Katechéza/Otázky - Božia milosť

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obsah

Božia milosť, hriech, spása[upraviť]

Čo to znamená kajať sa (robiť pokánie)?[upraviť]

Znamená to zanechať hriešny život, obrátiť sa od svojich hriechov a dobrými skutkami prinášať zadosťučinenie za svoje viny.

Čo to znamená byť spasený?[upraviť]

Znamená to byť zachránený. Získať večný život v nebi.

Bez čoho nemôže byť človek spasený?[upraviť]

Bez Božej milosti.

Čo je to Božia milosť?[upraviť]

Božia milosť je nezaslúžený dar od Boha, ktorý dostávame pre zásluhy Ježiša Krista.

Aké dva druhy Božej milosti rozlišujeme?[upraviť]

Rozlišujeme milosť posväcujúcu a milosť pomáhajúcu.

Načo dostávame milosť posväcujúcu?[upraviť]

Milosť posväcujúcu dostávame na to, aby sme mohli byť deťmi Nebeského Otca, bratmi Pána Ježiša a chrámom Ducha Svätého.

Čo to znamená, že človek je v posväcujúcej milosti?[upraviť]

Znamená to, že bol očistený od svojich hriechov a žije v spojení s Bohom.

Ako môže človek stratiť posväcujúcu milosť?[upraviť]

Posväcujúcu milosť človek stráca vtedy, keď spácha ťažký hriech.

Spôsobuje každý hriech stratu posväcujúcej milosti?[upraviť]

Nie, ľahký hriech nespôsobí stratu Božej milosti, iba ťažký.

Načo dostávame milosť pomáhajúcu?[upraviť]

Milosť pomáhajúcu dostávame na to, aby sme dobro spoznali i robili a takto nasledovali Pána Ježiša.

Sviatosti a sväteniny[upraviť]

Načo ustanovil Pán Ježiš sviatosti?[upraviť]

Sviatosti ustanovil Pán Ježiš na to, aby naznačovali naše spojenie s Ježišom a Cirkvou a privádzali milosť Božiu.

Koľko je sviatostí?[upraviť]

Sedem

Čo je krst?[upraviť]

Krst je sviatosť duchovného znovuzrodenia, ktorá nás robí Božíni deťmi a členmi Kristovej Cirkvi.

Kto môže krstiť?[upraviť]

Pravidelne krstí kňaz alebo diakon, ale v súrnom prípade môže krstiť ktokoľvek.

Ako sa krstí?[upraviť]

Krstí sa tak, že sa leje voda na hlavu dieťaťa a pritom sa hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Aké sú účinky sviatosti krstu?[upraviť]

Účinky sviatosti krstu sú: 1. robí nás Božími deťmi, 2. zotrie všetky hriechy a tresty za ne, 3. vzbudí v nás nadprirodzený život, 4. dá nám milosť pomáhajúcu k tomu, aby sme boli dobrými kresťanmi, 5. robí nás údmi Kristovej Cirkvi, 6. do duše nám vtláča nezmazateľný znak.

Koho dostaneme pri krste?[upraviť]

Pri krste dostaneme nebeského ochrancu, ktorého meno nosíme a jeho príklad nasledujeme.

Kto je pozemským ochrancom pokrsteného?[upraviť]

Pozemským ochrancom pokrsteného sú krstní rodičia, ktorých si vážime a poslúchame.

Kto môže odpustiť hriechy?[upraviť]

Hriechy môže odpustiť len Pán Boh a v Jeho mene tí, ktorí dostali právomoc.

Komu dal Pán Ježiš právomoc odpúšťať hriechy?[upraviť]

Pán Ježiš dal právomoc odpúšťať hriechy apoštolom.

Ktorými slovami dal Pán Ježiš apoštolom právomoc odpúšťať hriechy?[upraviť]

Pán Ježiš týmito slovami dal apoštolom moc odpúšťať hriechy: “Prijmite Ducha Svätého, komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané”.

Na koho prešla právomoc odpúšťať hriechy od apoštolov?[upraviť]

Právomoc odpúšťať hriechy prešla od apoštolov na biskupov a kňazov.

Čo je sviatosť zmierenia?[upraviť]

Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nás Pán Ježiš zmieruje s Nebeským Otcom, odpúšťa nám hriechy a vracia nám stratený Boží život.

