Katechéza/Svätý život

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Byť svätým tretieho tisícročia[upraviť]

„Je to téma veľmi rozšírená, - začína mladý mních - ale chcem sa pokúsiť povedať vám, ako je možné stať sa svätými !

Predovšetkým si musíme objasniť význam slova svätý, aby ste si nemysleli, že sa máte stať takými, ako sú postavy zo sadry, ktoré zapĺňajú kostoly, alebo musieť tam stáť v niektorom rohu so spätými rukami a očami zbožne obrátenými smerom k nebu....

Chcel by som vám objasniť trochu termín svätý. Dnes všetci chcú tú istú vec, to je byť pekným. Svätosť nie veľmi populárna, ale všetci chcú byť peknými. Vonkajšia krása napomohla rozvoju celého vlastného priemyslu a stala dnes veľkým ideálom, ale tiež jedným veľkým podvodom.

Páčilo by sa mi, keby sa všetci stali peknými, nielen navonok, ale peknými vo vnútri. A túto krásu Cirkev nazýva svätosťou. Byť svätým teda znamená vyžarovať vlastnú vnútornú krásu.

Niekoľko dní pred mojou kňazskou vysviackou som stretol najkrajšiu ženu na svete - Matku Terezu z Kalkaty. Oslovila ma predovšetkým jej tvár, hlboko zbrázdená vráskami, no napriek tomu vyžarovala zvláštnu silu, silu, ktorá pochádzala z jej spojenia s Bohom.

„Salón krásy.“ Bohu sa páčilo darovať nám miesto, kde je možné stať sa krajšími a kde sa očisťujú naše srdcia. Tým miestom je svätá spoveď. Nech vás vaše hriechy nezarmucujú, aj keď sa vám zdá, že sú stále tie isté. Prineste ich opäť do spovednice a dovoľte, aby Boh pôsobil vo vás. Neexistoval svätý na tomto svete, ktorý by jedného dňa mohol povedať: „Teraz som tak svätý, že sa nemusím viac spovedať. Naopak, čím je človek bližšie k Bohu, o to viac si uvedomuje ťarchu malých hriechov.

Teda ak sa spovedáme z našich hriechov, tieto viac nevytvárajú prekážku na ceste k Bohu, ale sú prostriedkom pre kráčanie po tej ceste.

Tri rady ako sa stať svätým[upraviť]

Po prvé: byť tvrdohlavým. Potom byť násilníckym a nakoniec drzým... Prirodzene myslím tým „svätá tvrdohlavosť“. Táto vlastnosť je užitočná aj v láske. Verím, že neexistuje láska na prvý pohľad, existuje len zaľúbenosť na prvý pohľad alebo oheň v srdci, ktorý horí z entuziazmu. Je pekné zaľúbiť sa, ale je tiež nevyhnutné, aby sa vzrastajúc stala láskou. Toto si vyžaduje čas, každodenný zápas, krátko povedané vytrvalosť.

To isté nastáva aj vo vzťahu s Bohom. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovorí, že ak semeno padne do plytkej zeme, ihneď vyschne. Musíte teda vedieť, že Medžugorie začína po Medžugorí. Tu ste plní entuziazmu, ale keď budete doma, mali by ste s tvrdohlavosťou uskutočňovať to, čo Panna Mária od vás žiada.

Všetci svätí boli tvrdohlaví[upraviť]

V Starom zákone čítame ako patriarcha Jakub - otec Izraela - zápasil celú noc s anjelom Pána. Na svitaní anjel chcel odísť preč, ale Jakub ho zadržiaval hovoriac: „Nenechám ťa pokým ma nepožehnáš!“ Keď som sa stal kňazom, toto slovo mi bolo veľmi užitočné, pretože stať sa kňazom, to naozaj vyžaduje byť tvrdohlavým! Na ceste sa prechádza cez nespočetné kríže, malé i veľké, a často sa myslí, že Boh nás úplne opustil. A to je moment povedať: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš!“

Nielen odvážni, ale dokonca násilnícki[upraviť]

Sme volaní byť naozaj plní entuziazmu pre Boha a mať naozaj takú vnútornú silu, aby sme ju mohli ukázať aj navonok. Prečo my kresťania žijeme určitý druh komplexu menejcennosti? Prečo sme takí zbabelí, keď máme svedčiť o našej viere?

