Katechéza/ONŽ 0 - 11

POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV

Deň Zmŕtvychvstania začína záverečný cyklus oázových zamyslení a čvičení. Bude mať rozhodujúci vplyv na postoje a dojmy, s ktorými mládež opustí oázu. Výchovná činnosť v týchto dňoch musí viesť k podnieteniu horlivosti pri uskutočňovaní ideálu nového človeka v ďalšom živote po opustení oázy a k pokračovaniu v práci, ktorá sa začala na oáze vo farskom spoločenstve.

Deň Zmŕtvychvstania má priniesť zážitok kresťanskej radosti, ktorá vyplýva zo zmierenia s Bohom a bratmi. V zmierení zakusujeme ovocie paschálneho tajomstva, ktoré Kristus zjavil apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní slovami: „Pokoj vám". Zmierením vstupujeme do spoločenstva Cirkvi mocou smrti a zmŕtvychvstania Krista a nášho krstu.

Počas výpravy zmierenia treba odkryť všetky existujúce napätia, utajené konflikty, námietky a urážky, aby všetko bolo podrobené moci zmierenia v Kristovi, aby bola v oáze vytvorená čistá atmosféra v súlade s požiadavkami agape. V samostatnom rozhovore treba vysvetliť zmysel a hodnotu spoločného slávenia sviatosti zmierenia.

V súvislosti so slávením sviatosti zmierenia treba pozvať spovedníkov, prípadne dohodnúť so susednými oázami spoločné slávenie.

Evanjeliová revízia života má doviesť k rozlišovaniu pojmov: potešenie - radosť, žiť - užívať. Veľa závisí od toho, či sa podarí spojiť ich s konkrétnymi zážitkami v oáze.

Vo vhodnej chvíli dňa oboznámiť s 13. Dňom oázy, ktorý má iný charakter. Zoznámiť mládež s tradíciami, ktoré sú s týmto dňom spojené a povzbudiť ich, aby v nich pokračovali:

- Poprosiť, aby sa niekto pripravil v duchu lásky a radosti vydať svedectvo o tom, čo v ňom počas oázy urobil Pán,

- Navrhnúť vhodnej skupine prípravu hlásania,

- Inej skupine zveriť prípravu oázy.

RANNÁ MODLITBA

Hymnus - podľa DMLS

Žalm s antifónou - podľa DMLS

Krátke čítanie: 1 Jn 3, 14

Predstavenie dňa:

Slovo života: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti." 1 Jn 3, 14

Začíname dnes rozjímať slávnostné tajomstva ruženca. Budeme sa radovať z nádherného ovocia Kristovho paschálneho tajomstva - z nového života.

Budeme prežívať radosť, ktorá vyplýva zo zmierenia sa s Bohom a bratmi. Zúčastníme sa spoločného slávenia sviatosti zmierenia. Slovo života, ktoré pripomína náš prechod zo smrti do nového života, ktoré sa uskutočnilo pri krste a z neho vyplývajúce povinnosti „kráčame v novom živote", to znamená v láske.

Zapálenie sviece:

Keď hľadíme na horiacu sviecu oázy, ktorá nám dnes pripomína páškál slávnostne zapálený Cirkvou vo Veľkej noci zmŕtvychvstania, započúvajme sa do slov najkrajšieho liturgického hymnu, ktorý Cirkev spieva v tú noc.

Lektor:

„Je naozaj dôstojné a správne z hĺbky zvelebovať neviditeľného, všemohúceho Boha Otca a ospevovať jeho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista. On namiesto nás splatil večnému Otcovi dlžobu za hriech Adamov a svojou krvou zrušil výrok odsúdenia za prvotnú vinu. Lebo slávime veľkonočné sviatky, keď bol zabitý pravý Baránok, ktorého krv posväcuje dvere veriacich.

Toto je noc v ktorej si našim otcom, synom Izraela, pomohol prejsť suchou nohou cez Červené more, keď si ich vyviedol z Egypta. Toto je noc, v ktorej jas ohnivého stĺpa rozohnal temnoty hriechu. Toto je noc, ktorá dnes na celej zemi veriacich v Krista vymaňuje z neprávosti sveta a z otroctva hriechu, vracia im Božiu milosť a vovádza ich do spoločenstva svätých. Toto je noc, v ktorej Kristus rozlámal okovy smrti a víťazne vstal z hrobu.

