Katechéza/Otázky - Božia milosť
Božia milosť, hriech, spása[upraviť]
Čo to znamená kajať sa (robiť pokánie)?[upraviť]
Znamená to zanechať hriešny život, obrátiť sa od svojich hriechov a dobrými skutkami prinášať zadosťučinenie za svoje viny.
Čo to znamená byť spasený?[upraviť]
Znamená to byť zachránený. Získať večný život v nebi.
Bez čoho nemôže byť človek spasený?[upraviť]
Bez Božej milosti.
Čo je to Božia milosť?[upraviť]
Božia milosť je nezaslúžený dar od Boha, ktorý dostávame pre zásluhy Ježiša Krista.
Aké dva druhy Božej milosti rozlišujeme?[upraviť]
Rozlišujeme milosť posväcujúcu a milosť pomáhajúcu.
Načo dostávame milosť posväcujúcu?[upraviť]
Milosť posväcujúcu dostávame na to, aby sme mohli byť deťmi Nebeského Otca, bratmi Pána Ježiša a chrámom Ducha Svätého.
Čo to znamená, že človek je v posväcujúcej milosti?[upraviť]
Znamená to, že bol očistený od svojich hriechov a žije v spojení s Bohom.
Ako môže človek stratiť posväcujúcu milosť?[upraviť]
Posväcujúcu milosť človek stráca vtedy, keď spácha ťažký hriech.
Spôsobuje každý hriech stratu posväcujúcej milosti?[upraviť]
Nie, ľahký hriech nespôsobí stratu Božej milosti, iba ťažký.
Načo dostávame milosť pomáhajúcu?[upraviť]
Milosť pomáhajúcu dostávame na to, aby sme dobro spoznali i robili a takto nasledovali Pána Ježiša.
Sviatosti a sväteniny[upraviť]
Načo ustanovil Pán Ježiš sviatosti?[upraviť]
Sviatosti ustanovil Pán Ježiš na to, aby naznačovali naše spojenie s Ježišom a Cirkvou a privádzali milosť Božiu.
Koľko je sviatostí?[upraviť]
Sedem
Čo je krst?[upraviť]
Krst je sviatosť duchovného znovuzrodenia, ktorá nás robí Božíni deťmi a členmi Kristovej Cirkvi.
Kto môže krstiť?[upraviť]
Pravidelne krstí kňaz alebo diakon, ale v súrnom prípade môže krstiť ktokoľvek.
Ako sa krstí?[upraviť]
Krstí sa tak, že sa leje voda na hlavu dieťaťa a pritom sa hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Aké sú účinky sviatosti krstu?[upraviť]
Účinky sviatosti krstu sú: 1. robí nás Božími deťmi, 2. zotrie všetky hriechy a tresty za ne, 3. vzbudí v nás nadprirodzený život, 4. dá nám milosť pomáhajúcu k tomu, aby sme boli dobrými kresťanmi, 5. robí nás údmi Kristovej Cirkvi, 6. do duše nám vtláča nezmazateľný znak.
Koho dostaneme pri krste?[upraviť]
Pri krste dostaneme nebeského ochrancu, ktorého meno nosíme a jeho príklad nasledujeme.
Kto je pozemským ochrancom pokrsteného?[upraviť]
Pozemským ochrancom pokrsteného sú krstní rodičia, ktorých si vážime a poslúchame.
Kto môže odpustiť hriechy?[upraviť]
Hriechy môže odpustiť len Pán Boh a v Jeho mene tí, ktorí dostali právomoc.
Komu dal Pán Ježiš právomoc odpúšťať hriechy?[upraviť]
Pán Ježiš dal právomoc odpúšťať hriechy apoštolom.
Ktorými slovami dal Pán Ježiš apoštolom právomoc odpúšťať hriechy?[upraviť]
Pán Ježiš týmito slovami dal apoštolom moc odpúšťať hriechy: “Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané”.
Na koho prešla právomoc odpúšťať hriechy od apoštolov?[upraviť]
Právomoc odpúšťať hriechy prešla od apoštolov na biskupov a kňazov.
Čo je sviatosť zmierenia?[upraviť]
Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nás Pán Ježiš zmieruje s Nebeským Otcom, odpúšťa nám hriechy a vracia nám stratený Boží život.