Musíme byť vďační nášmu pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý daruje Cirkvi toľkých blahoslavených a svätých. Na nich môžeme jasne vidieť, že aj oni boli osobami z mäsa a kostí, s toľkými hriechmi a slabosťami, ale aj napriek tomu boli tak veľkými vo svojej odvahe svedkov viery. Mali by sme mať tak isto odvahu sv. Františka, keď vedel vrátiť všetko čo vlastnil vlastnému otcovi. Odvahu farára z Arsu, keď vykonával pokánie namiesto tých, ktorých spovedal. Odvahu sv. Maximiliána Kolbeho, ktorý ponúkol svoj život za otca rodiny.

Žiť svätú drzosť[upraviť]

Keď stretávame osoby, ktoré žijú podľa vzorov, ktoré ponúka svet, pýtame sa, či sme naozaj normálni: ideme do kostola, keď už skoro nikto do neho nechodí... modlíme sa, keď iní to považujú za márne... nútime sa odpúšťať a byť pokornými, keď iní idú ďalej egoistickým spôsobom... Zdá sa nám, že žijeme v omyle len preto, že svet nám ukazuje ako je to všetko normálne, žiť bez Boha. Ale práve toto je pomýlené!

Treba sa modliť, aby sme dostali milosť nehanbiť sa ukázať našu vieru. Máme strach, že budeme vyzerať ako blázni? Ale lepšie sa nám ani nemôže stať! Ježiš svojím apoštolom hovoril: „Blažení ste vy, keď vami budú pohŕdať, keď vás budú prenasledovať.“

Vo svojom živote som videl, ako odvážne vyznanie vlastnej viery má moc premeniť iných a rušiť tú falošnú predstavu, že človek dnes môže byť šťastným bez Boha. Ten, kto je o tom presvedčený, podvádza sám seba. A tu je moment, aby sme použili tú našu „svätú drzosť“, ako ukázať cestu k dosiahnutiu pravého šťastia.

CISÁROVE NOVÉ ŠATY[upraviť]

Mnohí poznajú rozprávku o cisárovi, ktorý bol tak márnivý, že si pri jednej príležitosti objednal také šaty, aby všetci ostali bez dychu. Krajčír, v zlej viere, mu navrhol zhotoviť šaty zo špeciálnej látky, ktorá sa bude zdať neviditeľná očiam osôb, ktoré sú hlúpe.

V skutočnosti šaty vôbec neexistovali a ilúzia môcť si obliecť mimoriadne šaty (v presvedčení o vlastnej inteligencii) priviedla cisára k tomu, že sa nakoniec svojím poddaným ukázal oblečený len v spodnej bielizni. Nikto nemal odvahu niečo povedať, aby neriskoval zdanie, že je hlúpy. Naopak, presviedčal sám seba, že kráľ má šaty naozaj. Ilúzia trvala dovtedy, pokým jedno dieťa nepovedalo pravdu a dodalo tak odvahu aj iným, aby si priznali, že sa nechali oklamať.

Aj dnes žijeme vo svete, ktorý vyrába geniálne podvody. Život bez Boha, bez modlitby, bez sviatostí sa ponúka ako pekný, atraktívny, ale v skutočnosti je to jeden podvod. Musíme byť teda dostatočne drzí, ako to dieťa z rozprávky, a povedať svetu: „Aj vy kráčate nahí! Poďte, uverte Ježišovi a Márii a nájdete skutočné šťastie.“