Aká nesmierna je voči nám tvoja dobrota, Otče, aká nevyspytaťeľná je tvoja láska! Aby si vykúpil otroka, vydal si na smrť vlastného Syna! Naozaj potrebný bol hriech Adamov, ktorý zotrela smrť Kristova. Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ. Posvätné tajomstvo tejto noci premáha zlobu, zmýva viny, hriešnikom vracia nevinnosť, a radosť zarmúteným. Naozaj požehnaná noc, ktorá spája nebo so zemou a človeka s Bohom.

Preto v túto milostivú noc prijmi, presvätý Otče, našu večnú obetu chvály, ktorú ti prináša svätá Cirkev, keď rukami svojich služobníkov slávnostne Ti predkladá túto veľkonočnú sviecu, pripravenú z vosku pracovitých včiel.

Preto Ťa, Otče, prosíme, nech táto svieca, zasvätená oslave tvojho mena, žiari nehasnúcim svetlom a zaháňa nočné temnoty. Prijmi ju so záľubou a jej žiara nech sa spojí so svetlom nebeských hviezd. Nech ju nájde horieť ranná zornica, tá zornica, ktorá nikdy nezapadá: „Tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom!"

Pieseň dňa:

HOMÍLIA: OVOCIE PASCHÁLNEHO TAJOMSTVA - SPOLOČENSTVO S KRISTOM

Keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní ukázal apoštolom pozdravil ich slovami: „Pokoj vám", vtedy im priniesol dar pokoja ako ovocie svojho utrpenia a zmŕtvychvstania. Tento dar pokoja bližšie definoval ako odpustenie hriechov ( „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy,..." Jn 20, 22). Čo obsahuje v sebe slovo „pokoj"? Pokoj je protikladom nepokoja, strachu. Nepokoj sa rodí so strachom pred smrťou, z nespokojného svedomia obťaženého hriechmi. Od toho nás Kristus oslobodil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tiež nás zmieril s nebeským Otcom, zjednotil nás s Ním tým, že nám navrátil milosť Božieho detinstva.

Všetky tieto dary, obsiahnuté v slove „pokoj" (por. rozlúčková reč vo večeradle: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva". Jn 14, 27) dostávame vo sv. omši. Po modlitbe „Otče náš" kňaz sa modlí o pokoj a povie pozdrav: „Pokoj Pánov nech je vždy s vami". Potom nasleduje symbolické odovzdanie pokoja podaním rúk a napokon spievame: „Baránok Boží...daruj nám pokoj".

Tento pokoj sa stáva našim počas prijímania, t. j. zjednotenia s Kristom. Spájame sa s Kristom zmŕtvychvstalým, osláveným Spasiťeľom, ktorý sníma naše hriechy, berie na seba naše slabosti a biedy, namiesto nás uskutočňuje všetko, čo je spravodlivé, voči Otcovi, prináša nám Jeho odpustenie a dar večného života.

Aké sú podstatné prvky nášho stretnutia s Kristom? Pozrime sa na obrad svätého prijímania. Kňaz ukazuje Hostiu, Telo Kristovo. Pritom hovorí (dáva svedectvo): „Telo Kristovo" (toto je Telo Kristovo). Prijímajúci odpovedá „Amen", čo znamená, verím, že toto je Telo Kristovo. Máme teda tri prvky spasiťeľného stretnutia s Kristom:

- Sviatosť (Telo Kristovo),

- Slovo (svedectvo: „toto je..."),

- Viera

Tieto tri prvky spasiťeľného stretnutia s Kristom môžeme nájsť už v Evanjeliách:

- Kristus prišiel. Boh sa stal človekom. Navonok sa nelíšil od ostatných ľudí. Kto mohol vedieť, že tento človek je Boží Syn?

- Ľudia sa o tom mohli dozvedieť vďaka svedectvu. O Kristovi svedčia proroci, sv. Ján Krstiteľ. Sám Kristus o sebe vydáva svedectvo (Možno to tu prečítať - Jn 5, 19 - 47).

- Kristus žiada vieru v seba, v to, že On človek je zároveň Božím Synom. Židia v Kafarnaume sa Ho pýtajú: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?" Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého On poslal". (Jn 6, 28 - 29). Táto požiadavka sa prejavuje v celom Evanjeliu. S vierou je spojený prísľub spásy: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie". (Jn 11, 25).

