Modlitby/Úcta svätých

Mysli slobodne. Uč sa slobodne. — Zo slobodnej knižnice Wikibooks ~ Wikiknihy.
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Čo je to adorácia, kult a úcta?[upraviť]

Adoráciou rozumieme úkony, ktorými uznávame vznešenosť niekoho, jeho vyššie postavenie a našu podriadenosť voči nemu. Úkony adorácie sa stávajú symbolmi kultu. V úzkom zmysle slova patrí adorácia výlučne Bohu, avšak v širšom zmysle slova sa môže vzdávať aj stvoreniam.

Každý úkon adorácie pozostáva z:

  • vnútorného úkonu (rozumu, vôle a citu),
  • vonkajšieho úkonu (obeta, kľačanie, úklon, padnutie na zem, bozk, odkrytie hlavy a podobne).

Vonkajšie prvky samé o sebe (okrem obety) sú indiferentné a môžu sa preukázať Bohu i stvoreniam. Svoju špeciálnu stránku získavajú vnútorným prvkom:

  • ak sa klaniame niečomu ako Bohu – teda uctievame ho nadovšetko na svete – to sa nazýva: latria.
  • ak sa klaniame niekomu ako Božiemu priateľovi – teda dôvod úcty voči nemu je že si ho vážime kvôli Bohu s ktorým vytvára spoločenstvo – to sa nazýva: dulia
  • ak sa niekomu klaniame ako človeku – je to poklona pred človekom, ktorého si vážime pre jeho ľudské zásluhy – to sa nazýva občianska úcta.

Absolútny kult sa vzdáva osobe, ktorá je nositeľkou hodnosti.

Relatívny kult sa prejavuje veci, ktorá má vzťah k samotnému nositeľovi hodnosti.

Latria[upraviť]

Absolútny kult latrie patrí výlučne Bohu. Teda každej jednotlivej osobe Najsvätejšej Trojice osobitne, Bohu ako Trojici všeobecne, Eucharistii – lebo v nej ide o osobnú prítomnosť Boha.

Mt 4,10

  • Odíď, satan, lebo je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“

Relatívny kult latrie patrí Najsvätejšiemu menu Ježiš, krížu, nástrojom umučenia Pána Ježiša a tiež ich vyobrazeniam.

Hyperdulia[upraviť]

Absolútny kult hyperdulie patrí Panne Márii. Ona vytvára s Bohom najbližšie spoločenstvo, a tak prevyšuje hodnosť všetkých svätých aj anjelov. Je matkou Božieho Syna a viaže ju s ním mimoriadne úzky vzťah. Hyperdulia nie je latriou, teda úcta k Márii ju nepovyšuje do božskej pozície ani ju neprehlasuje za niečo iné, než v skutočnosti je. Je Božím stvorením. Ide však o ľudskú osobu, ktorá mimoriadnym spôsobom počúvala a zachovávala Božie slovo, za čo ju obdivujú a blahoslavia ľudia všetkých pokolení. Tento kult hyperdulie bol predpovedaný v evanjeliu sv. Lukáša slovami samotnej Márie:

Lk 1,48-49

  • Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný...

Kult preukazovaný Márii je založený na jej vzťahu k Bohu. Úcta preukazovaná jej osobe je uznaním a obdivom Božieho diela, ktoré na nej bolo vykonané.

Relatívny kult hyperdulie je preukazovaný zobrazeniam Panny Márie (sochy, obrazy, symboly).

Dulia[upraviť]

Absolútny kult dulie patrí anjelom a svätým. Dôvody k tomuto kultu sú objektívne. Vážime a ctíme si tých, ktorí sú vernými Božími služobníkmi a žijú s Bohom oslávení v nebi. Dôvodom úcty k nim je ich spoločenstvo s Bohom a tak aj kult, ktorý sa im preukazuje je motivovaný absolútnou úctou toho, ktorému sa všetci svätí klaňajú v nebi. Príklad svätých priťahuje k takémuto uctievaniu Boha aj ľudí žijúcich na zemi, ich svedectvo pozemského života je povzbudením k odovzdanosti do Božieho spasiteľného plánu s nami. Ich blízkosť pri Bohu je dôvodom, prečo ich prosíme o modlitbu za nás.

Relatívny kult dulie patrí obrazom, sochám a relikviám svätých z tých istých dôvodov.

Je prirodzené, že cez fotografiu a viditeľnú pamiatku si neuctievame samotný papier, na ktorom je vyobrazenie alebo drevo, či iný materiál, z ktorého je vyhotovená socha. Uctievame si živú osobu toho, koho nám toto vyobrazenie pripomína. Preto hovoríme že ide o relatívnu úctu (relácia, čiže vzťah k tomu, kto je nositeľom hodnosti našej úcty).



Pôvodný zdroj:

  • TONDRA, František, Morálna teológia, Spišské Podhradie 1996, 16-17.