne žiť. Skrze Ježiša Krista nachádza nový strom života. Kristov kríž nám otvára večný život. Meno Ježiš (JEŠUA) znamená: Boh ktorý spasil. Ako Ježiš Kristus spasil človeka? Ježiš Kristus premohol satana. Už nemá nad ním žiadnu moc. Prečo Boh nezachránil aj padlých anjelov? Pretože diabol zhrešil sám od seba. Človek však zhrešil tak, že ho diabol k tomu naviedol. Tým, že Ježiš zvíťazil nad diablom oslobodil ľudí. Ježiš víťazí nad diablom  Mt 4,1-11 • Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vycháza z Božích úst.«“ Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“ Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“ A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu slúžiť.«“ Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.  Ak si Boží syn, povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby...  Ak si Boží syn, hoď sa dolu...  Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať... Týmto chcel diabol povedať: 1. Nájdi si pokrm v niečom inom. V niečom, čo nie je Boh. (Ako oklamal Evu) 2. Môžeš to zvládnuť sám, upokoj svoje chúťky. (Ak si ty Boh, môžeš konať zo svojej vlastnej autority. Nemusíš poslúchať Otca.) 3. Klaňaj sa inému bohu, než je Otec! Ježiš neodpovedá vlastnými slovami, ale „Napísané je“. Teda podriaďuje svoju vôľu Otcovmu zákonu.  Lk 4,33-35 • V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Ježiš víťazí nad diablom, vyslobodzuje z jeho otroctva. Dáva nový život. Ježiš nás vykúpil za veľkú cenu Ježiš Kristus za nás zaplatil veľký dlh, ktorý sme mali voči Otcovi. Prijal rozsudok, ktorý patril nám, pretože sme ho nekonečne urazili. Boli sme odsúdení na smrť, ale už nie sme. Náš dlh je vymazaný, pretože jedna osoba Bohočlovek, za nás zaplatil.  Príklad: Predstav si, že si osoba odsúdená na elektrické kreslo. Nič ti neostáva. Čakáš na smrť. Pretože je to ľudská spravodlivosť. V poslednej chvíli ťa niekto oslobodí. Ide na tvoje miesto a hovorí: „Choď a viac nehreš!“  Jn 8,1-11 • Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ a znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Ľudia plní hriechov chcú odsúdiť ženu. Kto z vás je bez hriechu nech prvý hodí do nej kameň. Všetci zmizli. Nezostal ani jeden. Keď zostali sami Ježiš jej povedal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Všetci sú hriešni. Ježiš mal jediný právo do nej hodiť kameň. A čo urobil? Povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. A nie len to on hovorí: Ja ťa oslobodím od toho hriechu. Pôjdem na smrť namiesto teba. Si slobodná. Choď a už nehreš! Aká úžasná láska. Keď sme v stave posväcujúcej milosti, sme slobodní a máme v sebe večný život. Diabol už nad nami nemá moc. Tak ako Židia namazali veraje svojho domu a anjel zhubca ich obišiel, tak aj mi sme v posväcujúcej milosti chránení krvou Ježiša Krista. Často si ani neuvedomujeme, ako draho sme boli vykúpení.  1 Kor 6,20 • Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.  Tá cena je skutočne vysoká a má červenú farbu. Keby sme si to lepšie uvedomili neprestajne by sme žili vo vďačnosti a chválili Boha.  1 Jn 3,20 • Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Ježiš Kristus nás oslobodil od hriechu No nielen to. On nás ospravedlnil, prejavil nám svoje milosrdenstvo, splnil prísľub, ktorý Boh dal kedysi ľuďom. On je svedkom Otcovej lásky k nám.  Rim 5,20 • Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Do poslednej chvíle bol milosrdný k človeku. Veru, veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.  Ježiš víťazí nad diablom  Ježiš za nás zaplatil  boli sme oslobodení  prejavil nám svoje milosrdenstvo Ježiš Kristus nás spasil.  Iz 53,4.5.7 • on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil... • bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení... • Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka ho viedli na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojim strihačom... Pred smrťou volal slovami žalmu:  Ž 22,2 • Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?  to je vzdychanie tých, čo zostupujú do pekla (do podsvetia). Ježiš sa obetoval za nás. To my sme mali celú večnosť volať tieto slová v zatratení. On to však vzal na seba. Človek vybudoval medzi sebou a Bohom múr hriechu. Tento múr nemohol byť rozbitý kladivom, ale len krížom.  Flp 2,6-8 • On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom... Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Spolu s Ježišom zomrel na kríži aj hriech. Takto bol porazený odveký nepriateľ nášho šťastia - diabol. S diablom bola zničená smrť. Vďaka Ježišovmu víťazstvu máme nový život. Ježišovo spásonosné poslanie však nekončí na kríži. Ježiš žije. Vstal z mŕtvych.  1 Kor 15,55 • Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ježišovo víťazstvo nad hriechom a smrťou nie je len otázkou minulosti. Ježiš žije, a jeho spása účinkuje až dodnes. Aj my dostávame dnes možnosť začať nový život. Ježišovo vykupiteľské dielo sa na nás aplikuje aj dnes vo sviatostiach. Ježiš nás môže stretnúť osobne vo sviatosti zmierenia a povedať nám: tvoja viera ťa uzdravila, odpúšťajú sa ti hriechy, choď a viac nehreš!