Kto dnes odpúšťa hriechy?[upraviť]

Hriechy odpúšťajú biskupi a kňazi, keď v mene Pána Ježiša vysluhujú sviatosť zmierenia: t.j. spovedajú.

Čo robím, keď prijímam sviatosť zmierenia?[upraviť]

Keď prijímam sviatosť zmierenia: 1. spytujem si svedomie, 2. oľutujem svoje hriechy, 3. sľúbim, že sa polepším, 4. vyznávam svoje hriechy, 5. vykonám zadosťučinenie.

Čo robím, keď si spytujem svedomie?[upraviť]

Keď si spytujem svedomie, rozmýšľam nad tým, aké hriechy som spáchal.

Ako si spytujem svedomie?[upraviť]

Svedomie si spytujem takto: 1. prosím o pomoc Ducha Svätého, 2. spomeniem si, kedy a ako som sa naposledy spovedal, 3. zistím si svoje hriechy pomocou duševného zrkadla.

Čo si pri spytovaní svedomia musím zapamätať o ťažkých hriechoch?[upraviť]

Pri spytovaní svedomia si o ťažkých hriechoch musím zapamätať, koľko ráz som ich spáchal.

Kedy mám ľútosť?[upraviť]

Ľútosť mám vtedy, keď ma bolí a mrzí, že som hriechmi urazil dobrotivého Boha.

Načo mám myslieť pri ľútosti?[upraviť]

Pri ľútosti mám myslieť na utrpenie Pána Ježiša, ktoré podstúpil aj za moje hriechy.

Kedy mám silné predsavzatie?[upraviť]

Silné predsavzatie mám vtedy, keď sa úprimne rozhodnem, že:

  • ťažký hriech nikdy viac nespácham,
  • budem sa chrániť aj všedných hriechov,
  • budem sa vyhýbať aj príležitosti k hriechu,
  • spôsobenú škodu nahradím.

Akými slovami oľutujem a urobím si silné predsavzatie?[upraviť]

Svoje hriechy oľutujem a silné predsavzatie si urobím týmito slovami: Bože môj, celým srdcom ťa milujem. Ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Čo robím, keď sa spovedám?[upraviť]

Keď sa spovedám, vyznávam sa spovedníkovi zo svojich hriechov, aby mi on v mene Božom odpúšťal.

Ako si vykonám svätú spoveď?[upraviť]

Svätú spoveď si vykonám takto:

  • Prídem k spovedníkovi, pozdravím a prežehnám sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. /Potom ma duchovný otec privíta./ A pokračujem: Spovedám sa Pánu Bohu, že som od malička, /za mesiac.../ spáchal tieto hriechy.
  • Vymenujem svoje hriechy, ako som ich zistil pri spytovaní svedomia. Po vyznaní hriechov pridám: Na viac hriechov sa nepamätám.
  • Pozorne si vypočujem poučenie spovedníka a zapamätám si úkon pokánia /pokutu/.
  • Potom oľutujem svoje hriechy a sľúbim, že sa polepším.
  • Keď ma spovedník rozhreší, prežehnám sa a na konci poviem: Amen.

Duchovný otec ma prepustí.

Môže spovedník prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi?[upraviť]

Spovedník nikdy a nikomu nemôže prezradiť hriechy, ktoré počul v spovedi, lebo ho viaže spovedné tajomstvo.

Z ktorých hriechov sa musíme bezpodmienečne vyspovedať?[upraviť]

Bezpodmienečne sa musíme vyspovedať zo všetkých ťažkých hriechov.

Čo sa stane s tým, kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech?[upraviť]

Kto vo svätej spovedi úmyselne vynechá niektorý ťažký hriech, spácha svätokrádež a jeho spoveď je neplatná.

Čo má urobiť ten, kto sa spovedal svätokrádežne?[upraviť]

Kto sa spovedal svätokrádežne, v nasledujúcej spovedi musí povedať, že sa neplatne spovedal a musí zopakovať celú predošlú spoveď.

Čo má urobiť ten, kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu?[upraviť]

Kto sa zabudol vyspovedať z niektorého ťažkého hriechu, v nasledujúcej spovedi musí povedať aj ten hriech, ktorý zabudol.

