Katechéza/ONŽ 0 - 3

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

3. DEŇ NARODENIA[upraviť]

POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV[upraviť]

Tretí deň oázy má účastníkov obnovy priviesť k osobnému stretnutiu s Kristom v Stánku stretnutia a zároveň má voviesť toto cvičenie ako stály prvok do každého dňa oázy. Tajomstvo Narodenia je ukázané ako tajomstvo Božej lásky, ktorá k nám prichádza v Kristovi a zostáva uprostred nás v Eucharistii. Toto tajomstvo v sebe obsahuje pozvanie vyjsť na stretnutie s láskou v modlitbe.

Podmienkou stretnutia sa s Kristom je vnútorné uzobranie, ktoré uľahčuje ticho a samota. Treba teda smerovať k tomu aby celý deň prebiehal v atmosfére pokoja a stíšenia. Vzorom je uzobrannosť a mlčanie Nepoškvrnenej, ktorá hlboko v srdci uvažovala nad tajomstvom Božej lásky (Slovo života).

V Eucharistickom zhromaždení v tomto dni treba zdôrazniť chvíle ticha (pri úkone kajúcnosti, po homílii, po svätom prijímaní) vhodnými komentármi.

Výprava otvorených očí je cvičením, ktoré pripravuje na modlitebné rozjímanie, na zamyslenie o Bohu a o sebe vo svetle Božej prítomnosti. V besede, ktorá ju uvádza je nutné dobre vysvetliť význam tohto cvičenia.

Všetky cvičenia dňa sú prípravou na Stánok stretnutia. Cvičenie, ktoré je bezprostrednou prípravou, je evanjeliová revízia života, ktorú dnes zakončíme spoločnou návštevou Najsvätejšej Sviatosti.

Po prednáške v rámci hodiny božieho slova treba zachovať chvíľu tichej adorácie Najsvätejšej Sviatosti. Odteraz každý deň po večernej prednáške má byť chvíľa ticha na osobnú modlitbu.

RANNÁ MODLITBA[upraviť]

Hymnus: podľa DMLS

Žal s antifónou: podľa DMLS

Krátke čítanie: Lk 2,19

Predstavenie dňa:

Slovo života: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19)

Tretí deň oázy nového života chceme prežiť uvažovaním nad tajomstvom Kristovho narodenia, ktorý ráčil byť „Boh s nami“, t.j. Emanuel. Toto tajomstvo môžeme poznať len v tichu a uzobrannosti v hĺbke svojho srdca. Preto našim vzorom bude Nepoškvrnená, ktorá – ako sme počuli „zachovávala tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“.

Zapálenie sviece:

Keď zapaľujeme sviecu oázy, ktorá dnes bude symbolom Krista, Slova večného Otca, ktoré sa cez podivuhodné materstvo Márie stalo svetlom ľudí, počúvajme slová prológu Evanjelia sv. Jána. Tieto slová vyjadrujú hlboké rozjímanie nad týmto neobyčajným tajomstvom.

  • Jn 1,1-14 (pred slovami: „A svetlo vo tmách svieti“ - 5. verš sa zapáli svieca)

Pieseň dňa

HOMÍLIA: TAJOMSTVO VIERY[upraviť]

Pri hľadaní vyjadrenia, ktorým by sa opísala podstata svätej omše, nachádzame v jej samotnom srdci slová povedané celebrantom po pozdvihovaní: „Hľa tajomstvo viery“. Tieto slová výstižne vyjadrujú podstatu svätej omše.

Tajomstvo, mystérium. Toto slovo označuje jav, alebo vec vnímateľnú zmyslami, ale ktorá v tom, čo je viditeľné a hmatateľné, ukrýva hlbší obsah, bohatší, neočakávaný, nadprirodzený.