Dynamika: kríž Treba vopred pripraviť drevený kríž, papiere, klince a kladivo. Rozdať čisté papiere malého formátu. Animátor ukáže účastníkom kríž, ktorý bol nástrojom našej spásy. Tento kríž je stromom života, jeho ovocím je Ježiš Kristus, ktorý na seba zobral naše hriechy. Na papier každý napíše najhlavnejšie hriechy svojho života, ktoré Ježiš vzal na seba a za ktoré zaplatil svojou krvou. (5 minút) Papier každý poskladá a jednotlivo prichádzajú ku krížu, aby tam svoje hriechy pribili kladivom. Je vhodné vyzvať všetkých, aby sa započúvali do tlkotu kladiva, pretože na kríž nie je pribitý kus papiera, ale živá osoba Ježiša Krista, ktorý sa dal pribiť pre tieto naše konkrétne hriechy. Po pribití sa rozdajú znova papiere. Ježiš Kristus nezomrel len za hriechy našej minulosti. On vie, že to neboli naše posledné hriechy. Teraz každý napíše na papier hriechy, ktoré spácha v budúcnosti. (Alebo to nie je možné? Kto by si predsa plánoval do budúcna svoje hriechy?) Hoci nie sme schopní vopred napísať na tieto papiere hriechy, ktoré spáchame v budúcnosti, je isté, že raz tie hriechy na tom papieri budú. Ježiš to vie, a chce nám dať istotu, že on zomrel za nás, aby sme mohli byť spasení. On zomrel i za tie naše hriechy, ktoré ešte ani nepoznáme. V ňom nájdeme vždy oporu, on je naša istota. Teraz tieto čisté papiere, ktoré predstavujú naše budúce hriechy, jednotlivo nastokneme na klince, ktoré sú už na kríži. Na záver dynamiky sa kríž, ktorý predstavuje strom života, na ktorom visia biele šatky nášho zmierenia vynesie von, a na vhodnom mieste sa hriechy spália. Na záver poďakujeme Ježišovi Kristovi za spásu, za jeho víťazstvo, za to že vstal z mŕtvych a žije uprostred nás. Spev a tanec na oslavu víťazného Krista.

Viera a obrátenie

Chválime Pána za odpustenie hriechov, za to, že diabol nemá nad nami moc, že Ježiš Kristus nám odpustil hriechy - minulé i budúce. Vstali sme v Kristovi a s ním. To už vieme, že je to fakt, ale keď vieme, že Ježiš nám odpustil, že nás vyslobodil, začneme sa pýtať tak, ako kedysi Jeruzalemčania: Čo máme robiť?

Sk 2,37-38 • Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.  Sk 16,30-31 • Vyviedol ich (strážca väzenia) von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Som vykúpený, to už viem. Ako túto spásu prijať za svoju vlastnú? Čo odpovedal Peter? Toto vykúpenie, túto spásu, o ktorej vieme, že existuje možno prijať za svoju jedine vierou.

Lk 23, 39-43 • A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Jeden z nich uveril, že ten, ktorý je bez hriechu, ktorý sa dal pribiť na kríž, môže byť Kráľom a Božím Synom, ale druhý neuveril. Ktorý sa dostal do Božieho kráľovstva ešte v ten deň? Ten, ktorý prijal spásu za svoju vlastnú - vierou. Ježiš nám dal dar - spásu zdarma a od nás chce, aby sme uverili.