Prečo mi je vo svätej spovedi uložené zadosťučinenie?[upraviť]

Zadosťučinenie mi je uložené preto,

• aby som sa polepšil a napravil svoj život, • • aby sa mi zmenšili tresty za hriechy. •

Čo urobím po svätej spovedi?[upraviť]

Po svätej spovedi:

• vykonám úkon pokánia/zadosťučinenie/, • • poďakujem sa Pánu Bohu, že mi odpustil hriechy, • • snažím sa polepšiť. •

Čo je Eucharistia?[upraviť]

Eucharistia je opravdivé Telo a Krv Pána Ježiša v podobe chleba a vína.

Ako inak ešte nazývame Eucharistiu?[upraviť]

Nazývame ju tiež Oltárna sviatosť alebo Sväté prijímanie.

Ako ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?[upraviť]

Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu takto: Pred svojím umučením pri Poslednej večeri vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Podobne po večeri vzal kalich, znova vzdával vďaky a dal ho svojím učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Potom dodal: Toto robte na moju pamiatku.

Prečo ustanovil Pán Ježiš Sviatosť oltárnu?[upraviť]

Pán Ježiš ustanovil Sviatosť oltárnu preto, aby:

• vo svätej omši sprítomňoval pre nás obetu kríža, • • vo svätom prijímaní živil našu dušu, • • v našich kostoloch býval medzi nami. •

Čo sa deje vo svätej omši?[upraviť]

Vo svätej omši Pán Ježiš sprítomňuje obetu kríža.

Kto obetuje svätú omšu?[upraviť]

Svätú omšu spočiatku obetovali apoštoli a teraz ich zástupcovia biskupi a kňazi.

Ktoré sú hlavné časti svätej omše?[upraviť]

Hlavné časti svätej omše sú: Bohoslužba slova a Bohoslužba obety.

Koľko častí má Bohoslužba obety?[upraviť]

Bohoslužba obety má tri časti: obetovanie, premenenie a prijímanie.

Ako sa zúčastňujem na svätej omši?[upraviť]

Na svätej omši sa zúčastňujem tak, že:

• vypočujeme si učenie Pána Ježiša; • • spoločne sa modlíme a spievame; • • spolu s Pánom Ježišom sa obetujeme Nebeskému Otcovi; • • spájame sa s Pánom Ježišom vo svätom prijímaní. •

Čo prijímame vo svätom prijímaní?[upraviť]

Vo svätom prijímaní prijímame Telo a Krv Pána Ježiša v podobe sviatostného chleba.

Aký je to pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní?[upraviť]

Pokrm, ktorý prijímame vo svätom prijímaní nie je obyčajný chlieb, ale nebeský. Je to pravé Telo a Krv Pána Ježiša.

Vidím telo Pána Ježiša, keď ho prijímam?[upraviť]

Keď prijímam, nevidím telo Pána Ježiša, lebo je tajomne ukryté v podobe chleba.

Odkiaľ vieme, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti?[upraviť]

To, že Telo Pána Ježiša je prítomné v Oltárnej sviatosti, vieme z jeho slov, veď povedal “ Toto je moje Telo”.

Chce Pán Ježiš, aby som prijímal?[upraviť]

Pán Ježiš chce, aby som prijímal, veď povedal: “Vezmite a jedzte...”.

Chce Pán Ježiš, aby som často prijímal?[upraviť]

Pán Ježiš chce, aby som často prijímal, lebo nám podáva svoje Telo v podobe nášho každodenného chleba.

Čo je potrebné na to, aby som hodne prijímal?[upraviť]

Na to, aby som hodne prijímal, je potrebné, aby som:

• bol v stave milosti, • • prijímal s čistým úmyslom, • • vykonal modlitby, • • zachoval sviatostný pôst. •

Kedy som v stave milosti?[upraviť]

V stave milosti som, keď nemám ťažký hriech.

Aký hriech spácha ten, kto prijíma v stave ťažkého hriechu?[upraviť]

Kto prijíma v stave ťažkého hriechu, spácha hriech svätokrádeže.

Môžem pristúpiť k svätému prijímaniu so všednými hriechmi?[upraviť]

So všednými hriechmi môžem pristúpiť viackrát, ak nemám na duši ťažký hriech.

Koľkokrát môžem pristúpiť k svätému prijímaniu?[upraviť]

K svätému prijímaniu môžem pristúpiť za jeden deň dvakrát, ale druhý krát musím byť na celej svätej omši.

Ako zachovávam sviatostný pôst?[upraviť]

Sviatostný pôst zachovávam tak, že hodinu pred svätým prijímaním nič nejem a nepijem okrem čistej vody.