Kto dnes odpúšťa hriechy?[upraviť]
Hriechy odpúšťajú biskupi a kňazi, keď v mene Pána Ježiša vysluhujú sviatosť zmierenia: t.j. spovedajú.
Čo robím, keď prijímam sviatosť zmierenia?[upraviť]
Keď prijímam sviatosť zmierenia: 1. spytujem si svedomie, 2. oľutujem svoje hriechy, 3. sľúbim, že sa polepším, 4. vyznávam svoje hriechy, 5. vykonám zadosťučinenie.
Čo robím, keď si spytujem svedomie?[upraviť]
Keď si spytujem svedomie, rozmýšľam nad tým, aké hriechy som spáchal.
Ako si spytujem svedomie?[upraviť]
Svedomie si spytujem takto: 1. prosím o pomoc Ducha Svätého, 2. spomeniem si, kedy a ako som sa naposledy spovedal, 3. zistím si svoje hriechy pomocou duševného zrkadla.
Čo si pri spytovaní svedomia musím zapamätať o ťažkých hriechoch?[upraviť]
Pri spytovaní svedomia si o ťažkých hriechoch musím zapamätať, koľko ráz som ich spáchal.
Kedy mám ľútosť?[upraviť]
Ľútosť mám vtedy, keď ma bolí a mrzí, že som hriechmi urazil dobrotivého Boha.
Načo mám myslieť pri ľútosti?[upraviť]
Pri ľútosti mám myslieť na utrpenie Pána Ježiša, ktoré podstúpil aj za moje hriechy.
Kedy mám silné predsavzatie?[upraviť]
Silné predsavzatie mám vtedy, keď sa úprimne rozhodnem, že:
- ťažký hriech nikdy viac nespácham,
- budem sa chrániť aj všedných hriechov,
- budem sa vyhýbať aj príležitosti k hriechu,
- spôsobenú škodu nahradím.
Akými slovami oľutujem a urobím si silné predsavzatie?[upraviť]
Svoje hriechy oľutujem a silné predsavzatie si urobím týmito slovami: Bože môj, celým srdcom ťa milujem. Ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.
Čo robím, keď sa spovedám?[upraviť]
Keď sa spovedám, vyznávam sa spovedníkovi zo svojich hriechov, aby mi on v mene Božom odpúšťal.
Ako si vykonám svätú spoveď?[upraviť]
Svätú spoveď si vykonám takto:
- Prídem k spovedníkovi, pozdravím a prežehnám sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. /Potom ma duchovný otec privíta./ A pokračujem: Spovedám sa Pánu Bohu, že som od malička, /za mesiac.../ spáchal tieto hriechy.
- Vymenujem svoje hriechy, ako som ich zistil pri spytovaní svedomia. Po vyznaní hriechov pridám: Na viac hriechov sa nepamätám.
- Pozorne si vypočujem poučenie spovedníka a zapamätám si úkon pokánia /pokutu/.
- Potom oľutujem svoje hriechy a sľúbim, že sa polepším.
- Keď ma spovedník rozhreší, prežehnám sa a na konci poviem: Amen.
Duchovný otec ma prepustí.
Môže spovedník prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi?[upraviť]
Spovedník nikdy a nikomu nemôže prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi, lebo ho viaže spovedné tajomstvo.
Z ktorých hriechov sa musíme bezpodmienečne vyspovedať?[upraviť]
Bezpodmienečne sa musíme vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov.
Čo sa stane s tým, kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech?[upraviť]
Kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech, spácha svätokrádež a jeho spoveď je neplatná.
Čo má urobiť ten, kto sa spovedal svätokrádežne?[upraviť]
Kto sa spovedal svätokrádežne, v nasledujúcej spovedi musí povedať, že sa neplatne spovedal a musí zopakovať celú predošlú spoveď.
Čo má urobiť ten, kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu?[upraviť]
Kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu, v nasledujúcej spovedi musí povedať aj ten hriech, ktorý zabudol.