Čo to znamená veriť? (skúste povedať, čo je obsahom pojmu)

vidíme, že veriť, to neznamená len konštatovať, že niečo je, veriť v existenciu nejakého javu, faktu, veriť len náuke
keď veríme len to, že Boh existuje, máme vieru, akú majú aj zlí duchovia

Lk 4,33-34 • V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.

Lk 8,27-28 • Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“

Mk 3,11-12 • Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

Jak 2,19 • Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! K čomu nás Ježiš vyzýva, keď hovorí, aby sme verili? Čo znamená veriť? Veriť, to nie je len poznať náuku, prijímať existenciu niekoho. Veriť osobe znamená dôverovať. A dôverovať, znamená veriť v prisľúbenia. Prisľúbení nám Boh zanechal vo svojom Slove neúrekom. Verím Božiemu Slovu? Viera je čosi, čo sa uskutočňuje každý deň, v každom okamihu. Každý deň mi ponúka množstvo príležitostí dať Bohu svoje áno, ako kedysi Mária. Áno, verím ti. Mne nestačí uveriť raz, raz som uveril a čo? Verím mu v každej situácii? V problémoch, ťažkých situáciách, vo vzťahoch (s rodičmi, manželom, súrodencami..) Verím Božiemu plánu, ktorý má Boh len pre mňa, ten plán, ktorý pre mňa má Pán, je len môj, ničí iný? Nechám sa viesť týmto plánom? Verím, že Pán má pre mňa moje budúce zamestnanie, povolanie - manželku, či zasvätený život?

Je to ťažké, lebo Božie plány vyzerajú ako proti ľudskému rozumu, na hlavu postavené. Ale tu nejde o môj rozum, o moje sily. My sme v riešení problémov obmedzení. Takí boli aj apoštoli. A taký bol Peter - vynikajúci rybár. Rybolov, to bola tradícia rodiny, to bolo isté majstrovstvo, v tom sa rozhodne vyznal. Predstavme si seba v istej oblasti, o ktorej si myslíme, že je našou silnou stránkou. Vtom prichádza Ježiš a radí na hlavu postavenú vec:

Lk 5,1-5 • Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Ale Peter uveril a chytili množstvo rýb. Musel sa v určitom zmysle strápniť pred ľuďmi. Aký je to trapas, keď som x rokov presvedčený o niečom, všetci môj názor poznajú a ja mám odrazu tento názor zmeniť. Čo si o mne pomyslia? Trapas, strápnenie sa, to je prežívanie pokorenia. Napr. Herodes by sa bol strápnil, keby nebol dal Jána sťať. To nedokázal.

Mt 17,27 • (Ježiš Petrovi:) choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.  Petrovi muselo byť hrozne, veď to bolo absurdné. Ale uveril.  Ježišovo učenie malo moc. Nehovoril ako farizeji a zákonníci.

Mk 1,21 • I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.  uveriť = nadviazať osobný vzťah a vydať sa na cestu za Ježišom  dôverovať je ťažké, ale práve to Ježiš chce aj za cenu, že sa strápnim pred ľuďmi (záleží mi na tom?)  chce ešte viac: aby som mu dôveroval tak, že už nechcem od nikoho nič. Vyzýva ma, aby som bol závislý len na ňom.  ľudia sú neradi závislí (podriadený-nadriadený, manželia navzájom atď.)  ešte keby tak iní boli závislí na mne, to áno, ale ja mám byť závislý na iných? Čo vlastne znamená byť na niekom závislý?  Vydať sa niekomu do rúk (Ježišovi), nie aby mal nad nami moc, ale aby sme mali život v hojnosti!! (Jn 10,10) Ježiš sa vydal do rúk nám, ľuďom a teraz chce, aby sme sa dali do rúk my jemu.

Ako sa teda prejaví, že človek uveril, že dôveruje? V skutkoch. V obrátení: Metanoia.

Mt 18,3 • Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.