Čo poviem, keď mi kňaz podá svätú Hostiu?[upraviť]

Keď mi kňaz podáva svätú Hostiu, na kňazove slová: “Telo Kristovo!” odpoviem: “Amen”.

Kedy sa pristupuje k svätému prijímaniu?[upraviť]

K svätému prijímaniu sa pristupuje spravidla pri svätej omši, výnimočne aj mimo svätej omše.

Čo je Cirkev?[upraviť]

Cirkev je spoločenstvo Božieho ľudu.

Kto patrí k Božiemu ľudu?[upraviť]

K Božiemu ľudu patria tí, čo sa krstom stali Božími deťmi, veria v Pána Ježiša a žijú podľa jeho učenia.

Kto založil Cirkev?[upraviť]

Cirkev založil Ježiš Kristus.

Načo založil Pán Ježiš svätú Cirkev?[upraviť]

Pán Ježiš založil Cirkev na to, aby viedla ľudí ku spáse, k večnej blaženosti.

Koho určil Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi?[upraviť]

Pán Ježiš za viditeľnú hlavu Cirkvi určil svätého Petra.

Komu zveril Pán Ježiš vedenie Cirkvi?[upraviť]

Pán Ježiš vedenie Cirkvi zveril svätému Petrovi a ostatným apoštolom.

Kto riadi Cirkev dnes?[upraviť]

Dnes riadia Cirkev nástupcovia apoštolov: pápež a biskupi.

Kto pomáha biskupom v posväcovaní Božieho ľudu?[upraviť]

V posväcovaní Božieho ľudu pomáhajú biskupom pastieri Božieho ľudu: kňazi.

Prečo voláme Cirkev tajomným telom Kristovým?[upraviť]

Tajomným telom Kristovým voláme Cirkev preto, lebo Kristus sa stotožnil so svojou Cirkvou.

Prečo je naša Cirkev jednotná?[upraviť]

Cirkev je jednotná preto, lebo má jednu viditeľnú hlavu a všade to isté učí.

Prečo je naša Cirkev svätá?[upraviť]

Cirkev je svätá preto, lebo svätý je jej zakladateľ, sväté je jej učenie a vychováva k svätosti.

Prečo je naša Cirkev katolícka, čiže všeobecná?[upraviť]

Cirkev je katolícka, čiže všeobecná preto, lebo od čias Pána Ježiša až do teraz jestvuje a každý človek môže byť jej členom.

Prečo je Cirkev apoštolská?[upraviť]

Cirkev je apoštolská preto, lebo ju vedú nástupcovia apoštolov a učí to isté, čo hlásali apoštoli.

Čo je sviatosť posvätnej vysviacky?[upraviť]

Sviatosť posvätnej vysviacky je sviatosť, ktorou Pán Ježiš dáva moc tým, ktorí chcú pokračovať v jeho kňazskej službe.

Kto môže vysluhovať sviatosť posvätnej vysviacky?[upraviť]

Sviatosť posvätnej vysviacky môže vysluhovať biskup.

V čom spočíva hlavne kňazská služba?[upraviť]

Kňazské poslanie spočíva hlavne v úlohách:

  • hlásať Božie slovo;
  • posväcovať ľudí vysluhovaním sviatostí a svätenín;
  • viesť veriacich cestou Božích prikázaní ku spáse.

Čo je birmovanie?[upraviť]

Birmovanie je sviatosť kresťanskej dospelosti, ktorou nás Duch Svätý robí svedkami Ježiša Krista.

Čo vieme o ustanovení birmovania?[upraviť]

O ustanovení birmovania vieme, že apoštoli z vôle Pána Ježiša modlitbou a vkladaním rúk zvolávali na pokrstených Ducha Svätého.

K čomu nás zaväzuje sviatosť birmovania?[upraviť]

Sviatosť birmovania nás zaväzuje, aby sme vo svete svedčili o Pánu Ježišovi príkladným životom a vernosťou k Cirkvi.

Ako sa pripravíme na prijatie sviatosti birmovania?[upraviť]

Na prijatie sviatosti birmovania sa pripravíme takto:

  • poučíme sa o náboženských pravdách,
  • modlitbou si vyprosujeme dary Ducha Svätého,
  • zaväzujeme sa, že budeme svedkami Pána Ježiša vo svete,
  • vyspovedáme sa a pristúpime k svätému prijímaniu.