Prečo mi je vo svätej spovedi uložené zadosťučinenie?[upraviť]
Zadosťučinenie mi je uložené preto,
• aby som sa polepšil a napravil svoj život, • • aby sa mi zmenšili tresty za hriechy. •
Čo urobím po svätej spovedi?[upraviť]
Po svätej spovedi:
• vykonám úkon pokánia/zadosťučinenie/, • • poďakujem sa Pánu Bohu, že mi odpustil hriechy, • • snažím sa polepšiť. •
Čo je Eucharistia?[upraviť]
Eucharistia je opravdivé Telo a Krv Pána Ježiša v podobe chleba a vína.
Ako inak ešte nazývame Eucharistiu?[upraviť]
Nazývame ju tiež Oltárna sviatosť alebo Sväté prijímanie.
Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?[upraviť]
Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu takto: Pred svojím umučením pri Poslednej večeri vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Potom dodal: Toto robte na moju pamiatku.
Prečo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?[upraviť]
Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu preto, aby:
• vo svätej omši sprítomňoval pre nás obetu kríža, • • vo svätom prijímaní živil našu dušu, • • v našich kostoloch býval medzi nami. •
Čo sa deje vo svätej omši?[upraviť]
Vo svätej omši Pán Ježiš sprítomňuje obetu kríža.
Kto obetuje svätú omšu?[upraviť]
Svätú omšu spočiatku obetovali apoštoli a teraz ich zástupcovia biskupi a kňazi.
Ktoré sú hlavné časti svätej omše?[upraviť]
Hlavné časti svätej omše sú: Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.
Koľko častí má Bohoslužba obety?[upraviť]
Bohoslužba obety má tri časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.
Ako sa zúčastňujem na svätej omši?[upraviť]
Na svätej omši sa zúčastňujem tak, že:
• vypočujeme si učenie Pána Ježiša; • • spoločne sa modlíme a spievame; • • spolu s Pánom Ježišom sa obetujeme Nebeskému Otcovi; • • spájame sa s Pánom Ježišom vo svätom prijímaní. •
Čo prijímame vo svätom prijímaní?[upraviť]
Vo svätom prijímaní prijímame Telo a Krv Pána Ježiša v podobe sviatostného chleba.
Aký je to pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní?[upraviť]
Pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní nie je obyčajný chlieb, ale nebeský. Je to pravé Telo a Krv Pána Ježiša.
Vidím telo Pána Ježiša, keď ho prijímam?[upraviť]
Keď prijímam, nevidím telo Pána Ježiša, lebo je tajomne ukryté v podobe chleba.
Odkiaľ vieme, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti?[upraviť]
To, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti, vieme z jeho slov, veď povedal “ Toto je moje Telo”.
Chce Pán Ježiš, aby som prijímal?[upraviť]
Pán Ježiš chce, aby som prijímal, veď povedal: “Vezmite a jedzte...”.
Chce Pán Ježiš, aby som často prijímal?[upraviť]
Pán Ježiš chce, aby som často prijímal, lebo nám podáva svoje Telo v podobe nášho každodenného chleba.
Čo je potrebné na to, aby som hodne prijímal?[upraviť]
Na to, aby som hodne prijímal, je potrebné, aby som:
• bol v stave milosti, • • prijímal s čistým úmyslom, • • vykonal modlitby, • • zachoval sviatostný pôst. •
Kedy som v stave milosti?[upraviť]
V stave milosti som, keď nemám ťažký hriech.
Aký hriech spácha ten, kto prijíma v stave ťažkého hriechu?[upraviť]
Kto prijíma v stave ťažkého hriechu, spácha hriech svätokrádeže.
Môžem pristúpiť k svätému prijímaniu so všednými hriechmi?[upraviť]
So všednými hriechmi môžem pristúpiť viackrát, ak nemám na duši ťažký hriech.
Koľkokrát môžem pristúpiť k svätému prijímaniu?[upraviť]
K svätému prijímaniu môžem pristúpiť za jeden deň dvakrát, ale druhý krát musím byť na celej svätej omši.
Ako zachovávam sviatostný pôst?[upraviť]
Sviatostný pôst zachovávam tak, že hodinu pred svätým prijímaním nič nejem a nepijem okrem čistej vody.
Čo poviem, keď mi kňaz podá svätú Hostiu?[upraviť]
Keď mi kňaz podáva svätú Hostiu, na kňazove slová: “Telo Kristovo!” odpoviem: “Amen”.