Mt 25,31-46 • Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví zprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne« Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?« Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.  Lk 22,31-32 • Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“

Jak 1,23-25 • Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

Jak 2,14-26 • Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale ak niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem svoju vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom. Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

Čo znamená obrátiť sa?  zanechať starého človeka, obrátiť sa chrbtom k hriechu, ktorý je už pochovaný, a tvárou k Bohu, v ktorom sme prijali nový život  obrátiť sa neznamená vypustiť hriech zo svojho života - každý to zažil, že sa mu nedá úplne vyhnúť. Každý budeme hrešiť až do konca života. Niekto viac, niekto menej. Tomu sa neubránime.  nevyhľadávať príležitosť k hriechu, to neznamená, že budem sedieť doma, aby som náhodou nezhrešil - lebo práve to moje sedenie sa môže stať hriechom  najprv porozmýšľam, rozlíšim vplyvy duchov..  každý deň ísť s Ježišom, nehľadať smer cesty sám, ale nechať sa viesť  možno zisťujem, že sa priblížim ku hriechu, ale idem s Ježišom, hľadím naň a verím, že on ma vedie Som v neustálej blízkosti Boha

 Mk 7,5-9 • Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo ich náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.« Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.  ale to nestačí Dôležité je, z akej strany sa k Bohu približujem. K Bohu môžem pristúpiť s plným vozom skutkov, ktoré pred sebou tlačím.

Príklad Planéta Merkúr je najbližšie pri Slnku, ale jedna pologuľa, otočená k Slnku je spálená, druhá odvrátená od Slnka - večný ľad.  Aktivita Výzva: skúška ohňom. K Bohu sa musím približovať správnou stranou a nepredkladať dielo svojich rúk, ale svoje srdce.

Lk 18,9-14 • Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia. Vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci, alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« Hovorím vám, tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“  farizej išiel k Bohu bližšie, ale nie tou správnou stranou

Príklad  tá istá zápalka, nie však správne priblíženie k plameňu  ak sa teda nepriblížim k Ježišovi srdcom, odovzdávam potom svetlo ďalej? Viera a obrátenie nie je dar len pre mňa, pre nás, ktorí sme už prijali spásu: sú pre každého človeka. Ježiš vykúpil celé ľudstvo. Šíriť vieru mám skutkami, nielen materiálnymi, ale i skutkami lásky ako napr. rozhovor, teda i slovom

Lk 24,47-49 • a v jeho (Ježišovom) mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“

ľudia sa nás pýtajú na dôvody našej viery. Argumentujú rôzne: napr. majetkami Cirkvi.
Ako odpovedáme, keď ľudia dávajú zavádzajúce otázky? Hľadáme všelijaké múdre reči.
Ja verím, lebo ma Ježiš spasil - mňa osobne

Príklad

Bohovia iných náboženstiev sa o človeka nestarajú lebo sú vymyslení, neosobní,. Ale ja idem s Pánom každý deň, lebo on za mňa zaplatil, za moje hriechy a o tom svedčím každý deň. Toto moje svedectvo má byť ako vyznanie lásky.  ľudia, ktorí sú zamilovaní, si to aj hovoria, ale po čase tie slová vypadnú  aj človek potrebuje počuť a hovoriť o potrebnosti druhého  človek potrebuje OTCA  potrebujem, aby si mi ukázal cestu, aby si ma viedol

Otázka

Kto z nás môže povedať, že má v celom živote, v každej chvíli dôveru v Ježiša a že ju aj mal? Čo každý z nás ešte potrebuje pribiť na kríž, aby bola naša dôvera úplná? Teraz je čas a príležitosť, aby sme mu znovu (už koľký krát) povedali áno, Pane. Čas povedať verím, vydávam sa ti nanovo do rúk, idem s tebou znova na cestu, otváram ti srdce.

Dynamika: list

Rozdať papiere  píšeme osobný list, nikto ho nemusí prečítať  list Ježišovi - list priateľovi  list ako rozhodnutie, že sa s Ježišom vydávam na cestu - každý z tej situácie, v ktorej sa práve nachádza  list ako odpoveď na to, čo som prijal  list, v ktorom vyjadrím svoju dôveru a primknutie sa k Ježišovi - zaľúbený list  nemusí byť dlhý  čas na písanie: 15-30 min. Napísali sme list. Napísal som ti list, Ježišu... (prečítam). Teraz sa postavme pred Pána v modlitbe, chyťme sa jeho ruky a vydajme sa s ním na cestu. Kto chce, môže prísť a dať Ježišovi svoje srdce - nahlas alebo potichu - neber ohľad na to, kto si čo bude o tebe myslieť. Kto by sa chcel s nami podeliť o to, čo napísal v liste môže ho dobrovoľne prečítať. (Nevyvíjať nátlak!) Na záver poviem svoje vyznanie a vložím svoje slovo do Božieho Slova. Výzva: aby aj ostatní vložili svoje slovo do Sv. Písma.