Naše stretnutie s Kristom

Kristus je prítomný vo sviatostiach, zvlášť v Eucharistii. O Jeho prítomnosti vydáva svedectvo Cirkev skrze kňazov, zvlášť v liturgii. Musíme Ho spoznať za oponou znakov. Ak vo viere prijímame toto svedectvo, môžeme sa zjednotiť s Kristom vo sviatosti a dosiahnuť spásu.

To sa uskutočňuje vo sv. omši. Celá sv. omša má túto schému: slovo - sviatosť - viera. Najprv liturgia slova - svedectvo. Jej cieľ: eucharistická liturgia, sviatostná. Tu sa vo viere zjednocujeme s Kristom prítomným vo sviatosti. Samotný obrad sv. prijímania zahŕňa celú teologickú štruktúru sv. omše.

Náš postoj vo chvíli komúnie s Kristom:

- viera v Jeho prítomnosť, v Jeho dielo spásy a Jeho lásku,

- veľká dôvera (On sám povedal: „Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí" Mt 9, 12), „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mt 9, 13).

„Amen" ktorým odpovedáme na slová svedectva kňaza, je prejavom nášho postoja, nielen viery ale aj túžby po osobnom, slobodnom prijatí Krista, oddania a podriadenia mu seba, svojej lásky. „Amen" vyjadruje to, že sa zjednocujeme s Kristom slobodne, v slobode a láske.

Vysloviť toto „Amen" nás uschopňuje Duch Svätý prítomný v nás. Len v Duchu môžeme povedať: „Amen" - verím, milujem! Zjednotenie s Kristom sa uskutočňuje v Duchu Svätom.

Komúnia s Kristom patrí k plnej účasti na sv. omši - je jej korunovaním. Nemá sa odtrhávať sv. prijímanie od sv. omše. Rovnako nemá byť účasť na sv. omši bez sv. prijímania. Táto anomália musí zmiznúť z nášho kresťanského života. Sv. omša bez prijímania je Kristova smrť bez zmŕtvychvstania, odprosenie Boha bez zmierenia, obeta bez paschálnej hostiny, účasť na hostine bez prijímania pokrmu.

Koncilová reforma liturgie zdôrazňuje úzku spojitosť obety a eucharistickej hostiny. Vonkajším prejavom toho je prijímanie z darov konsekrovaných v tej istej sv. omši. (SC n. 55 „Veľmi sa odporúča tá dokonalejšia účasť na sv. omši, keď veriaci po prijímaní kňazovho prijímajú z tej istej Obety telo Pánovo".)

UPOZORNENIE:

V súvislosti s touto kázňou možno vysvetliť a zaviesť (ak doteraz nebol zavedený znak pokoja - podania rúk - každý so svojimi susedmi).

VOČ: VÝPRAVA ZMIERENIA

Dnešná výprava otvorených očí má charakter výpravy zmierenia. Každá skupina sa zamýšľa, čo žije v jednote so všetkými, s ktorými sa stretáva (s inými skupinami v oáze, s kňazom, s majiteľmi domov, so susednými oázami). Čo môžeme urobiť, aby sme prehĺbili duch kresťanského spoločenstva? Čo musíme napraviť, aké nedostatky odstrániť.

V závislosti od toho rozpoznania sa skupina vyberá na výpravu zmierenia:

- buď ako samotná skupina,

- alebo každý sám, aby strávil niekoľko hodín v samote a premyslel svoje osobné problémy zmierenia sa s Bohom, so sebou samým, s blížnymi.

Táto výprava je spojená so stánkom stretnutia.

VEČER POHODY

Program radostného večera dnes prihliada predovšetkým na: lásku - zmierenie - radosť. Každá skupina podáva krátku správu z výpravy zmierenia. Správy preplietame vhodne vybranými básňami a piesňami.

RUŽENEC: TAJOMSTVO ZMŔTVYCHVSTANIA

1. ..., ktorý skutočne vstal z mŕtvych.

2. ..., ktorého zmŕtvychvstanie každodenne vyznávame.

3. ..., ktorý vstal z mŕtvych, aby sme uverili, že je Božím Synom a aby sme vierou mali život v Jeho mene.