Tajomstvá stretávame aj vo svete prírody. Okolo nás ich je veľa. Úmerne rozvojom vedy tieto tajomstvá ani trochu nemiznú, napr. o obyčajnom kameni, ktorý leží na ceste, veda hovorí čosi iné ako zmysly. Kameň sa skladá z celého vesmíru drobných čiastočiek, atómov, ktoré krúžia okolo seba v prázdnom priestore. Aké tajomstvá skrývajú v sebe atómy. V nich sa skrýva tajomstvo hmoty takej, ktoré veda nedokáže rozriešiť. Koľko takýchto tajomstiev skrýva pred nami príroda; aj sám človek bol nazvaný veľkým učencom A. Carrelom „Bytosť neznáma“.

Ale tajomstvá prírody sú v zásade prístupné ľudskému poznaniu. Ľudský rozum, veda vniká do nich čoraz hlbšie. Existujú však tajomstvá, mystéria v úzkom, skutočnom význame. Hovoríme o nich vtedy, keď v pozemských skutočnostiach je prítomná skutočnosť nadprirodzená, „nie z tohto sveta“, božská. Prítomnosť tejto skutočnosti môže byť poznaná len novým, nadprirodzeným zmyslom či spôsobom poznania, ktorý nazývame VIERA. Preto hovoríme o tajomstve viery.

Začiatkom tajomstva viery je tajomstvo vteleného večného Slova, keď „Slovo sa stalo telom“. Vtedy Boh začal jestvovať v ľudskej prirodzenosti, začal mať dejiny v čase a priestore. Kristus bol normálnym človekom, stýkal sa a rozprával s mnohými ľuďmi. Ale nie všetci poznali Jeho tajomstvo – len tí, ktorí mali vieru.

Mária sa ako prvá stretla s tajomstvom viery vo chvíli vtelenia Krista. Prvá vo viere spoznala v narodenom dieťati božieho Syna. „Blahoslavená si, lebo si uverila“ - povedala jej sv. Alžbeta. Mária je prvá veriaca a vzorom pre všetkých veriacich.

Kristus, keď dokončil dielo vykúpenia na kríži, vstal z mŕtvych a vystúpil do neba. Všetci s Jeho vykupiteľským dielom, s jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Preto oslávený Kristus je sústavne prítomný v tomto poriadku – v čase a priestore – v istých veciach a činnostiach, v úkonoch, ktoré nazývame sviatosti. Sviatosti sú vlastne tajomstvami viery, sú cez vieru poznávaným tajomstvom prítomnosti Krista a Jeho diela vykúpenia vo veriacich a činnostiach, ktoré patria do tohto prirodzeného poriadku.

Tajomstvo viery je predovšetkým Eucharistia, svätá omša – sprítomnenie paschálneho tajomstva Krista, Jeho prechodu cez smrť k zmŕtvychvstaniu. S týmto tajomstvom sa musíme vo viere zjednotiť, aby sme dosiahli ovocie vykúpenia. Toto je podstatný zmysel našej účasti na svätej omši.

Eucharistia je udalosť, celebrácia, teda niečo, čo „sa míňa“, ale je to zároveň sviatosť trvalá – v spôsobe chleba trvá prítomnosť osláveného Krista, Jeho Tela uprostred nás, toto vytvára príležitosť ku kontemplácii, k zotrvávaniu v tichosti pred tvárou tohto tajomstva, aby sa podarilo vniknúť doň vo viere a modlitbe.

Tichá modlitba pred bohostánkom nás pripravuje na účasť na „tajomstve viery“, ktoré sa koná počas svätej omše.

VÝPRAVA OTVORENÝCH OČÍ: HĽADANIE BOHA V SAMOTE[upraviť]

Úvodné pokyny[upraviť]

Obrátiť pozornosť na to, že ľudia, ktorí hľadajú Boha, vyhľadávajú samotu, utekajú na púšť v zmysle doslovnom, alebo prenesenom (do ticha kostolov, do šera gotických chrámov, do kláštorov, do pustovní). Možno spomenúť Karola de Foucauld.