Spoločenstvo

Čo máme robiť v osobnom vzťahu s Ježišom? Potrebujeme spoločenstvo.  Sk 1,8 • „...ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Akí boli apoštoli predtým? Mali strach. A Peter dokonca zaprel Ježiša. Ježiš nám aj apoštolom povedal: Nenechám vás samých - dám vám Ducha Svätého. A tak boli aj s Máriou v Jeruzaleme zhromaždení vo večeradle. Zrazu nastal hluk, ohnivé jazyky, sila. Prejavil sa Duch Svätý. Neprejavil sa v jednotlivcovi, ale v celom spoločenstve. Všetci spolu boli naplnení Duchom Svätým.

Dnešná doba.

Ak chceme okúsiť spásu - musíme žiť v spoločenstve.  Ak sa nám narodí dieťa, najprv potrebuje matku, ale na celý život mu to nestačí. Musí chodiť do školy, zažiť priateľstvo chlapcov i dievčat. Musí zažiť určité veci. To patrí k jeho vývoju. A to platí aj pre nás. Apoštoli, keď prijali Ducha Svätého, začali hovoriť v jazykoch. Peter sa ujal slova a hovorí o tom, kto bol Ježiš. 3000 ľudí sa obrátilo.  Sk 2,41 • V ten deň sa k nim pridalo ľudí Vytvorili spoločenstvo. Čo to vlastne je spoločenstvo? Spája nás Ježiš - to je láska, ktorú v sebe cítime. Jedine v spoločenstve môžeme zažiť a okusovať, čo je to spása.  Rim 12,3-8 • Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako si myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. Je nás veľa údov, ale vytvárame jedno telo. Všetky údy nemajú rovnakú úlohu, ale všetky sa spájajú. Denne môžeme v spoločenstve okusovať, čo sú to nové Turíce. Nikto z nás sa nespasí sám, k spáse potrebujeme bratov a sestry. Sv. František Salezský hovorí: Po ceste môžeš strácať odvahu, môžeš sa stretnúť s ťažkosťami. Mal by si chuť všetko nechať, opustiť. Sám to nezvládneš, ale je tu brat, ktorý hovorí: Ty to zvládneš, dokážeš, vezme ťa za ruku a pomôže ti. 1. V spoločenstve zakusujeme spásu  Sk 2,41 • Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa k nim pridalo tritisíc duší. 3000 ľudí, čo sa pripojilo, ktorí uverili začali spolu žiť a mali všetko spoločné.

Sk 2,42

Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Rozdeľovali podľa toho, kto ako potreboval. Potrebuješ niečo? Požiadaš a dám ti, pretože si môj brat. Samozrejme, že Pán nežiada nemožné. On sa nedíva na množstvo, ktoré dávate, ale ako to dávate. Vdova pred chrámom mala 2 haliere. A tie dala. Ježiš hovorí: Táto žena je požehnaná.

V spoločenstve nemôže byť lakomstvo

Sk 5,1-11

Aj istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svätému a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, a Peter povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona odpovedala: „Áno, za toľko.“ Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“ A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.

Nie si v poriadku, brat, sestra, ak nechceš darovať spoločenstvu niečo, čo od teba žiada Boh. Nemusia to byť peniaze - i keď podľa Sv. Písma by sme mali dávať desatinu zo všetkých príjmov do spoločenstva (= Cirkvi). Možno dať spoločenstvu tiež službu, čas. Dôležité je nezatvárať si uši, srdce...