4. ..., ktorý nám svojim zmŕtvychvstaním zjavil tajomstvo života, ktoré plynie zo smrti.

5. ..., ktorého zmŕtvychvstanie je odpoveďou Otca na Jeho bezhraničnú lásku.

6. ..., ktorý za vyplnenie Otcovej vôle dostal dar nového života.

7. ..., ktorého zmŕtvychvstanie sa stalo pre svet prameňom pokoja a nádeje.

8. ..., ktorého zmŕtvychvstanie je znakom, že naša viera nie je márna.

9. ..., ktorého zmŕtvychvstanie je prísľubom zmŕtvychvstania našich tiel na konci sveta.

10. ..., ktorý vstal z mŕtvych a žije.

ERŽ: RADOSŤ A ŽIVOT

Cieľ:

Obrátiť pozornosť na dnes všeobecný omyl, ktorého sa dopúšťajú ľudia v snahe po šťastí: zámena pojmov „radosť" a „pôžitok", „žiť" a „užiť". Priviesť k pochopeniu, že pravá radosť je tam, kde je pravý život. Užitie dáva chvíľkový pôžitok a nie radosť. Pravý život je život osoby, je to vlastnenie seba, teda láska.

Pomocný text:

- M. Quist: Úspešný život: „Privítať radosť" (82 - 85)

Vidieť

Možno dnes stretnúť ľudí skutočne sa radujúcich? Odlišujú sa kresťania od iných ľudí radosťou, rozsievajú ju okolo seba?

Prináša užívanie, ktoré dáva pôžitok, skutočne radosť? Možno povedať, že v skupine zhromaždenej okolo fľašky s vodkou vládne radosť?

Prečo je dnes tak málo ľudí radostných? Čo to spôsobuje? (Prepracovanie, zhon, nuda, praktický materializmus, honba za peniazmi, nedostatok lásky, chápanie zmyslu života a práce).

Zhodnotiť

Radosť je ovocím života: „Pocit šťastia vzniká ako kvet, keď sa obnovuje život. Keď prichádza to zázračné pretvorenie prírody, zahŕňa nás pocit šťastia, nech hľadá život." (Ludvik Hirzfeld)

M. Quist: „Privítať radosť!"

Čo hovorí o radosti Sv. písmo:

Konať:

Čo nám narúša radosť na oáze?

Čo môžeme urobiť, aby sme tie príčiny odstránili, aby sme prehĺbili radosť?

HBS: NEBO JE TAM, KDE JE LÁSKA

Pieseň:

Keď prežívame radosť zo zmŕtvychvstania Pána aj z našej účasti na jeho plodoch, zo zmierenia s Bohom a bratmi, myšlienkami a srdcom zabiehame ku Kristovi obklopeného Otcovou láskou.

Čítanie: Sk 1, 1 - 11

Kristus vstupuje do neba, vracia sa k Otcovi. Jeho ľudská prirodzenosť je úplne pripustená k zjednoteniu s Otcom, k spolunažívaniu s Ním v láske.

Aj my sme predurčení k večnému životu v nebi. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja". (Jn 14, 2 - 3).

Nebo hľadám hore. Často sa nám stotožňuje s nejakým miestom. Avšak nebo to je určitý stav, dokonalé zjednotenie s Bohom v láske. Preto nebo alebo skôr cestu do neba musíme hľadať v sebe. Nebo je tam, kde je láska.

„Kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom". (1 Jn 4, 16b). Tam, kde niet lásky niet Boha. Len v láske sa nám Boh môže stať blízkym.

Poznanie seba, uznávanie svojej malosti, úbohosti, hriešnosti a pokorná prosba, aby nás Boh svojou láskou očistil, premenil - toto je cesta do neba. Nič nečisté nemôže vojsť do neba. Nebudeme v nebi, dokiaľ v nás bude najmenší zvyšok pýchy, egoizmu, sebalásky. Každá práca pri očisťovaní nám približuje nebo.

Láska sa očisťuje a zdokonaľuje činnosťou: v službe bratom, pri práci na premene sveta podľa požiadaviek lásky.

Pieseň: „Nehľadaj nebo kdesi v záhrobí"

Čítanie: „Cesta lásky vedie k Bohu,... aby si miloval srdcom Ježiša Krista" - M. Quist

Pieseň:

Príbuzné projekty