Nedá sa modliť, nedá sa prežiť blízkosť Boha v hluku, lomoze, zhone. Dnes sa pokúsime nájsť Boha v samote.

Cvičenie[upraviť]

Počas vychádzky prikážeme každému nájsť si nejaký tichý a zároveň pekný kútik, kde by mohol osamote rozmýšľať. Každý si musí nájsť takúto svätyňu myslenia. Určiť čas a miesto spoločného stretnutia (má byť viditeľné, aby sa dalo ľahko nájsť). Keď sa všetci zídu, nech každý skúsi povedať, aká myšlienka o Bohu mu prišla na myseľ počas uvažovania osamote. S myšlienkou, ktorá bude uznaná za najkrajšiu, najhodnotnejšiu, sa treba podeliť s celým oázovým spoločenstvom počas radostného večera.

Témou radostného večera môže byť „Naša pieseň – naša modlitba“. Vyberáme piesne modlitebné, spájame ich slovami, ktoré sú odrazom uvažovaní z výpravy otvorených očí. Večerný program môžeme obohatiť úryvkami poézie, žalmov, myšlienkami veľkých ľudí.

RUŽENEC: TAJOMSTVO NARODENIA[upraviť]

1. …, ktorý bol túžbou patriarchov, očakávaním národov, obľúbený pred večným Otcom.

2. …, ktorého príchod zažiaril ako svetlo v temnotách hriechu a smrti.

3. …, ktorý prichádza do našich sŕdc, keď o to prosíme s vierou.

4. …, ktorý vykupuje svoj ľud z hriechu.

5. …, pri ktorého príchode sa otriasli sily a temnosti.

6. …, príchodom ktorého sa nám zjavila nekonečná Božia láska.

7. …, ktorý bol poslaný, aby nás urobil schopnými oddať sa Otcovi ako odpoveď na jeho lásku.

8. …, ktorý prišiel, aby nám dal účasť na svojom Božom synovstve.

9. …, ktorý ako Emanuel je prítomný v tajomstve Eucharistie.

10. …, ktorý chce, aby sme spolu s Tebou zotrvávali v rozjímaní o tajomstve Jeho lásky.

EVANJELIOVÁ REVÍZIA ŽIVOTA: STÁNOK STRETNUTIA[upraviť]

Cieľ[upraviť]

Priblížiť chlapcom a dievčatám pojem večernej modlitby, modlitby osobnej, ktorá spočíva nie v odriekaní nejakých formúl, ale v osobnom stretnutí s Bohom.

Naučiť prvú etapu modlitby, ktorou je zamyslenie sa nad sebou pred tvárou Krista.

(Otázka odpovede na Kristovo povolanie a prosebnej modlitby bude riešená v deň Modlitby v záhrade.)

Bezprostredným cieľom evanjeliovej revízie života je voviesť do praktizovania Stánku stretnutia na oáze.

  • Ex 33, 7-11

Pomocné texty[upraviť]

  • M. Quoist: Úspešný život: „Vedieť sa zastaviť“ (109-112)

Priebeh revízie života[upraviť]

1. Rozhovor s mládežou o modlitbe. Ako často sa modlím? Čo je obsahom mojej modlitby? Aké ťažkosti mám v modlitbe?

2. Používam okrem naučených formúl aj modlitbu vlastnými slovami, rozprávam sa s Bohom bezprostredne?

3. Viem, čo je to myšlienková modlitba? Zamýšľam sa pred Božou tvárou nad svojim životom, povolaním?

Zhodnotiť[upraviť]

1. Čítanie: „Dokázať sa zastaviť“ (Tu možno vložiť pieseň dňa).

2. Text Sv. Písma: 2 Mj 33,7-11 (Prípadne aj ďalšie verše)

3. Text Sv. Písma: Lk 2,19; 2,51 – Máriina modlitba. Hovoria tieto verše o modlitbe Márie?

4. Viesť rozhovor v smere vypracovania obsahu pojmu modlitby.

Modlitba je stretnutie s Bohom. Najprv sa však zamýšľame nad sebou pred tvárou Boha. Prvá etapa: Uvedomenie si Božej prítomnosti a pohľad seba: ako vyzerám pred Bohom, ako odpovedám Bohu svojim životom?