2. V spoločenstve delíme o to, čo máme a čo sme

V spoločenstve si radi nasadzujeme masku, aby bratia a sestry nevideli, aký v skutočnosti sme. Tvárime sa tvrdo aj keď sa hanbíme, sme suverénni a pritom vo vnútri prežívame úzkosť, plačeme. Chceme navonok vypadať lepší než sme v skutočnosti. Vyzerať v očiach druhých čo najlepšie a druhých kritizovať: pozri, ako sa modlí, ako sa pritom tvári - pokrytec..., pozri aké módne výstrelky má na sebe. Vôbec sa nedrží novej kultúry - to je animátor, animátorka? Ako sa češe... Všetko na druhých vidím... ale ja musím vyzerať čo najlepšie. Spoločenstvo ťa odhalí. Každý člen vidí, aký si v skutočnosti. Možno ešte tak na nejaký čas, to sa dá zamaskovať. No stačí jedna Oáza, 15 dní bývať spolu na izbe a všetci spoznajú tvoju úbohosť. Ty sa aj naďalej tváriš perfektne. Myslíš si, že si v očiach druhých obstojný, ale spoločenstvo ťa už pozná. Možno ti to z lásky nepovie, lebo by si to nezniesol, ale prijíma ťa takého, aký si. Takto sa jednotlivec v spoločenstve dostane často do určitého bodu, keď na to aj sám príde. A je tu kríza. Rád by odišiel (alebo i odíde) do iného, ‘lepšieho’, ‘dokonalejšieho’ spoločenstva. Lenže aj tam ho onedlho odhalia. To nie je riešenie.

Riešenie je iné. Tvoji bratia a sestry ťa milujú aj napriek tomu, aký si. Do spoločenstva si prinášame svoje zranenia. Možno sú to zranenia ešte z detstva, z domu. V spoločenstve môžeš zažiť uzdravenie, prostredníctvom modlitby.

3. Darovať to, čo mám Len keď dávame, nadobúdame. (Sv. František Assiský) Môžeme sa deliť aj so svojimi obmedzeniami - so svojimi slabosťami. Spoločenstvo je štruktúra, organizmus. Tam sme jedným telom. Ježiš Kristus nezomrel a nevstal z mŕtvych len kvôli 12 apoštolom. Veríme tomu? Musíme prijať každého ako brata a sestru. Ak to neurobíme, neprijmeme Ježiša. Ježiš zomrel aj za neho. Ja som za toho brata zodpovedný. Pri sv. omši kňaz hovorí: Telo Kristovo - ja odpovedám: Amen. Týmto ‘Amen’ hovorím, že Pán Ježiš nezomrel len za mňa, ale za všetkých - v Eucharistii prijímam svojho brata, alebo svoje odsúdenie:

1 Kor 11,27-30

Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú.

4. Spoločenstvo je miesto slávenia To je syntéza celého ovocia spásy. Každý môže okusovať Božiu lásku. Spoločenstvo mi poskytuje bratov a sestry, ktorých potrebujem k spoločnej chvále Boha. Tu prijímam Ducha Svätého. Nové Turíce sú neprestajné. Včera po prednáške o Duchu Svätom sme modlili za nové vyliatie Ducha Svätého.

Žalmista hovorí: aké je radostné, keď bratia žijú pospolu.

Ž 133,1-3

... Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské.

V spoločenstve môžeme okúsiť prvotiny kráľovstva. Nimi sú pokoj a radosť. I nás pozýva k tomu, aby sme boli radostní.

Svedectvo:

Aj ja mám niekedy v srdci smútok. V srdci cítim tlak, nie som radostným svedkom Kristovho zmŕtvychvstania. Je to preto, lebo som neprijal brata alebo sestru. Navzájom sa potrebujeme. Tvoríme jedno telo. Spoločne vydávame svedectvo: „to je ale spoločenstvo, tá skupinka!“ Aké je to naše spoločenstvo? Ako nás vnímajú iní? Ako sa v ňom cítim ja? Som jeho údom? Dokonalé, ideálne spoločenstvo neexistuje. Spoločenstvo je vždy také, akí ľudia sú v ňom. Je také, aký si aj ty. Ale dôležité je, aby si priľnul k spoločenstvu, kde ťa Pán povolal.

Sk 20,8-9

V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. Istý mladík menom Eutychus sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho.

Kde sedíš ty? Na okne? Ak Pán od teba žiada, aby si vstúpil do spoločenstva a ty si nerozhodný, dopadneš ako Eutychus - umrieš. Lebo len v spoločenstve môžeš okúsiť spásu. Boh je veľmi tvrdý na tých, ktorí sú vlažní a nedokážu sa rozhodnúť.