Kedy sa pristupuje k svätému prijímaniu?[upraviť]
K svätému prijímaniu sa pristupuje spravidla pri svätej omši, výnimočne aj mimo svätej omše.
Čo je Cirkev?[upraviť]
Cirkev je spoločenstvo Božieho ľudu.
Kto patrí k Božiemu ľudu?[upraviť]
K Božiemu ľudu patria tí, čo sa krstom stali Božími deťmi, veria v Pána Ježiša a žijú podľa jeho učenia.
Kto založil Cirkev?[upraviť]
Cirkev založil Ježiš Kristus.
Načo založil Pán Ježiš svätú Cirkev?[upraviť]
Pán Ježiš založil Cirkev na to, aby viedla ľudí ku spáse, k večnej blaženosti.
Koho určil Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi?[upraviť]
Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi určil svätého Petra.
Komu zveril Pán Ježiš vedenie Cirkvi?[upraviť]
Pán Ježiš vedenie Cirkvi zveril svätému Petrovi a ostatným apoštolom.
Kto riadi Cirkev dnes?[upraviť]
Dnes riadia Cirkev nástupcovia apoštolov: pápež a biskupi.
Kto pomáha biskupom v posväcovaní Božieho ľudu?[upraviť]
V posväcovaní Božieho ľudu pomáhajú biskupom pastieri Božieho ľudu: kňazi.
Prečo voláme Cirkev tajomným telom Kristovým?[upraviť]
Tajomným telom Kristovým voláme Cirkev preto, lebo Kristus sa stotožnil so svojou Cirkvou.
Prečo je naša Cirkev jednotná?[upraviť]
Cirkev je jednotná preto, lebo má jednu viditeľnú hlavu a všade to isté učí.
Prečo je naša Cirkev svätá?[upraviť]
Cirkev je svätá preto, lebo svätý je jej zakladateľ, sväté je jej učenie a vychováva k svätosti.
Prečo je naša Cirkev katolícka, čiže všeobecná?[upraviť]
Cirkev je katolícka, čiže všeobecná preto, lebo od čias Pána Ježiša až do teraz jestvuje a každý človek môže byť jej členom.
Prečo je Cirkev apoštolská?[upraviť]
Cirkev je apoštolská preto, lebo ju vedú nástupcovia apoštolov a učí to isté, čo hlásali apoštoli.
Čo je sviatosť posvätnej vysviacky?[upraviť]
Sviatosť posvätnej vysviacky je sviatosť, ktorou Pán Ježiš dáva moc tým, ktorí chcú pokračovať v jeho kňazskej službe.
Kto môže vysluhovať sviatosť posvätnej vysviacky?[upraviť]
Sviatosť posvätnej vysviacky môže vysluhovať biskup.
V čom spočíva hlavne kňazská služba?[upraviť]
Kňazské poslanie spočíva hlavne v úlohách:
- hlásať Božie slovo;
- posväcovať ľudí vysluhovaním sviatostí a svätenín;
- viesť veriacich cestou Božích prikázaní ku spáse.
Čo je birmovanie?[upraviť]
Birmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti, ktorou nás Duch Svätý robí svedkami Ježiša Krista.
Čo vieme o ustanovení birmovania?[upraviť]
O ustanovení birmovania vieme, že apoštoli z vôle Pána Ježiša modlitbou a vkladaním rúk zvolávali na pokrstených Ducha Svätého.
K čomu nás zaväzuje sviatosť birmovania?[upraviť]
Sviatosť birmovania nás zaväzuje, aby sme vo svete svedčili o Pánu Ježišovi príkladným životom a vernosťou k Cirkvi.
Ako sa pripravíme na prijatie sviatosti birmovania?[upraviť]
Na prijatie sviatosti birmovania sa pripravíme takto:
- poučíme sa o náboženských pravdách,
- modlitbou si vyprosujeme dary Ducha Svätého,
- zaväzujeme sa, že budeme svedkami Pána Ježiša vo svete,
- vyspovedáme sa a pristúpime k svätému prijímaniu.
