Katechéza/ONŽ 0 - 6

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

POKYNY PRE SKUPINU ANIMÁTOROV[upraviť]

Deň modlitby v záhrade má mať formu dňa modlitby a pokánia. V mieste, kde sídli diakonia veľkej oázy sa môže konať celodenné vyloženie a adorácia Najsvätejšej Sviatosti na úmysel vynáhrady za hriechy a zneužitia, ktorých sa ľudia dopúšťajú na rekreáciách.

Dnes prechádzame na rozjímanie bolestných ružencových tajomstiev. Na pozadí radostných tajomstiev sme načrtli ideál nového človeka, v najbližších dňoch na pozadí bolestných tajomstiev ukážeme askézu nového človeka. Lebo cestou k realizácii tohto ideálu je práve askéza.

Dnešný deň má zvýšiť citlivosť účastníkov na problém hriechu a na nutnosť obrátenia, pokánia, metanoie. Cvičenie počas výpravy otvorených očí má za cieľ urobiť svedomie citlivejším. Dnes tiež zavádzame správny pojem prosebnej modlitby, úzko spojený s požiadavkou očistenia, metanoie. Robíme to zvlášť počas evanjeliovej revízie života a večernej prednášky.

RANNÁ MODLITBA[upraviť]

Hymnus - podľa DMLS

Žalm s antifónou - podľa DMLS

Krátke čítanie: Mt 25, 40 - 41

Predstavenie dňa:

Slovo života: „Bdejte a modlite sa." Mk 14, 38a

Dnes začíname rozjímať bolestné ružencové tajomstvá. Na ich pozadí sa nám bude črtať cesta nového človeka, ktorá nie je ľahká. Je to cesta kríža, sebazaprenia. Dnešný deň, deň Modlitby v záhrade bude pre nás dňom modlitby a pokánia. Ako slovo života prijmime Kristovo napomenutie: „Bdejte a modlite sa“.

Zapálenie sviece: Zapálená svieca oázy bude nás dnes vyzývať k bdelosti. Počúvajme znovu Pánov prísľub tým, ktorí bdejú. (zapaľuje sa svieca)

Čítanie: Lk 12, 35 – 37

Pieseň dňa

HOMÍLIA: SKRZE KRISTA, S KRISTOM A V KRISTOVI[upraviť]

Poznáme už niekoľko definícii sv. omše: stretnutie s Pánom, Tajomstvo viery, Eucharistia – vzdávanie vďaky, Zhromaždenie božieho ľudu: Dnes chceme vniknúť do obsahu toho, čo sa vo sv. omši uskutočňuje.

Pomôže nám to pochopiť osobitne slávnostne sformovaný obrad, ktorý v obnovenej liturgii zakončuje Kánon. Kňaz dvíha Kalich a Hostiu a nahlas hovorí alebo spieva: „skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ Veriaci odpovedajú: Amen.

V tomto úkone je obsiahnutá celá podstata sv. omše. Spočíva v tom, že skrze Krista, s Kristom a v Kristovi vzdávame Bohu Otcovi v jednote s Duchom Svätým, všetku úctu a slávu.

Vzdať Bohu Otcovi všetku úctu a slávu znamená uznať:

- Jeho veľkosť a dokonalosť

- svoju závislosť na ňom

- jeho dobrotu a lásku

a splniť voči Otcovi všetko, čo je spravodlivé t.j. vďačnosť, poslušnosť a lásku.

K tomu sme všetci zviazaní, lebo Otcom sme stvorení, obdarovaní životom a láskou. My však v dôsledku hriechu nechceme a aj nedokážeme vykonať vo vzťahu k Otcovi všetko, čo je spravodlivé. Nedokážeme Ho dokonale uznať, byť Mu vďačnými, poslušnými, nedokážeme Ho milovať.

Urobil to za nás Ježiš Kristus, Boží Syn. Keď sa stal človekom, uskutočnil – v ľudskej prirodzenosti, ale ako Boh v Božskej osobe – „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15) vo vzťahu k Bohu. Ježiš Otca dokonale poznal a zveleboval, poslúchal Ho, miloval Ho až po obetovanie života. Začíname dnes rozjímať bolestné ružencové tajomstvá. Kristus sa v záhrade modlí: „Otče, môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie, ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mt 26, 39). Kristus korunoval svoj život oddaním sa vôli Otca, poslušnosťou až na smrť.

Toto všetko urobil Kristus za nás, v našom mene. Takto zadosťučinil za naše hriechy a zmieril nás s Otcom. My sa musíme zjednotiť s Kristom v Jeho postoji voči Otcovi. Musíme byť zaštepení do Jeho spravodlivosti a snažiť sa vytvárať vo svojom živote Jeho postoj voči Otcovi.