Zjv 3,15-17

Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst. Lebo hovoríš: »Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič« - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý.

 to hovorí Božie slovo. Bude lepšie, keď sa rozhodneš. Takto stojíš jednou nohou tu a druhou tam. Si nerozhodný. Boh ti hovorí: Dávam ti možnosť rozhodnúť sa. Možno žiada od teba, aby si sa rozhodol pre nejakú službu vo farnosti, v hnutí, v zodpovednosti za nejakú oblasť: hudobnú, hospodársku, ekonomickú, pantomimickú, plastickú... Dôležité je, aby si sa rozhodol k niečomu priľnúť. Primkni sa! Pán sa ťa dnes pýta: Chceš okúsiť moju lásku? Priľni k spoločenstvu! Chceš zakúsiť, čo je to spása? Tak sa pripoj k spoločenstvu! To sú znaky spoločenstva: miesto slávenia, darovať, čo mám. V modlitbe spoznáš, čo v srdci od teba žiada Pán. Akým spôsobom sa máš viac zapojiť do spoločenstva, aby mystické telo Kristovo neživorilo. Ježiš volá, vyzýva ťa, aby si sa pripojil. Spoločenstvo je veľký dar. Stačí ho rozbaliť a chcieť prijať. Alebo sa ešte stále bojíš, že budeš musieť niečo opustiť, stratiť?

Jn 17

(veľkňazská modlitba)

Tak, ako som ja miloval vás - to znamená - vydávajte svedectvo o tejto láske. Pokiaľ milujeme Ježiš musíme evanjelizovať. Čo je to? To znamená, že som bohatý a chcem svoje bohatstvo užívať s ostatnými.  Mt 28,18-20 • Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Iďte a ohlasujte! To je veľké poslanie, ktoré nám dáva Ježiš.

Kresťan = evanjelizátor.

Ako to však vypadá v skutočnosti? Veľké poslanie upadlo do veľkého zabudnutia.

Príklad:

Bol z vás už niekto zamilovaný? Vtedy hovoríme všetkým o tom človeku v láske, myslíme na neho - sme ním úplne preniknutí. Ak som sa stretol s Ježišom, tak musím všade o ňom hovoriť. Akú ste mali včera radosť keď ste sa vrátili z evanjelizácie a s akým strachom ste tam išli! To nie je tvoja sila, osloviť neznámych ľudí. To je sila Ducha Svätého. To nie je záležitosť iba kňazov, rehoľníkov, katechétov, ale všetkých kresťanov. Keď zomrieme, Pán sa nás opýta: čo ste v živote robili? Miloval som blížnych, chodil do kostola, dával som do zvončeka, konal dobré skutky.

A evanjelizoval si? Svätý Otec v Encyklike „Evangelii Nuntiandi“ hovorí: Staviate do neistoty svoju spásu, pokiaľ neevanjelizujete. To je veľké poslanie, ktoré nám dáva Ježiš. Iďte...

Ako evanjelizovať? Ako hlásať Ježiša? Sám človek musí mať najskôr skúsenosť, aby zakúsil Boha a Božiu lásku. To je prvá podmienka. Dúfam, že ste ju počas týchto 3 dní okúsili. Prvý krok teda už máme za sebou. A druhý?

Problém je v tomto:

katolíci vedia, čo majú robiť
protestanti vedia ako to majú robiť
a kto hlása? Jehovisti

My sa musíme naučiť, ako to máme robiť, obsah už máme. Treba už len spoznať metódu ohlasovania dobrej zvesti, metódu evanjelizácie.

Cieľom kurzu „Filip“ bolo, aby každý účastník na sebe okúsil nový život. Metóda ohlasovania sa učí na ďalších kurzoch a seminároch, na ktoré vás pozveme, ak tento kurz zmultiplikujete.

Koľko ľudí by sme mohli zevanjelizovať do leta keby sme nespali? Ak na urobenie jedného kurzu „Filip“ stačí päť ľudí, tak o niekoľko mesiacov môže byť zevanjelizovaných 50 000 ľudí. Je to utópia? Nie! To je ideál! Urobte rozhodnutie!

Príbuzné projekty