Aké sú účinky sviatosti birmovania?[upraviť]
Účinky sviatosti birmovania sú tieto:
- udelí nám 7 darov Ducha Svätého,
- urobí nás dospelými členmi svätej Cirkvi,
- vtlačí nám do duše nezmazateľný znak,
- upevní nás v spojení s Kristom.
Kto vysluhuje sviatosť birmovania?[upraviť]
Sviatosť birmovania vysluhuje biskup, alebo ním splnomocnený kňaz.
Ako sa udeľuje sviatosť birmovania?[upraviť]
Sviatosť birmovania sa udeľuje takto: Birmujúci položí ruku na hlavu birmovanca, pomaže ho na čelo krizmou a hovorí: “M., prijmi znak Daru Ducha Svätého!”.
Čo je krizma?[upraviť]
Krizma je olivový olej alebo iný rastlinný olej zmiešaný s balzamom, posvätený biskupom na Zelený štvrtok.
Čo je povinnosťou birmovných rodičov?[upraviť]
Povinnosťou birmovných rodičov je dávať svojim birmovným deťom dobrý príklad kresťanského života.
Kto ustanovil manželstvo?[upraviť]
Manželstvo ustanovil Pán Boh, keď stvoril ľudí ako muža a ženu.
Kto povýšil manželstvo na sviatosť?[upraviť]
Manželstvo na sviatosť povýšil Pán Ježiš.
Čo je sviatosť manželstva?[upraviť]
Sviatosť manželstva je nerozlučiteľný zväzok muža a ženy, ktorý silou Kristovej milosti žijú vo vzájomnej láske a pre dobro svojej rodiny.
Aké sú povinnosti manželov?[upraviť]
Povinnosti manželov sú:
- aby sa navzájom ctili a pomáhali si,
- vo vernosti do konca života vytrvali,
- svoje deti starostlivo vychovali.
Kto ustanovil sviatosť pomazania chorých?[upraviť]
Sviatosť pomazania chorých ustanovil Pán Ježiš a sv. Jakub apoštol nás poučil o spôsobe jej udeľovania.
Čo je pomazanie chorých?[upraviť]
Pomazanie chorých je sviatosť nemocných, v ktorej Pán Ježiš prichádza k chorému, aby ho na duši uzdravil a na tele posilnil.
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?[upraviť]
Sviatosť pomazania chorých môže prijať každý katolík, ktorý je vážne chorý, alebo starý a potrebuje pomoc a pokoj Pána Ježiša.
Či sa treba modliť?[upraviť]
Treba sa modliť preto, lebo:
- aj Pán Ježiš sa modlil;
- bez modlitby sa nemôžeme páčiť Pánu Bohu;
- modlitbou si vyprosujeme Božiu milosť.
Prečo sa máme modliť?[upraviť]
Modliť sa máme preto, aby sme:
- oslavovali Pána Boha pre jeho svätosť;
- ďakovali mu za jeho dobrotu;
- odprosovali ho za svoje hriechy;
- prosili ho o pomoc.
Kedy sa máme modliť?[upraviť]
Modliť sa máme často, ale najmä:
- ráno, napoludnie, večer;
- pred jedením, po jedení;
- pred prácou, po práci;
- na spoločných bohoslužbách.
Ako sa môžeme modliť?[upraviť]
- Potichu, nahlas alebo spevom;
- súkromne alebo verejne.
Čo je liturgia?[upraviť]
Liturgia je verejná bohoslužba Cirkvi.
Čo nám pripomína cirkevný rok?[upraviť]
Cirkevný rok nám pripomína udalosti zo života Pána Ježiša a spomienky na jeho svätých.
Ktorý je najdôležitejší sviatok cirkevného roku?[upraviť]
Najdôležitejší sviatok cirkevného roku je Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
Čo sú sväteniny?[upraviť]
Sväteniny sú žehnania a svätenia, ktoré ustanovila Cirkev.
Čo robí Cirkev sväteninami?[upraviť]
Cirkev sväteninami:[upraviť]
- zveruje osoby a veci do Božej ochrany /žehnanie/,
- vyhradzuje osoby a veci pre Božiu službu /svätenie/.
Čo je kostol?[upraviť]
Kostol je dom Boží i domov Božieho ľudu.