Preto vo sv. omši sa Kristus sprítomňuje vo vzťahu k nám všetkým, čo za nás urobil. Spájame sa s Ním. Skrze Neho, s Ním a v Ňom sa stávame schopní vzdávať Otcovi „všetku úctu a slávu“. Vo sv. omši teda vykonávame „Všetko čo je spravodlivé“ voči Otcovi a prijímame milosť a silu k tomu, aby sme to isté robili v celom našom živote. Naše „Amen“, ktoré vyslovujeme zvlášť slávnostne na koniec doxológie „Per Ipsum“, je vyjadrením našej ochoty oslavovať Otca skrze Krista celým životom.

VOČ: ČLOVEK NA POZADÍ PRÍRODY[upraviť]

Úvodné pokyny: (Rim 1, 10 - 32)

Doterajšie výpravy otvorených očí učili vnímavosti na krásu prírody a hľadanie stôp Boha v stvorení. Teraz bude ich úlohou otvárať oči na skutočnosť človeka, pred ktorou mnohí svoje oči zatvárajú. Najprv treba poukázať na disharmóniu v ľudskom živote, na skutočnosť hriechu, ktorú mnohí ľudia, ako sa zdá, nevnímajú alebo vedome ju popierajú. Avšak podmienkou poznania Boha je citlivé a vnímavé svedomie. Vnímanie nesúladu ľudskej skutočnosti a Božej vôle patrí medzi základné prvky evanjeliovej citlivosti. Z tejto citlivosti musí vyrastať modlitba zadosťučinenia za hriechy a modlitba vnútorného zápasu za prijatie Otcovej vôle a odmietnutie všetkého, čo sa tejto protiví.

Priebeh cvičenia:

Počas prechádzky treba schválne – ak to je možné – ísť tam, kde je veľa rekreantov (napr. ísť do kúpeľov, na hojne vyhľadávanú turistickú trasu, do chaty alebo hostinca) a dať za úlohu pozorovať správanie sa ľudí. Nie je disonanciou? (znečisťovanie prostredia, hlučnosť, opíjanie sa, fajčenie, prechádzanie sa v nedostatočnom oblečení). Tieto postrehy majú viesť k zamysleniu sa nad potrebou modlitby zadosťučinenia. Na zakončenie výpravy Stánok stretnutia – adorácia Najsvätejšej Sviatosti v postoji kajúcnosti.

VEČER POHODY:[upraviť]

V piesňach, poézii a úvahách ukázať problém človeka, ktorý je rozdelený medzi dobrom a zlom, ktorý túži po dobre a nedokáže ho nájsť. Možno použiť text: Maliňski: „Veriaci ateisti a neveriaci kresťania“.

RUŽENEC: TAJOMSTVO MODLITBY V ZÁHRADE[upraviť]

1. ..., ktorý sa modlil za prijatie Otcovej vôle, ktorý od neho požadoval najťažšiu vec - obetu života.

2. ..., ktorý úplným prijatím Otcovej vôle preukázal najväčšiu lásku.

3. ..., ktorý prijal Otcovu vôlu slovami: „nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“

4. ..., ktorý napriek ľudskému strachu do konca plnil Otcovu vôľu.

5. ..., ktorý nás učí prijímať Božiu vôľu aj v najťažších chvíľach života.

6. ..., ktorý nám v modlitbe ukazuje, ako sa môžeme očistiť od vlastnej vôľe.

7. ..., ktorý nás učí, ako sa modliť v utrpení.

8. ..., ktorý v úzkostiach Getsemanskej záhrady videl všetky hriechy ľudstva.

9. ..., ktorý v úzkostiach Getsemanskej záhrady videl všetky moje hriechy.

10. ..., ktorý nás vyzýva k bdelosti a modlitbe.

ERŽ: MODLITBA A OBRÁTENIE[upraviť]

Cieľ:

Spoznať správne chápanie prosebnej modlitby: nejde o to, aby sme Boha nahovorili na plnenie našej vôľe, ale na to, aby sme seba naklonili k prijatiu Božej vôľe. Preto je modlitba podstatne spojená s metanoiou - obrátením.

Mt 26, 36 - 46

Pomocný text:

M. Quoist: Úspešný život: „Modliť sa znamená byť Bohu plne k dispozícii“ (239 - 246)

Vidieť:

1) Za čo sa ľudia modlia? Čo je obsahom našej prosebnej modlitby?

2) Vypočuje Pán Boh naše prosby? (Vyjadrenia mládeže: príklady vypočutej a nevypočutej modlitby v ich živote.)