Aké sú účinky sviatosti birmovania?[upraviť]

Účinky sviatosti birmovania sú tieto:

  • udelí nám 7 darov Ducha Svätého,
  • urobí nás dospelými členmi svätej Cirkvi,
  • vtlačí nám do duše nezmazateľný znak,
  • upevní nás v spojení s Kristom.

Kto vysluhuje sviatosť birmovania?[upraviť]

Sviatosť birmovania vysluhuje biskup, alebo ním splnomocnený kňaz.

Ako sa udeľuje sviatosť birmovania?[upraviť]

Sviatosť birmovania sa udeľuje takto: Birmujúci položí ruku na hlavu birmovanca, pomaže ho na čelo krizmou a hovorí: “M., prijmi znak Daru Ducha Svätého!”.

Čo je krizma?[upraviť]

Krizma je olivový olej alebo iný rastlinný olej zmiešaný s balzamom, posvätený biskupom na Zelený štvrtok.

Čo je povinnosťou birmovných rodičov?[upraviť]

Povinnosťou birmovných rodičov je dávať svojim birmovným deťom dobrý príklad kresťanského života.

Kto ustanovil manželstvo?[upraviť]

Manželstvo ustanovil Pán Boh, keď stvoril ľudí ako muža a ženu.

Kto povýšil manželstvo na sviatosť?[upraviť]

Manželstvo na sviatosť povýšil Pán Ježiš.

Čo je sviatosť manželstva?[upraviť]

Sviatosť manželstva je nerozlučiteľný zväzok muža a ženy, ktorý silou Kristovej milosti žijú vo vzájomnej láske a pre dobro svojej rodiny.

Aké sú povinnosti manželov?[upraviť]

Povinnosti manželov sú:

  • aby sa navzájom ctili a pomáhali si,
  • vo vernosti do konca života vytrvali,
  • svoje deti starostlivo vychovali.

Kto ustanovil sviatosť pomazania chorých?[upraviť]

Sviatosť pomazania chorých ustanovil Pán Ježiš a sv. Jakub apoštol nás poučil o spôsobe jej udeľovania.

Čo je pomazanie chorých?[upraviť]

Pomazanie chorých je sviatosť nemocných, v ktorej Pán Ježiš prichádza k chorému, aby ho na duši uzdravil a na tele posilnil.

Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?[upraviť]

Sviatosť pomazania chorých môže prijať každý katolík, ktorý je vážne chorý, alebo starý a potrebuje pomoc a pokoj Pána Ježiša.

Či sa treba modliť?[upraviť]

Treba sa modliť preto, lebo:

  • aj Pán Ježiš sa modlil;
  • bez modlitby sa nemôžeme páčiť Pánu Bohu;
  • modlitbou si vyprosujeme Božiu milosť.

Prečo sa máme modliť?[upraviť]

Modliť sa máme preto, aby sme:

  • oslavovali Pána Boha pre jeho svätosť;
  • ďakovali mu za jeho dobrotu;
  • odprosovali ho za svoje hriechy;
  • prosili ho o pomoc.

Kedy sa máme modliť?[upraviť]

Modliť sa máme často, ale najmä:

  • ráno, napoludnie, večer;
  • pred jedením, po jedení;
  • pred prácou, po práci;
  • na spoločných bohoslužbách.

Ako sa môžeme modliť?[upraviť]

  • Potichu, nahlas alebo spevom;
  • súkromne alebo verejne.

Čo je liturgia?[upraviť]

Liturgia je verejná bohoslužba Cirkvi.

Čo nám pripomína cirkevný rok?[upraviť]

Cirkevný rok nám pripomína udalosti zo života Pána Ježiša a spomienky na jeho svätých.

Ktorý je najdôležitejší sviatok cirkevného roku?[upraviť]

Najdôležitejší sviatok cirkevného roku je Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Pána Ježiša.

Čo sú sväteniny?[upraviť]

Sväteniny sú žehnania a svätenia, ktoré ustanovila Cirkev.

Čo robí Cirkev sväteninami?[upraviť]

Cirkev sväteninami:[upraviť]

  • zveruje osoby a veci do Božej ochrany /žehnanie/,
  • vyhradzuje osoby a veci pre Božiu službu /svätenie/.

Čo je kostol?[upraviť]

Kostol je dom Boží i domov Božieho ľudu.