Konať[upraviť]

1. Musím „postaviť“ vo svojom živote Stánok stretnutia. V oáze sa to budem učiť:

  • Budem vyhľadávať samotu a ticho, aby som sa mohol rozprávať s Bohom (tak ako počas dnešnej výpravy otvorených očí);
  • Budem navštevovať Krista v Najsvätejšej Sviatosti. To je skutočný Stánok stretnutia. Počas oázy budem každý deň tráviť aspoň 15 minút v Stánku stretnutia (každý si sám vyberá vhodný čas v priebehu dňa).
  • Na záver dnešnej revízie života sa všetci vyberú do kostola alebo kaplnky pred bohostánok na 15 minút adorácie. Adorácia prebieha v tichu. Len na úvod možno navodiť nejaké myšlienky.

Stánok nemusí byť hovorením Ž 63, Ž 139

HODINA BOŽIEHO SLOVA: TAJOMSTVO NOVÉHO ČLOVEKA – POVOLANIE K LÁSKE[upraviť]

Pred začatím[upraviť]

  • Pieseň - Vhodná koleda
  • Čítanie – Lk 2,1-10

Úvod[upraviť]

Koleda a prečítané evanjelium nás voviedli do klímy Božieho narodenia, do atmosféry plnej lásky:

  • Lásky Boha k ľuďom. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.“
  • Lásky Matky Márie k Ježišovi.
  • Vzájomnej lásky ľudí v deň Božieho narodenia.

Je to odblesk tajomstva Božieho narodenia

  • tajomstvo lásky.

Chceme sa nad týmto tajomstvom dnes zastaviť, pretože jeho prehlbovanie má veľký význam pre pochopenie zmyslu nášho života. Lebo ako osoby sme povolaní k láske a len skrze lásku môžeme byť sebou a byť šťastní. Včera sme hovorili o novom človeku, dnes budeme hovoriť o jeho živote, ktorý je povolaním k láske.

Fenomenológia (opis) lásky[upraviť]

Slovo „láska“ má veľa významov. Obráťme pozornosť na rôzne významy tohto slova v nasledujúcich vetách:

  • Niekto ľúbi, miluje šport, hudbu, film, prírodu.
  • Chlapec ľúbi, miluje dievča.
  • Matka ľúbi, miluje svoje dieťa.
  • Niekto miluje opustenú sirotu.
  • Ktosi sa s láskou stará o chorého.
  • Ktosi z lásky k vlasti položil svoj život.

Sú dve lásky:

1) Jedna sa spája s pojmami mať, vlastniť, žiadať si, užívať. Je to láska egocentrická, ktorá sa usiluje o vlastnenie pre seba, pre vlastné uspokojenie a šťastie (latinsky: eros).

2) Druhá sa spája s pojmami: dávať, obšťastňovať, slúžiť, obetovať sa (latinsky: caritas; grécky: agapé)

Len táto druhá láska si zasluhuje toto meno. Je to láska skutočná, krásna. Ľudstvo túži po takejto láske, obdivuje ju a ospevuje, stavia pre ňu pomníky. Vlastne táto láska rozhoduje o šľachetnosti a kráse človeka. Túžbu po tejto láske nosíme hlboko v srdci. Cítime odpor k egoizmu, sebaláske, ktorú bádame na sebe aj na iných. Nadchýna nás každý prejav nezištnej lásky. Takáto láska sa objavila v Kristovi v noci Božieho narodenia. Z toho pochádza kúzlo tejto noci. Takúto lásku ospevuje sv. Pavol v hymne 1 Kor 13,1-13.