Zhodnotiť:

1) Prečítať text „Modliť sa znamená byť Bohu k dispozícii“.

2) Kristova modlitba v záhrade (Mt 26, 36 - 46).

3) Máriina modlitba: najprv počúva, čo od nej Boh žiada, potom hovorí „fiat mihi“ – „nech sa mi stane“.

4) Naša modlitba:

Pred Božou tvárou si uvedomujeme svoje nedostatky a chyby, to čo nás uzatvára do seba, oddeľuje od Boha bratov. Snažíme sa to zanechať, uskutočniť vnútorné obrátenie, návrat k Bohu. Je to neraz ťažká práca - zdolávať sám seba. Ale len v takom prípade vedie naša modlitba k zjednoteniu s Bohom, to je predsa jej cieľ.

Konať:

Vynasnažím sa v takomto duchu urobiť dnes alebo zajtra svoj Stánok stretnutia. (1 Jn 5, 13 - 15)

HBS: ZJEDNOTENIE S KRISTOM - VYKUPITEĽOM, KTORÝ JE NAŠOU CESTOU K DOKONALOSTI[upraviť]

Mt 26, 36 - 46

Vo svetle radostných ružencových tajomstiev sme pozerali na náš životný ideál a naše povolanie. Potvrdili sme si, že jeho najdokonalejším uskutočnením a zároveň našim vzorom pri jeho realizácii je Nepoškvrnená – Služobnica Pána a Matka. Teraz si kladieme otázku, ako tento ideál uskutočniť v živote.

Odpoveď nájdeme pri rozjímaní bolestných ružencových tajomstiev. Ukazujú nám Krista, ktorý svojim utrpením a smrťou na kríži dokonal naše vykúpenie. Zjednotenie sa s Kristom v tom, čo pre nás vykonal, je našou cestou k naplneniu životného povolania.

Povolanie k zjednoteniu s Bohom v láske, ktoré je našim životným povolaním, bolo v nás zatemnené prvotným hriechom. Od vtedy nosíme v sebe sklon svoje povolanie prekrúcať egocentrizmom, sústavným zameriavaním sa na seba a oddávaním sa sebe. Tento sklon vedie k hriechu, ku skutkom, ktoré sa protivia našej prirodzenosti a povolaniu osoby.

Náš návrat k Bohu, oslobodenie z hriechu a vykúpenie sa uskutočňuje v nasledujúcich etapách:

1) Kristus berie na seba naše hriechy a previnenia, v dôsledku nich trpí a dáva Otcovi zadosťučinenie: je „Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta“.

2) Kristus spĺňa v našom mene všetky naše záväzky voči Otcovi, prijíma postoj, aký máme mať voči Otcovi aj my (poslušnosť, zadosťučinenie, a pod.)

3) Cez vieru a sviatosť sa musíme spojiť s Kristom, ktorý zadosťučinil Otcovi za naše hriechy a v našom mene vyplnil voči Nemu všetko, čo bolo spravodlivé.

4) Potom sa musíme snažiť vytvárať v sebe, vo svojom živote Kristov postoj voči Otcovi, Jeho spravodlivosť a svätosť sa stáva našim podielom.

5) Mária, ako prvá a najdokonalejšia z vykúpených Kristom, je pre nás viditeľným znakom nádherného ovocia vykúpenia.

II. časť: Poslušnosť Krista je liekom na našu neposlušnosť

Keď sa Kristus modlí v záhrade: „Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane“, učí nás správnej prosebnej modlitbe, ktorá nespočíva v prehováraní Boha, aby splnil našu vôľu, ale v snahe podriadiť svoju vôľu Jeho vôli.

Takáto modlitba je dostačujúca je v nej obsiahnuté všetko, čo je potrebné pre spásu. Prameňom všetkého zla je naša svojvôľa. Cestou ku každému dobru je podriadenie sa Božej vôli. O nič viac nemusíme prosiť.

Neposlušnosť Adama je počiatkom našej záhuby, každého zla. Poslušnosť Krista je počiatkom vykúpenia . Kristovo „fiat“ je úplným súhlasom s Otcovou vôľou v mene ľudstva.

Paralela:

Eva – neposlušnosť

Mária – fiat

S týmto Kristovým spasiteľným „fiat“ sa spájame v každej sv. omši a vo sv. prijímaní. Potom sa musíme snažiť uskutočniť v každodennom živote Jeho poslušnosť. Nedokážeme to bez niekedy krvavej námahy, bez umŕtvenia. Čaká nás boj so starým človekom, ktorý musíme podstúpiť každý deň znova. Vernosť ideálom vyžaduje neustálu bdelosť, aby sme plnili nie svoju vôľu, ale vôľu Otca.

Pieseň dňa.