Obráťme svoju pozornosť ešte na jednu črtu lásky. Prvá láska, o ktorej sme hovorili, spojená s túžbou niečo vlastniť, nie je vždy zlá. Smieme požadovať veci potrebné pre život (pokrmy, hodnoty, krásu atď.). Táto láska je zlá, keď sa vzťahuje na iných ľudí. Hovoríme vtedy o egoizme. Lebo človek ako osoba nemôže byť žiadaný ako predmet užitia druhou osobou. Osobu možno milovať len zo zreteľa na ňu samu oddaním sa jej. (S tým je spojený jav hanblivosti. Osoba nechce byť pre druhého predmetom užitia, bráni sa tomu.)

Tajomstvo lásky[upraviť]

Všetko čo nám skúsenosť o láske hovorí, vyžaduje konečné objasnenie. Je to v istom zmysle tajomstvo.

Objasnenie prinášajú slová sv. Jána: „Boh je láska“

Koho miluje Boh? Seba. Áno, ale v druhej osobe. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice: Boh Otec poznáva a vyslovuje seba v Slove. Slovo je skrze lásku oddané Otcovi. Plodom lásky Otca a Syna je Duch Svätý – zosobnená Láska. Boh vlastní seba v dávaní seba. Božské osoby žijú vo vzájomnom dávaní a prenikaní sa.

Človek je stvorený na Boží obraz: ako osoba obdarená schopnosťou milovať. Osobou, ktorej sa má človek oddať, je Boh. Táto láska má zahŕňať tiež všetkých ľudí, má byť základom ich spolunažívania. Máme sa navzájom milovať, ako nás miluje Boh.

Hriech je preškrtnutím povolania osoby k láske. Osoba sa obracia ku sebe, seba miluje, sebe sa oddáva. Je to karikatúra lásky. Karikatúrou lásky je tiež milovať druhú osobu ako predmet užitia pre vlastné šťastie. Hriech je prekrútením lásky, prameňom všetkého zla a ľudského nešťastia.

Vykúpenie. Boh nás miluje nezištne. Vtelenie, kríž. Navracia nám schopnosť vyjsť zo seba, zničiť egoizmus, znovu sa obrátiť k Nemu a k blížnym v novej láske. Posiela nám Ducha Svätého – Lásku – aby sme v Ňom boli schopní milovať. „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“

Mária je počiatkom nového ľudstva.

„Vrchol lásky stvorenia, ktoré sa vracia k Stvoriteľovi“ - otec M. Kolbe.

„Sila oddania sa celého sveta“ - Gertrúda von le Fort

Mária a Kristus – to je stretnutie Boha a ľudstva v láske.

Úlohou a povolaním nášho života, od realizácie ktorého všetko závisí, jedinou cestou ku šťastiu je meniť sa, premáhať všetky prejavy egoizmu, učiť sa nezištnej láske, oddať svoj život veľkej láske – Bohu podľa príkladu Nepoškvrnenej.

Úmerne tomu, ako sa budeme realizovať v dávaní sa, teda v láske, bude v nás rásť nový človek. Druhý vatikánsky koncil v Konštitúcii o Cirkvi v súčasnom svete potvrdzuje: „Človek nemôže nájsť v plnej miere sám seba, iba ak v nezištnej samožertve“ (24c). Vzorom takého života je Nepoškvrnená, je ním otec Maximilián Kolbe. Stávať sa podobným Nepoškvrnenej, otcovi Maximiliánovi vo „vlastnení seba v dávaní seba“ znamená zdokonaľovať sa, byť novým človekom.

Viedli sme vás dnes pred bohostánok k uvažovaniu o tajomstva „Boha s nami“. Je to tajomstvo Božej lásky, ktoré zjavil Kristus svojím príchodom a celým svojim životom. Táto skutočnosť neustále trvá – musíme ju vždy znovu objavovať, rozjímať. Preto musíme vchádzať do stánku stretnutia. A potom sa musíme snažiť odpovedať na túto skutočnosť lásky vzájomným dávaním seba. To je povolanie a obsah nášho života.

Zakončenie piesňou: